Súdna rada má na utorok 19. marca naplánované rokovanie aj o dvoch podnetoch od sudcov Špecializovaného trestného súdu. Milan Cisarik a Ružena Sabová v nich kritizujú vládnu brožúru Únos spravodlivosti. Obaja majú obavu, že kritika sudcov v brožúre je neprípustným zásahom vlády do rozhodovacej činnosti súdov; autori publikácie sú neznámi, ale vydali ju Ministerstvo spravodlivosti SR a Úrad vlády SR a kritizujú v nej aj rozhodnutia M. Cisarika a R. Sabovej.
Sudca M. Cisarik v podnete píše, že brožúra nie je sumárom faktov, ako to tvrdili predstavitelia vlády, ale v skutočnosti ide o hodnotiace úsudky jej autorov. Ilustruje to na príklade neprávoplatne odsúdených bývalých funkcionárok finančnej správy, ktoré odsúdil napriek rozporom vo výpovediach spolupracujúcich obvinených (samo osebe to nie je problém, no sudca v tomto prípade v písomnom rozsudku dostatočne nevysvetlil, prečo im napriek rozporom verí) – brožúra to kritizuje, no M. Cisarik pripomína, že prípad nie je právoplatne skončený. Najvyšší súd momentálne rozhoduje o podaných odvolaniach.
Podnet sudkyne R. Sabovej je rozsiahlejší a k tvrdeniam v brožúre spísala vecnú faktografickú kritiku. Jej list je zaujímavý aj preto, že už v roku 2022 prvýkrát reagovala na informácie, ktoré sa teraz dostali do vládnej brožúry.
Predstavitelia vtedy opozičného Smeru citovali na tlačovej konferencii z komunikácie vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) okolo Jána Čurillu, v ktorej R. Sabovú policajti označili ako „štedrú Ruženu“. Pravdepodobne v narážke na jej údajnú ochotu ukladať dlhoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody. R. Sabová vtedy podala na Roberta Fica trestné oznámenie.
„Štedrosť“ trestov odmieta. „V oblasti trestnej justície pracujem takmer 37 rokov. (…) ovplyvňovanie mojej rozhodovacej činnosti, v zmysle autormi proklamovanej ochoty ukladať dlhoročné nepodmienečné tresty odňatia slobody, je vylúčená,“ píše v podnete R. Sabová.
Vyvracia aj ďalšie konkrétne body vládnej brožúry. V kauze Judáš R. Sabová odsúdila bývalého príslušníka SIS Petra Gašparoviča a niekdajšieho policajta Ladislava Vičana na 11 a 10 rokov. Najvyšší súd v odvolacom konaní ich konanie posúdil ako miernejšiu nepriamu korupciu a tresty im výrazne znížil – na 22, resp. 20 mesiacov. Brožúra tento prípad uvádza ako príklad zbytočne prísnej právnej kvalifikácie skutkov (takzvanej nadkvalifikácie).
R. Sabová v podnete pre Súdnu radu píše, že autori vládnej brožúry zabudli dodať, že 5-členný dovolací senát toto miernejšie rozhodnutie zrušil. Brožúra vyšla 1. februára, dovolací senát rozhodol 18. januára.
R. Sabová poukazuje aj na to, že autori brožúry zamlčali podľa nej dôležitú informáciu aj pri opise väzobného stíhania podnikateľa Jozefa Brhela st., ktorý v ére predchádzajúcich vlád Smeru patril k vplyvným oligarchom. „Autori publikácie (…) pri jednej z obvinených osôb poukazujú na nezákonnosť jej väzby, avšak pritom nezmieňujú rozhodnutie Ústavného súdu (…), ktorým bola ustálená dôvodnosť jej väzobného trestného stíhania,“ píše sudkyňa.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
