Prejsť na obsah
11. feb 2024 14:52 3 min čítania

Znásilnenie ukazuje selektívnu argumentáciu koalície

Skrátenie premlčacích lehôt pri sexuálnom násilí je v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami a vedeckými štúdiami.

Tento článok pôvodne vyšiel na webe adamvalcek.sk, preto sa v ňom môže vyskytnúť autorský singulár (formulácie v prvej osobe jednotného čísla) a nesprávne linky na iný obsah (hypertextové odkazy).

Koalícia skrátila premlčaciu lehotu pri znásilnení z 20 na 10 rokov, čo vyvolalo pobúrenie. Z dvadsať na 15 rokov sa skracuje aj premlčacia lehota pri sexuálnom násilí spáchanom na deťoch, ale začne plynúť až od času, keď obeť dovŕši 18 rokov.

Táto časť noviel trestných predpisov, ktorá sa stala stredobodom verejnej aj odbornej diskusie až vo štvrtok, teda v deň, keď koalícia Smeru, Hlasu a SNS zákon schválila v parlamente, ukázala selektívny prístup vlády pri argumentácii o jednotlivých zmenách.

Skrátenie premlčacích lehôt pri sexuálnom násilí je totiž v rozpore s medzinárodnými odporúčaniami a rôznymi zisteniami vedeckých štúdií, ktoré ukazujú, že len nízky počet prípadov týchto deliktov je nahlasovaný (napr. tu) a ponúkajú vysvetlenia príčin (napr. tutu alebo tu).

Pritom práve porovnávaním so zahraničím a štúdiami koalícia argumentovala pri znižovaní trestných sadzieb pri hospodárskych a korupčných trestných činoch, domácom väzení, restoratívnej justícii a tak ďalej. Takýmito zdrojmi sa argumentuje tiež proti okázalým zásahom polície či podmienkam výkonu väzby, ktoré podľa štúdií môžu vplývať na ochotu obvinených spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. 

Pri trestaní sexuálneho násilia medzinárodné odporúčania vláda odignorovala.

Osobitná spravodajkyňa OSN pre násilie páchané na ženách v minulosti vyslovila odporúčanie, aby zákony neustanovovali žiadnu premlčaciu lehotu pre sexuálne násilie bez ohľadu na to, či sú obete deti alebo dospelí.

Európsky súd pre ľudské práva ešte v rozhodnutí z roku 1997 pripustil, že znásilnenie je za určitých okolností formou mučenia a mučenie ako jeden zo zločincov proti ľudskosti nemá podľa medzinárodných štandardov žiadne premlčanie (rozhodnutie ESĽP nebolo jednohlasné).

V prípade znásilnenia je zavádzajúce aj porovnávanie s trestnými sadzbami v Českej republike, ktoré urobilo ministerstvo spravodlivosti na sociálnej sieti. Ministerstvo síce fakticky správne porovnalo trestné sadzby v základnej skutkovej podstate, ale odignorovalo, že tieto základné skutkové podstaty sa medzi krajinami líšia. 

Na Slovensku je súlož súčasťou základnej skutkovej podstaty s trestom päť až desať rokov, kde je teraz dvadsaťročné premlčanie. Po novom má byť desaťročné. V Českej republike je však súlož až v osobitnej skutkovej podstate, kde je trestná sadzba dva až desať rokov, ale premlčacia lehota 15-ročná.

Poslanec SNS Roman Michelko Sobotných dialógoch uviedol, že ak prezidentka skrátenie premlčacej lehoty znásilnenia napadne pri prípadnom vrátení noviel do parlamentu, tak sú „otvorení vecnej diskusii“. 

Nateraz však nie je známe, či Zuzana Čaputová novely parlamentu vráti. Zvažuje, že zákon podpíše a ihneď napadne na Ústavnom súde. V takom prípade by mohla v argumentácii proti novelám využiť aj presadenie kratšieho premlčania pri znásilnení.