Európsky súd pre ľudské práva v pondelok 28. augusta oficiálne zverejnil ďalší väčší balík sťažností, ktoré boli v uplynulých týždňoch oznámené slovenskej vláde. Je v ňom šesť prípadov.
Tri súvisia so sledovanými trestnými stíhaniami. Ďalšie dve s chaotickými epidemiologickými opatreniami pri pandémii ochorenia covid-19.
V poslednom prípade ide o podozrenie, že rasovo motivovaný zásah polície počas pandémie nebol dostatočne vyšetrený.
Iniciatíva slovenských maloobchodníkov už v roku 2021 predpokladala, že sťažnosti v súvislosti s opatreniami vlády Igora Matoviča pri zatváraní obchodov počas pandémie ESĽP presvedčia, aby ich detailnejšie preskúmala. V tomto roku ich Slovensku oznámila päťdesiat. Iba v súvislosti s covidovými opatreniami.
Už začiatkom leta ESĽP zverejnil informáciu, že prijal na ďalšie konanie sťažnosť siete kníhkupectiev Panta Rhei. Poukazuje v nej na to, že museli byť zatvorené, ale supermarkety, ktoré predávali aj knihy, ostali otvorené. Už skôr sa k tomu kriticky vyjadril ústavný sudca Peter Straka, ale medzi kolegami nenašiel podporu.
Ešte v máji ESĽP zverejnil informáciu, že prijal sťažnosť Lyžiarskeho klubu Baba tiež v súvislosti s epidemiologickými opatreniami. Namieta v nej, že prevádzku lyžiarskeho vleku v Pezinku musel obmedziť na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, ale vnútroštátne pravidlá neumožňovali, aby sa podnikateľ obrátil na súd s návrhom na preskúmanie správnosti a primeranosti jednotlivých opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia covid-19.
Aké máte vo väzniciach záchody a koľkokrát sa tam sprchujú, pýta sa ESĽP (sumár oznámených sťažností #1)
Nižšie nájdete sumár sťažností, ktorých oznámenie bolo zverejnené 28. augusta 2023.
Dôležitá poznámka. Oznámenie sťažností vláde neznamená, že ESĽP nakoniec rozhodne v neprospech Slovenska. Je to však signál, že ich vníma ako zmysluplné a ďalej sa bude podrobne zaoberať ich podstatou. Oznámením dáva vláde priestor, aby na podozrenia z porušovania ľudských práv reagovala a prípadne ich vyvrátila (vlani ESĽP spracoval asi 40-tisíc sťažností celkovo, výraznú väčšinu však odmietol bez toho, aby ich predtým jednotlivým vládam notifikoval).
Marián Kučerka proti Slovenskej republike
Ide o oficiálne potvrdenie informácie spred mesiaca. ESĽP sa pýta vlády na okolnosti zadržania bývalého vyšetrovateľa finančnej polície Mariána Kučerku.
Medzičasom Najvyšší súd M. Kučerku právoplatne odsúdil za prijatie dvoch úplatkov. Odsedieť si má desať a pol roka. Momentálne je v Bosne a Hercegovine, kde čaká na rozhodnutie o prípadnom politickom azyle.
ESĽP v zverejnených otázkach pripomína, že Najvyšší súd a predseda jeho senátu „sudca K.“ pri rozhodovaní o väzbe M. Kučerku nespĺňali štandardy nezávislosti podľa európskeho ľudskoprávneho dohovoru, čo konštatoval už slovenský Ústavný súd.
Ide o sudcu Juraja Klimenta, ktorý podľa Ústavného súdu nemal o M. Kučerkovi rozhodovať, pretože v trestnej veci M. Kučerku bol činný synovec J. Klimenta – prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ondrej Repa. Najvyšší súd rozhodnutie Ústavného súdu nerešpektoval.
Témou aktuálne oznámenej sťažnosti sú najmä okolnosti zadržania a uväznenia M. Kučerku koncom roka 2020. Keď Ústavný súd neskôr zrušil rozhodnutie o väzbe M. Kučerku, prípad nevrátil Najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, pretože už bol prepustený na slobodu – v sťažnosti pre ESĽP preto poukazuje, že dodnes nikto riadne nepreskúmal zákonnosť jeho väzby. Takéto preskúmanie mu garantuje európsky ľudskoprávny dohovor.
Vojtech Kavečanský proti SR (2. sťažnosť)
Aj v tomto prípade ide o oficiálne potvrdenie skorších informácií.
Už pred letom ESĽP oznámil, že sa zaoberá prvou sťažnosťou notára Vojtecha Kavečanského. Je súdený za spreneveru a v prvom prípade poukazuje na nedobré podmienky vo väznici v Košiciach. Poukazuje na veľkosť ciel, nedostatok denného svetla a spánku, zlú úroveň hygieny, obmedzenie kontaktov s rodinou a podobne.
Teraz ESĽP zverejnil oznámenie o druhej sťažnosti V. Kavečanského. Namieta v nej policajnú prehliadku notárskeho úradu zo 4. augusta 2021. Tvrdí, že pred jej začiatkom nebol jemu ani jeho kolegom doručený príkaz prokurátora na prehliadku. Poukazuje aj na to, že kriminálna polícia odtiaľ vzala dáta o klientoch, ktoré sú dôverné.
Trestne stíhaný notár sa obrátil aj na Ústavný súd, ale vlani tam nepochodil. V takýchto prípadoch totiž Ústavný súd štandardne sťažnosti odmieta s vysvetlením, že obvinený si má námietky proti domovej prehliadky najprv riešiť priamo v trestnom konaní. ESĽP sa pýta, či je to v súlade s dohovorom o ochrane ľudských práv.
Tomáš Kulák proti SR
Aj ďalšia oznámená sťažnosť súvisí s policajnými prehliadkami – tentokrát advokátskej kancelárie.
Trestne stíhaný advokát Tomáš Kulák v nej poukazuje, že v októbri 2020 mu prehľadali kanceláriu a vzali počítač, na ktorom pravdepodobne boli dôverné dáta klientov. Národná kriminálna agentúra (NAKA) však nemala predchádzajúci písomný príkaz na prehliadku, dostala iba telefonický súhlas prokurátora z dôvodu, že podľa NAKA nezniesla odklad.
Zaistený počítač T. Kulákovi vrátili po pätnástich mesiacoch. Obvinený advokát namieta, že zaistenie zariadenia s klientskymi dátami bolo neprimerané a nemal k dispozícii účinný prostriedok ochrany proti prehliadke. Aj v tomto prípade Ústavný súd jeho sťažnosť odmietol s vysvetlením, aby si najprv námietky proti prehliadke vyriešil v trestnom konaní.
T. Kulák je trestne stíhaný v prípadne známom ako Búrka, podľa záverov NAKA a špeciálnej prokuratúry spolupracoval s advokátom Zoroslavom Kollárom. Obvinený je za to, že mal pripraviť koncept súdneho rozhodnutia v spore medzi Prvou produkčnou a Slovenským vodohospodárskym podnikomo 14 miliónov eur. Tento koncept následne podľa polície dostal vtedajší krajský sudca Richard Molnár a odovzdal ho vtedajšiemu sudcovi Okresného súdu Bratislava I Vladimírovi Sklenkovi, ktorý je tiež trestne stíhaný a spolupracuje s políciou. R. Molnár je tiež trestne stíhaný.
V prípade už je podaná obžaloba, ale Špecializovaný trestný súd zatiaľ nerozhodol, či ju príjme.
Andrej Bystrý a Marián Bystrý proti SR
V histórii Slovenska ide o ďalší prípad podozrenia z rasovo motivovaného zákroku polície, ktoré nebolo dostatočne vyšetrené.
Ide o medializovaný prípad policajného zásahu na Veľkonočnú nedeľu 12. apríla 2020 na bardejovskom sídle Poštárka. ESĽP opisuje, že podľa vyjadrení sťažovateľov sa na sídlisku slávili veľkonočné sviatky napriek epidemiologickým opatreniam a zákazu zhromažďovania.
Polícia si všimla Andreja Bystrého bez prekrytých horných dýchacích ciest, hliadke vysvetlil, že pri nosení rúška cíti nevoľnosť. Kontrola dodržiavanie epidemiologických opatrení rýchlo eskalovala do konfrontácie a tá do výtržníctva. Polícia proti A. Bystrému použila donucovacie prostriedky a bol zranený.
Na policajnú hliadku neskôr kameňmi zaútočili iní obyvatelia sídliska. Do incidentu sa zaplietol aj otec A. Bystrého Marián, ktorý podľa vlastných slov išiel hľadať svojho syna. S policajtami sa však pobil a tiež do nich hádzal kamene. Hliadka ho preto spacifikovala teleskopickým obuškom a bol pritom zranený. Za útok na policajta bol neskôr odsúdený trestným rozkazom.
Prípad neskôr prešetrovala policajná inšpekcia, ale použitie donucovacích prostriedkov vyhodnotila ako primerané. ESĽP na základe informácií v sťažnosti opisuje, že podľa záverov vyšetrovania sa A. Bystrý zranil, keď zakopol pri zatýkaní a použitie teleskopického obušku proti M. Bystrému malo byť neúmyselné.
ESĽP sa pýta slovenskej vlády, či bolo použitie donucovacích prostriedkov a fyzickej sily proti nim naozaj absolútne nevyhnutné vzhľadom na ich správanie a či bolo v takej situácii nevyhnutné použitie práve teleskopického obušku, vyrobeného pravdepodobne z kovu a nešlo použiť miernejší donucovací prostriedok.
Vláda musí zároveň vysvetliť, či došlo k dôkladnému vyšetreniu podozrenia z neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v tomto prípade.
Denim Retail proti SR (2. sťažnosť)
Denim Retail je významným obchodníkom s oblečením, do jeho portfólia patria prémiové a luxusné značky ako Tommy Hilfiger, Calvin Klein Underwear, Michael Kors či Vivienne Westwood. Na ESĽP sa spoločnosť obrátila ešte v roku 2021 pre epidemiologické opatrenia počas pandémie ochorenia covid-19 a podanie sťažnosti vtedy medializovala. Jej argumenty presvedčili súd, aby sa témou detailnejšie zaoberal.
Denim Retail už má na ESĽP prijatú jednu sťažnosť v súvislosti s epidemiologickými opatreniami počas tretej vlny pandémie covid-19. Bola oznámená v balíku 48 „covidových“ sťažností proti Slovensku ešte začiatkom tohto roka. Teraz oznámená sťažnosť je rovnaká, ale súvisí s opatreniami počas druhej vlny pandémie.
Aj Denim Retail poukazuje na to, že vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva došlo k zatvoreniu maloobchodných predajní. Nedalo sa proti tomu brániť súdnou cestou a vláda podnikateľom kompenzovala iba časť ušlých tržieb.
Mikuláš Bado proti SR
Mikuláš Bado presvedčil ESĽP, aby sa zaoberal obmedzením pohybu občanov v súvislosti s plošným testovaním. Voľný pohyb bol vtedy s výnimkou niekoľkých životných situácií podmienený negatívnym testom na covid-19. M. Bado sa testovať nenechal.
ESĽP sa slovenskej vlády pýta, či tieto epidemiologické opatrenia skutočne predstavovali obmedzenie slobody pohybu, či boli nevyhnutné a aké iné miernejšie opatrenia vláda Igora Matoviča zvažovala. Zaujíma sa aj o to, či vláda vníma ako diskrimináciu, že testovaní občania sa mohli pohybovať voľnejšie než tí netestovaní.
Rovnako ako v prípade piatich desiatok podnikateľských „covidových“ sťažností, aj v tomto prípade sa ESĽP vlády pýta, či existoval účinný prostriedok nápravy proti vyhláškam Úradu verejného zdravotníctva.
