Prejsť na obsah
4. okt 2022 22:45 4 min čítania

Taktizovanie s prístupom k spisom nerozsúdil ani Ústavný súd

Ak by Ústavný súd využil príležitosť vyjadriť sa k taktizovaniu so spismi, pravdepodobne by to malo veľkú odozvu a dopadlo na dlhý zoznam stíhaní.

Tento článok pôvodne vyšiel na webe adamvalcek.sk, preto sa v ňom môže vyskytnúť autorský singulár (formulácie v prvej osobe jednotného čísla) a nesprávne linky na iný obsah (hypertextové odkazy).

Ústavný súd tento týždeň na webe zverejnil uznesenie (II. ÚS 373/2022), ktorým odmietol sťažnosť Petra „Tigra“ Petrova a Mateja „Zemáka“ Zemana, ktorého média spájajú s mafiánskou skupinou takáčovcov.

Ústavný súd v tomto prípade nevyužil príležitosť, aby sa aspoň okrajovo vyjadril k tomu, že orgány presadzovania práva taktizujú a rôzne odďaľujú moment, kedy obvineného pustia k celému vyšetrovaciemu spisu alebo konkrétnemu dôkazu v ňom.

Petrov a Zeman sa sťažovali na postup policajnej inšpekcie a Krajskej prokuratúry Bratislava, ktorá vyšetruje podozrenia z manipulácie vyšetrovaní. „Sťažovateľovi, ale ani jeho obhajcovi dosiaľ nebol sprístupnený spis, čím mu nebola daná možnosť na prípravu obhajoby. (…) V dôsledku toho všetky skutočnosti, o ktorých doteraz vie, pozná výlučne z uznesenia policajnej inšpekcie z 20. júla 2021,“ píše sa v ústavnej sťažnosti.

Ústavný súd ju odmietol už pri predbežnom prerokovaní, pretože Petrov a Zeman budú mať podľa ústavných sudcov ešte veľa príležitostí, aby pochybenia namietali v rámci riadneho trestného konania. „Ústavný súd dospel k záveru, že nie je daný dôvod, aby vstupoval v danej fáze do prebiehajúceho trestného konania vo veci sťažovateľov a neprípustne si tak predčasne uzurpoval právomoc všeobecných súdov,“ zhodli sa ústavní sudcovia Jana Laššáková, Peter Molnár a Ľuboš Szigeti (sudca spravodajca).

Ak by Ústavný súd využil príležitosť vyjadriť sa k taktizovaniu so spismi, pravdepodobne by to malo veľkú odozvu a dopadlo na dlhý zoznam stíhaní.

Petrov a Zeman sa sťažovali, že inšpekcia ich nechce pustiť do vyšetrovacieho spisu číslo UIS-171/OISZ-2021. Je to spis, ktorého súčasťou by mali byť aj nahrávky odpočúvania kancelárií príslušníkov NAKA okolo vyšetrovateľa Jána Čurillu. 

„Nevidel som doň, takže neviem. Ale z útržkovitých informácií, ktoré mám z nášho spisu, sa domnievam, že je to asi ten prvý spis, kde začali stíhanie vo veci, zbierali dôkazy a realizovali odposluchy. Hneď ako chceli niekoho obviniť, vylúčili to na samostatné konanie, a tak budú pokračovať aj do budúcna,“ povedal o spise 171 pre Aktuality.sk advokát Peter Kubina, ktorý je obhajcom Čurillu a jeho kolegu vyšetrovateľa Pavla Ďurku. Aj Petrov so Zemanom sa Ústavnému súdu sťažovali, že ich zo spisu 171 vylúčili na samostatné konanie.

Je škoda, že sa k tomu Ústavný súd ani okrajovo nevyjadril. Taktizovanie so spismi (napr. vylúčenie trestného stíhania na samostatné konanie a potom iba postupné prenášanie dôkazov z pôvodného spisu do nového a nemožnosť obvineného konfrontovať obsah pôvodného spisu) je totiž teraz vnímané spoločnosťou kriticky, pretože to robí policajná inšpekcia proti vyšetrovateľom NAKA, ale v skutočnosti je to rozšírenejší neduh – so spismi takto taktizuje aj NAKA, akurát to nevzbudzuje také vzrušenie, pretože sa to deje tým „zlým“, ktorí sa netešia sympatiám – bývalým vysokopostaveným úradníkom stíhaným za korupciu, obvineným sudcom či oligarchom. Je pravdepodobné, že táto prax sa nezmení bez zásahu Najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu.

Na Ústavný súd sa síce obrátili aj stíhaní vyšetrovatelia Čurilla s Ďurkom, ale podľa Petra Kubinu nenamietajú priamo to, že ich inšpekcia nepustila do spisu 171 a stíha ich v samostatnom konaní. „Podali sme ústavné sťažnosti, že nám neboli poskytnuté kompletné nahrávky a že odpočúvanie nebolo v súlade s ústavou. Obe sú vo fáze pred predbežným prerokovaním, ktoré očakávam každú chvíľku,“ povedal.

Zdieľať článok