Ústavný súd nevyhovel návrhom skupiny poslancov a prezidentky na vyslovenie nesúladu paragrafu 363 Trestného poriadku s ústavou. Žiaden z dvanástich sudcov k 56-stranovému rozhodnutiu nepripojil odlišné stanovisko.
V rozhodnutí sa objavilo niekoľko príkladov, ktoré som spomínal v predchádzajúcich vydaniach newslettra Bez názvu. Ústavný súd nimi ilustruje, že paragraf 363 nepredstavuje neprijateľný zásah do súdnej moci. Ide napríklad o situácie, že prokurátor prepúšťa obvineného z väzby, do ktorej trestne stíhanú osobu predtým vzal súd; rádoví prokurátori bežne rušia obvinenia na základe podanej sťažnosti, čím rozhodujú o „nevine“ a teda môžu zapríčiniť, že sa prípad nikdy nedostane pred súd; taktiež podmienečne zastavujú trestné stíhanie, čím tiež rozhodujú o „nevine“ a prípad sa nedostane pred súd a tak ďalej a tak podobne (napríklad body 131 až 136, bod 179, 191 a iné). Ústavný súd si všíma, že navrhovatelia tieto situácie nechali bokom a nevidia v nich rozpor s ústavou, hoci je to isté ako v prípade, že obvinenie mimoriadne ruší generálny prokurátor postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
