„Niektoré výsledky mohli byť odstránené na základe právnych predpisov Európskej únie o ochrane údajov.“ Takéto upozornenie Google zobrazuje už osem rokov na konci každej stránky s výsledkami vyhľadávania.
Súvisí s právom na zabudnutie – jednotlivci už od roku 2014 môžu žiadať, aby internetové vyhľadávače vymazali z výsledkov odkazy napríklad na dávno neaktuálne informácie.
Teraz sa črtá, že v budúcnosti by k tomu mohlo pribudnúť ďalšie konkrétnejšie upozornenie. Znieť môže napríklad takto: „Informácie na tomto odkaze nemusia byť správne. Vedie sa o tom správne alebo súdne konanie.“
Súdny dvor Európskej únie (EÚ) totiž vo štvrtok spresnil právo na zabudnutie v prípade, že výsledky vyhľadávania odkazujú na údajne nepresné informácie.
Ak Google alebo akýkoľvek iný vyhľadávač po upozornení neodstráni odkaz napríklad na sporný novinový článok, ale jeho pravdivosť už posudzuje súd alebo iná úradná autorita, musí o tom Google informovať vo výsledkoch vyhľadávania.
Platí to iba v prípade, ak prevádzkovateľ vyhľadávača dostal o takomto procese informáciu. Napríklad od osoby, ktorá sa cíti byť dotknutá odkazovaním na údajne nesprávny alebo nepravdivý článok.
„Ak sa začne správne alebo súdne konanie o údajnej nesprávnosti informácií uvedených v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz, a existencia tohto konania bola poskytovateľovi vyhľadávača oznámená, je jeho povinnosťou pridať do výsledkov upozornenie o existencii takéhoto konania. Cieľom je poskytovať používateľom internetu stále relevantné a aktualizované informácie,“ píše sa v rozsudku.
Netreba čakať na súd
Rozhodnutie však prináša významnejšie posolstvo, ktoré vzbudzuje aj obavy. Súvisí s dostupnosťou najmä kritických novinových článkov cez internetové vyhľadávače.
Či ich tam v budúcnosti nájdeme, závisí po novom od toho, ako energicky a presvedčivo bude argumentovať osoba, ktorú noviny kritizujú, že články sú nepravdivé alebo nepresné. Ale posudzovať to bude Google. Netreba čakať na súd alebo inú úradnú autoritu.
Ak sa teraz ktokoľvek cíti ukrivdený novinovým článkom, tak najintenzívnejšie to cíti v deň jeho vydania a následných niekoľko dní, keď ho médium umiestni na najklikanejšie pozície na titulnej strane alebo rozpošle ako newsletter. Na webe novín sa článok neskôr dostane do pomyselného zabudnutia.
Ale ten, kto sa ním cíti byť ukrivdený, vtedy začína riešiť, že po zadaní jeho mena do Googlu alebo iného internetového vyhľadávača sa kritický článok zobrazuje na popredných priečkach. Ak článok zažaluje na súde, proces trvá roky a celý ten čas je odkaz dostupný vo výsledkoch vyhľadávania.
V takej situácii sa už teraz dá využiť právo na zabudnutie. Stačí napísať Googlu a požiadať o vymazanie odkazu na kritický článok s argumentom, že novinári v ňom vychádzajú z nepravdivých alebo nepresných informácií.
Google však takéto prípady rieši nerád a odpíše, že odkaz nevymaže, pretože nevie, či informácie obsiahnuté v článkoch sú správne alebo nesprávne. Vyriešiť si to treba s novinami, ktoré ho vydali a keď sa to vyjasní, môže pristúpiť k vymazaniu odkazu.
Presne takto to bolo aj v prípade, ktorý sa dostal pred Súdny dvor EÚ. Manažér nemeckej investičnej spoločnosti s partnerkou sa snažili docieliť, aby Google z výsledkov vyhľadávania vymazal odkazy na články, ktoré kritizovali investičný model ich firmy. Google to odmietol urobiť, lebo nevedel, či sú alebo nie sú správne.
„Relevantné a dostatočné dôkazy“
Kľúčové posolstvo Súdneho dvora EÚ znie, že Google musí sám rozhodnúť o výmaze odkazu na novinové články alebo iný obsah so spornou pravdivosťou a nemá čakať na rozhodnutie súdu alebo inej úradnej autority.
Stačí, aby dotknutá osoba preukázala, že „v obsahu sú zjavne nesprávne informácie“. Nemôže však ísť o nesprávnosť akejkoľvek informácie v obsahu, ale o významnejšiu chybu.
„Nemôže jej byť uložená povinnosť, aby na podporu svojej žiadosti o odstránenie odkazu podanej poskytovateľovi vyhľadávača predložila súdne rozhodnutie vydané proti editorovi predmetnej internetovej stránky, a to ani v podobe rozhodnutia vydaného v konaní o nariadení predbežného opatrenia,“ uvádza sa v rozsudku. Išlo by podľa Súdneho dvora EÚ o neprimerané bremeno.
Súd však zároveň hovorí, že vyhľadávače nemožno nútiť, aby viedli vlastné preverovanie odkazovaných článkov, zisťovali stanovisko editorov dotknutej internetovej stránky k žiadosti o výmaz a celý prípad nakoniec komplexne vyhodnotili. Aj to by podľa súdu bola nadmerná záťaž, ktorá by mohla viesť k tomu, že internetové vyhľadávače sa priklonia radšej k systematickému mazaniu odkazov a sťaží sa vyhľadávanie na internete. Táto časť rozsudku znie rozumne.
Obavy vyvoláva jeho pokračovanie. Na vymazanie konkrétneho odkazu má podľa súdu stačiť, aby dotknutá osoba predložila „relevantné a dostatočné dôkazy, ktoré môžu podporiť jej žiadosť a preukazujú zjavnú nesprávnosť informácií uvedených v obsahu, na ktorý je zriadený odkaz“. Posudzovať to však budú samotné vyhľadávače podľa vlastných pravidiel.
Ak dôjde k vymazaniu obsahu, nie je jasné, či sa o tom používatelia internetu dozvedia. Ak k vymazaniu nedôjde a prípad sa dostane pred súd, mala by do výsledkov vyhľadávania pribudnúť spomínaná zmienka o takomto procese.
Naďalej nefunkčný dozorný úrad
Tento rozsudok môže byť zároveň pripomienkou, že slovenský Úrad na ochranu osobných údajov vyše dva a pol roka nemá predsedu a v poslednej výročnej správe upozorňuje na kritický stav v dôsledku nedostatku zamestnancov.
Sú to však podľa Súdneho dvora EÚ práve vnútroštátne súdy a dozorné orgány ako Úrad na ochranu osobných údajov, ktoré majú aj v prípade mazania odkazov hľadať rovnováhu medzi právom na informácie a právom na ochranu súkromia.
