Ministerka spravodlivosti v demisii Mária Kolíková (SaS) posunula do pripomienkového konania niekoľko politicky chúlostivých noviel – Trestného zákona, Trestného poriadku a zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Je isté, že najmä navrhované zmeny v trestných kódexoch vyvolajú v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch vášnivú diskusiu, pretože sú ambiciózne a niektoré bezprecedentné:
Navrhuje sa zrušenie formalizovaných postupov v trestnom konaní. Znamená to zrušenie jeho tradičného rozdelenia na fázu pred začatím trestného stíhania a po vznesení obvinenia, resp. začatí trestného stíhania vo veci. Súvisí s tým návrh, aby podozriví mali od prvého výsluchu alebo iného policajného úkonu podobné práva akoby boli fakticky obvinení. Európsky súd pre ľudské práva dlhodobo rozhoduje, že krajiny by mali od prvého momentu podozrivým umožniť brániť sa proti podozreniam a nečakať, kým ich polícia formálne obviní. Na Slovensku teraz platí, že proti podozreniam sa dá naplno brániť až po vznesení obvinenia.
Výrazne skrátenie trvania väzby – základná lehota má klesnúť zo sedem na tri mesiace. Predĺženie bude možné o ďalšie tri mesiace. Obvinený by však počas vyšetrovania nemal byť vo väzbe dlhšie než polrok. Ďalší polrok tam môže stráviť počas súdneho procesu. V prípade vážnejších trestných činov majú byť lehoty dlhšie.
Ministerstvo navrhuje zrušenie tzv. záverečného preštudovania spisu pri skončení vyšetrovania.
Zmeniť sa má jedna zo základných podmienok na uzatváranie dohôd o vine a treste. Tento návrh môže akcelerovať ďalšiu kritickú diskusiu medzi Generálnou prokuratúrou a Úradom špeciálnej prokuratúry. Predstavitelia Generálnej prokuratúry totiž zastávajú názor, že nikto by nemal byť stíhaný na základe nepresvedčivého obvinenia, špeciálna prokuratúra inklinuje k tomu, že stíhať treba aj s istými pochybnosťami a až súdy majú rozhodovať o tom, či je obvinenie presvedčivé. V súvislosti s dohodami teraz platí, že ich je možné uzatvoriť iba v prípade, že výsledky vyšetrovania „dostatočne odôvodňujú záver, že skutok spáchal obvinený“ a „dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania“. V praxi to znamená, že teraz je podľa zákona možné uzatvoriť dohodu aj s nepatrnými pochybnosťami o priznaní. Ministerstvo to navrhuje zmeniť. Ak to prejde, po novom by bolo možné dohodu uzatvoriť iba v prípade, že „o priznaní obvineného niet pochybností“.
Ministerstvo spravodlivosti prichádza aj so sériou pravdepodobne bezprecedentných návrhov, ktoré sa týkajú odpočúvania, sledovania, monitorovania telekomunikačných metadát, zhromažďovania finančných dát a ďalších invazívnych policajných oprávnení.
Teraz platí, že odpočúvania alebo telekomunikačné dáta sa dajú použiť iba pri vyšetrovaní najzávažnejších trestných činov. Toto obmedzenia vychádza z dlhodobého presvedčenia, že súkromie občanov je cenné a k jeho narúšania by nemalo dochádzať pri vyšetrovaní hocakého aj menej závažného trestného činu.
Áno, v konečnom dôsledku to znamená, že nech radšej niektoré menej závažné trestné činy ostanú nevyšetrené než by spoločnosť riskovala, že pri ich stíhaní bude dochádzať k narúšaniu súkromia a zbytočnému zhromažďovaniu aj takých informácií, ktoré s vyšetrovaním nesúvisia.
Z návrhu novely Trestného poriadku sa zdá, že ministerstvo teraz toto presvedčenie stratilo. Navrhuje, aby boli policajti oprávnení odpočúvať, zbierať metadáta či používať agenta pri vyšetrovaní v podstate akéhokoľvek úmyselného trestného činu – vrátane napríklad krádeže bicykla za 3000 eur.
Ministerstvo spravodlivosti tvrdí, že sa snaží o „lepšie a úspešnejšie odhaľovanie úmyselnej trestnej činnosti“. Dokonca tvrdí, že to môže viesť k rozptýleniu pochybností o tom, že vyšetrovatelia používajú prísnejšiu právnu kvalifikáciu s cieľom vylákať od súdu súhlas s odpočúvaním a podobne. „Napomôže to k väčšej právnej istote a k dôvere postupu orgánov činných v trestnom konaní,“ tvrdí ministerstvo. Toto zdôvodnenie mi pripomenulo staršie – teraz sa zdá, že vizionárske – vyjadrenie dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduarda Burdu z letnej konferencie o neduhoch trestného konania: „Nepripustime, aby riešenia boli postavené na tom, že všetky doterajšie nezákonnosti už nebudú nezákonnosťami, pretože dôjde k zoslabeniu pravidiel.“
