Ústavný súd tento týždeň zverejnil odôvodnenie rozhodnutia (nájsť sa dá pod spisovou značkou III. ÚS/455/2022), ktorým dal za pravdu bývalému riaditeľovi Národnej kriminálnej agentúry Branislavovi Zurianovi, že polícia mu prehľadala byt začiatkom roka 2021 protiprávne. Polícia Zuriana podozrievala, že vynáša informácie z polície.
Rozhodnutie je zaujímavé, pretože ukazuje ďalšie podrobnosti z obdobia, keď vrcholilo napätie medzi orgánmi presadzovania práva, ale najmä preto, že pravdepodobne zásadne ovplyvní nazeranie aj na iné prehliadky bytov, domov či kancelárií.
Ústavný súd vyčítal Okresnému súdu Bratislava I, ktorý prehliadku Zurianovho bytu schvaľoval, že sa vôbec nezaoberal tým, že o údajnom vynášaní informácií hovorí jediný svedok – bývalý námestník riaditeľa SIS Boris Beňa. Neexistoval k tomu žiaden iný dôkaz.
Navyše je podľa ústavných sudcov pochybné, či vôbec išlo o neoprávnené vynášanie informácií „osobám pohybujúcim sa v kriminálnom prostredí“, ako to tvrdila polícia, keďže aj tento jediný svedok vypovedal, že Zurian informácie poskytoval jemu samotnému ako funkcionárovi SIS.
„Okresný súd sa mal vysporiadať s tým, či z titulu právomocí týchto osôb ako bezpečnostných zložiek (…) mohol sťažovateľ (Zurian) na základe dopytu svedka (Beňu) takéto informácie poskytovať v zmysle zákonnej povinnosti medzi vrcholnými predstaviteľmi bezpečnostných zložiek. Z výpovede svedka (Beňu) totiž nevyplýva, že informácie žiadal od sťažovateľa (Zuriana) mimo plnenia svojich služobných povinností,“ píše sa v náleze. „Okresný súd sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že trestné konanie bolo začaté pre odovzdávanie informácií políciou osobám z kriminálneho prostredia, pričom sťažovateľ mal informácie poskytnúť svedkovi, v tom čase zástupcovi riaditeľa SIS,“ pokračuje Ústavný súd.
S odkazmi na nález z prípadu Zurian sa však pravdepodobne budeme stretávať aj v množstve ďalších sledovaných káuz. Ústavní sudcovia Peter Straka, Robert Šorl a Martin Vernársky (spravodajcom prípadu bol sudca Šorl, pozn. autora) domovú prehliadku Zurianovho bytu totiž vyhodnotili ako neprijateľnú aj preto, že príkaz na ňu bol príliš široký. Policajti podľa príkazu mohli brať v podstate čokoľvek.
„V prvom výroku (príkazu) súd uviedol ‚mobilné telefóny, počítače, notebooky a iné elektronické zariadenia, nakoľko je predpoklad, že sú na nich uložené dáta súvisiace so spáchanými trestnými činmi‘. Toto vymedzenie je veľmi všeobecné, pričom nie je zrejmé, najmä komu majú patriť veci, čo majú obsahovať a z akého obdobia majú pochádzať. V druhom výroku súd uviedol ‚listinné materiály s informáciami súvisiacimi so spáchanými prečinmi‘. Toto vymedzenie je rovnako veľmi všeobecné, pričom nie je zrejmé, najmä kto má byť autorom listín a kto adresátom, čo majú obsahovať a akého obdobia sa majú týkať. V treťom výroku súd uviedol ‚a iné doposiaľ bližšie nestotožnené veci alebo predmety súvisiace so stíhanou trestnou činnosťou, alebo inou trestnou činnosťou, alebo určené na jej spáchanie‘. Predmetné vymedzenie je najvšeobecnejšie, pretože v ňom nie sú ani len druhovo špecifikované žiadne veci,“ hodnotí Ústavný súd.
„Týmto vymedzením okresný súd vytvoril pre orgány činné v trestnom konaní podklad pre lovenie akýchkoľvek dôkazov (fishing expedition), pretože vykonávateľ príkazu môže hľadať a odňať akúkoľvek vec, ktorá sa mu hodí podľa jeho vlastného uváženia bez akýchkoľvek limitov, ktoré mali byť určené v príkaze. Vágne a príliš všeobecné vymedzenie vecí, ktoré majú byť predmetom domovej prehliadky so znakom lovenia akýchkoľvek dôkazov, je vo vzťahu k právu na ochranu súkromia ústavne neudržateľné,“ dodali ústavní sudcovia.
Mimochodom, to isté namietla investičná skupina Penta v súvislosti s prehliadkou jej kancelárií v administratívnom komplexe Digital Park v decembri 2020. Ústavný súd tento týždeň informoval, že aj táto prehliadka bola neprijateľná. Odôvodnenie bude zverejnené neskôr (nájsť sa bude dať pod spisovou značkou III. ÚS 454/2022). Prehliadku Digital Parku posudzoval tiež III. senát Ústavného súdu a spravodajcom bol rovnako ako v prípade prehliadky Zurianovho bytu sudca Šorl.
Obhliadnutie. Keď som si čítal rozhodnutie z prípadu Zurian, vyjavila sa mi spomienka na sudcu Špecializovaného trestného súdu Michala Trubana. V minulosti sa totiž objavila jeho kritika, že neodsúhlasil domovú prehliadku vily Mariana Kočnera na bratislavskej Kolibe, kde sa pri neskoršej prehliadke našiel napríklad USB kľúč s nahrávkou spravodajskej operácie Gorila. Žiadosť vrátil policajtom na prepracovanie a až keď ju doplnili, príkaz na prehliadku Kočnerovej vily špecializovaný súd vydal (službu však vtedy už mal sudca Ján Hrubala). „Pre zásahy platia striktné pravidlá, polícia nemôže len tak skusmo prehľadať objekt, a teda skúšať, či sa tam niečo nájde alebo nenájde,“ vysvetľoval Truban neskôr pre Denník N. „Podaný návrh nespĺňal náležitosti a som presvedčený o tom, že ak by bola podaná ústavná sťažnosť zo strany vlastníka objektu, (…) bol by úspešný,“ dodal. Napriek tomu, že vysvetlenie Trubana, prečo najskôr nedovolil prehľadať Kočnerovu vilu, dávalo zmysel (čo teraz to potvrdil v inom prípade Ústavný súd), bolo toto jeho rozhodnutie vnímané skôr kriticky.
