Polícia ešte v sobotu 3. augusta v noci vykonala údajne protidrogovú raziu v bratislavskom klube Kácečko. Viaceré médiá o nej informujú otvorene kriticky po svedectvách hostí (tu, tu, tu, tu, tu, tu alebo tu), že zasahujúci príslušníci sa správali hrubo a nasadenie asi tridsiatky kukláčov pôsobilo neprimerane.
Orgány presadzujúce právo sa spätne ani nedokázali zhodnúť, čí zásah to bol – podľa denníka SME bratislavská krajská polícia tvrdí, že si ju prizvala finančná správa; tá to podľa novín popiera a za organizátora záťahu označuje políciu.
Chýbajú štandardy
Tento prípad po čase opäť pripomenul, že nám chýbajú štandardizované pravidlá razií na miestach s výskytom veľkého počtu náhodne zúčastnených osôb, ktoré nie sú z ničoho podozrivé; pravidlá, s ktorými by sa mohol ktokoľvek oboznámiť a spätne sa pýtať, prečo sa práve ten-ktorý zásah od nich odklonil. Podrobnejšie som o tom písal vo vydaní Bez názvu z 12. novembra 2023:
„Áno, zjavne išlo o prehnaný a ostentatívny zásah, ale čo s tým, ak podobne ostentatívne zásahy boli doteraz legitimizované? Problém je to vo všetkých prípadoch. Ale pred tromi alebo štyrmi rokmi to nebolo v centre záujmu, pretože sa to dialo tým ‚zlým‘.
Ani teraz sa však v debate neobjavuje názor, čo s tým urobíme, aby sme tomu v budúcnosti predišli. Už v minulosti som tu písal, že v súvislosti s ostentatívnymi zásahmi sú dôležité predvídateľné a kontrolovateľné pravidlá. Policajti, s ktorými som sa o tom v priebehu toho času bavil, hovoria, že to je náročné, pretože vždy v tom bude veľká dávka subjektivity, každý totiž vníma riziká konkrétnej akcie rôzne.
Ale to neznamená, že by sme sa nemali pokúsiť aspoň o guideline, ktorý nám napovie, kde sú hranice takej subjektivity. Aj v medicíne sa objavujú nepredvídateľné komplikácie, ale napriek tomu sa ako spoločnosť usilujeme o štandardizovanie postupov.“
Ako sa zhodli Monika Tódová a Tibor Gašpar
V tom newslettri z vlaňajška som spomenul aj obraz z hry A Man for All Seasons od Roberta Bolta, ktorý končí slovami: „Áno, dal by som aj diablovi možnosť využiť právo v jeho vlastný prospech. Pre svoju vlastnú bezpečnosť.“
Pri čítaní správ o razii v Kácečku som si naň spomenul opäť, pretože veľmi konkrétne ukazujú selektívny prístup pri interpretácii bezprávia – závisí najmä od sympatií alebo antipatií s obeťou.
„Mala som strach, že ide o teroristický útok. Keď som videla, že prichádzajú aj uniformovaní policajti, tak mi vlastne odľahlo,“ povedala Denníku N o razii v Kácečku návštevníčka podniku.
„Začal som mať strach aj ja, že nás prepadli teroristi.“ Toto však už nie je svedectvo o Kácečku. Takto opísal pred rokmi zásah šesťdesiatich kukláčov v sídle investičnej skupiny Penta v decembri 2020 jeden z jej manažérov.
„Hneď ako rozkopli dvere, začali nadávať a kričať nech sa všetci postavia hlavou ku stene a rukami vystretými na stenu,“ píše ďalší svedok z Kácečka.
„Po otvorení dverí za mnou pribehol kukláč, ktorý na mňa mieril samopalom a kričal na mňa: ,Ruky nad hlavu! Ruky nad hlavu! Ruky na stôl!‘,“ opisovala raziu v Pente pracovníčka recepcie.
Svedectvá očitých svedkov oboch udalostí sú zhodné aj v mnohých ďalších detailoch, hoci ich oddeľuje rozdiel bezmála štyroch rokov – napríklad v oboch prípadoch nechali policajti ľudí dlho stáť a nemohli si odskočiť ani na toaletu. Prečo ste teda o svedectvách zamestnancov Penty doteraz najskôr nepočuli? Pretože v roku 2020 išlo zásah proti „nesympatickej“ firme. Pred pár dňami o raziu v populárnom bratislavskom podniku.
V roku 2020 sa preto nikto tak rázne ako dnes nepýtal, či je všetko v poriadku.
Je to dokonca tak paradoxné, že Tibor Gašpar zo Smeru dnes pri razii v Kácečku argumentuje rovnako ako Monika Tódová z Denníka N v roku 2020 pri zásahu v Pente: „Tí policajti nemohli vedieť, čo ich tam čaká. My navyše predstaviteľov finančných skupín voláme žraloci… Keď si ideš zobrať žralokov alebo prehľadávať miesto, kde žijú… Ja si myslím, že to bolo adekvátne,“ povedala v roku 2020.
T. Gašpar dnes podobne hovorí, že v prípade Kácečka sa policajti mohli na všeličo pripravovať a preto bez detailných informácií nevie, či bolo alebo nebolo v poriadku, že ich tam nabehlo tridsať: „Nemôžeme to vy ani ja hodnotiť, pretože nevieme, čo bolo zistené z hľadiska toho, čo tomu zákroku predchádzalo – či tam nemali byť osoby, ktoré sú držitelia zbraní…“
Paradox – práve tí „nesympatickí“ môžu priniesť posun
V súčasnej politickej situácii je pravdepodobné, že ani po okázalom zásahu v Kácečku nedôjde k tomu, že by ministerstvá vnútra a spravodlivosti pripravili guideline pre podobné zásahy.
Prístup štátu k tejto téme by však mohol zásadnejšie zmeniť Európsky súd pre ľudské práva. Ten momentálne rozhoduje o dvoch sťažnostiach, ktoré súvisí s pochybnosťami o primeranosti nasadenia kukláčov.
V prvom prípade ide o sťažnosť spoluzakladateľa Penty Jaroslava Haščáka práve v súvislosti s raziou v sídle firmy z roku 2020. V druhom prípade o sťažnosť netere podnikateľa Jozefa Brhela Barbory, ktorá bola zranená pri zásahu kukláčov v rodičovskom dome, keď tam prišli v roku 2021 zadržať Brhelovho brata Petra.
