Je to príbeh trestuhodnej nepripravenosti štátu na elektronickú komunikáciu, ktorá sa epizodicky pripomína dodnes, keď sa do zákonov dostanú nové elektronické povinnosti, na ktorých výkon nie sú úradníci pripravení, ale tiež sa v tomto príbehu ukazujú ochranárske sklony, keď na súdoch dôjde na ekonomické záujmy štátu.
V právnických kruhoch je preto tento príbeh relatívne známy. Verejnosti už menej, hoci na jeho konci môže štát potencionálne zaplatiť vyššie desiatky miliónov eur za spôsobenú škodu.
Pred pár dňami v ňom nastal drobný posun a čochvíľa tu bude výročie, odkedy sa tento príbeh začal písať.
Žiadali pol miliardy eur. V piatok 31. marca uplynie sedemnásť rokov odkedy slovenská inkasná agentúra Lawyer Partners podala (pravdepodobne) prvý balík žalôb na vymáhanie nezaplatených koncesionárskych poplatkov. Obsahom nešlo o nič výnimočné, ohromujúce bolo množstvo. Išlo o desaťtisíce jednotlivých žalôb.
Spoločnosť ich preto poslala v elektronických balíkoch medzi rokmi 2016 a 2017 na rôzne okresné súdy elektronicky. Boli nahraté na dévedéčku a podpísané zaručeným elektronickým podpisom.
V Občianskom súdnom poriadku v tom čase už štyri roky bolo napísané, že súdy prijímajú žaloby aj elektronicky s elektronickým podpisom a je to to isté akoby prišli vytlačené na papieri a vlastnoručne podpísané.
Písal sa rok 2006 a súdy na také čosi neboli vôbec pripravené. Žaloby preto neprijímali a vysvetľovali, že ich v elektronickej forme prijať nevedia. Na ministerstve spravodlivosti si pýtali pokyny, čo ďalej. Trvalo niekoľko mesiacov, kým sa situáciu podarilo vyriešiť.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
