Generálna prokuratúra zverejnila uznesenie, ktorým zrušila obvinenie guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi za podplácanie.
Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera v ňom opakovane poukazuje na rozpory vo výpovediach bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, ktorý proti Kažimírovi vypovedal, že niekedy v roku 2017 alebo 2018 od neho prevzal úplatok (Imrecze od Kažimíra) za intervenciu v daňových konaniach šiestich vzájomne prepojených firiem Loject, ktoré prevádzkujú solárne elektrárne a s finančnou správou sa sporili o DPH v súvislosti s ich výstavbou.
Kým špeciálny prokuratúra Daniel Lipšic Imreczeho výpoveď považoval za vierohodnú napriek rozporom v nej, ktoré vyhodnotil ako „drobné nepresnosti“, Kandera hovorí o „podstatných rozporoch“, ktoré jediného svedka proti Kažimírovi spochybňujú.
Kandera si všíma, že Imrecze v priebehu dvoch dní výpoveď proti Kažimírovi podstatne zmenil. Kým najskôr hovoril, že skutok sa stal v druhej polovici roka 2016, neskôr uviedol, že mohlo ísť až o prvú polovicu roka 2018.
Kým skôr povedal, že Kažimír mu dal menej ako 50-tisíc eur, pravdepodobne 45-tisíc eur, o dva dni neskôr už s úplnou istotou tvrdil, že išlo o 48-tisíc eur a rozpamätal sa vraj preto, že „ho (suma) zaujala, lebo nebola okrúhla“. Imrecze sa medzi jednotlivými výpoveďami rozchádzal aj v opise zloženia bankoviek, ktoré mal dostať, čo by, samé osebe, asi nestačilo na zrušenie obvinenia.
Treba uznať, že tieto dve nezrovnalosti (bankovky, presná suma), ak by existovali samé osebe, by nevzbudzovali pochybnosti o vierohodnosti Imreczeho výpovede (skôr naopak), ale ako pripomína Kandera, treba ich vnímať v kontexte s ostatnými nezrovnalosťami, ktoré sú výrazne závažnejšie:
Požiadavka. Kandera tvrdí, že keď Imrecze podával na Kažimíra trestné oznámenie, hovoril, že za úplatok mu mal iba zistiť informácie o daňovom konaní, ale v neskorších výpovediach už bývalý prezident finančnej správy tvrdil, že chcel, aby aj ovplyvnil výsledok konania.
„Zhrnuté, kým podľa trestného oznámenia nemalo ísť o ovplyvňovanie výsledku daňových konaní, o dva dni na to vo svedeckej výpovedi už svedok tvrdil, že požiadavka obvineného smerovala aj k pozitívnemu výsledku konaní,“ uvádza Kandera.
Motív. Druhou vážnou pochybnosťou o Imreczeho výpovedi je chýbajúci motív. Solárne firmy Loject 1 až Loject 6 totiž údajným úplatkom vôbec nič nezískali. Svedčí o tom aj pracovníčka finančnej správy, firmy podľa nej nemali žiadne špeciálne zaobchádzanie, naopak, finančná správa rozhodla, že im vratky DPH v súvislosti s výstavbou elektrárni nevyplatí a na tomto stanovisku podľa objektívne overiteľných faktov zotrvala aj po tom, čo Kažimír podľa Imreczeho zaplatil úplatok. Firmy Loject 1 až Loject 6 sa následne s finančnou správou súdili a až po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu došlo k výplate vratiek DPH.
„Je preto nelogické, aby obvinený (Kažimír) žiadal svedka (Imreczeho) o urýchlenie a úspešné skončenie odvolacích daňových konaní vo vzťahu k uvedeným obchodným spoločnostiam, keďže v čase, kedy mala byť inkriminovaná žiadosť obvineného o realizáciu uvedenej intervencie prednesená svedkovi (Imreczemu), už buď existovali právoplatné rozsudky Krajského súdu v Bratislave, ktorý zrušil rozhodnutia Daňového úradu v Bratislave, resp. Finančného riaditeľstva SR a vyslovil právny názor, že ich postup bol nesprávny, alebo prebiehali odvolacie konania na Najvyššom súde SR (čo muselo byť zástupcom obchodných spoločností známe), ktoré sa pre predmetné daňové subjekty skončili úspešne,“ uvádza Kandera.
