Najvyšší súd nezvyčajne rýchlo prijal rozhodnutie v kauze obvinených bratov – dvojičiek Dominika a Dávida Krátkych, ktorí čelia obžalobe za nedovolené ozbrojovanie, drogovú trestnú činnosť aj úkladnú vraždu. Môže to súvisieť s tým, že Špecializovaný trestný súd v tomto prípade neskrývane vzdoroval rozhodnutiu Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade jedného z bratov a tiež dovolaciemu rozhodnutiu Najvyššieho súdu, ktoré sa týkalo oboch. Tento vzdor bol prekvapujúci. Podrobnosti nájdete v článku zo 16. apríla.
Bratia Krátki uspeli s dovolaním, pretože v pôvodnom trestnom konaní ich vinu konštatovali a na doživotie odsúdili sudcovia, ktorí predtým schvaľovali dohody o vine a treste so zvyškom ich údajnej zločineckej skupiny. Ibaže v rozsudkoch ľahkovážne zmienili aj samotné dvojičky, ktorých účasť na trestnej činnosti vtedy nebola preukázaná. V rozsudkoch sa dokonca písalo o zločineckej skupine Dvojičky, ktorej existencia vtedy nebola preukázaná.
Po zrušení odsúdenia a doživotných trestov musí Špecializovaný trestný súd prejsť prípadom nanovo. No predsedníčkou senátu v novom konaní bola sudkyňa Ružena Sabová, ktorá sa v roku 2018 podieľala na schvaľovaní dohôd s údajnými kumpánmi Krátkych a v rozsudky ich vyslovene zmieňujú, že dvojičky spoločne a nerozdielne riadili svoju zločineckú skupinu – nič také vtedy nebolo dokázané. R. Sabová napriek tomu nevidela dôvod, aby sa z ich prípadu namietla.
Trojčlenný senát Najvyššieho súdu zložený zo sudcov Martina Bargela, Patrika Príbelského a Emila Klemaniča konštatoval, že necitlivá formulácia rozsudkov z roku 2018 narúša pohľad na nestrannosť a objektivitu R. Sabovej, pretože to vyzerá akoby si už dopredu urobila názor na vinu dvojičiek. Najvyšší súd pripomenul, že v rozsudkoch vôbec nie je zmienené, že Krátki boli v tom čase iba údajnými členmi zločineckej skupiny, boli stíhaní v samostatnom konaní a ich vina v tom čase nebola právoplatne preukázaná. R. Sabovú preto z prípadu vylúčil.
Ak by rozsudky boli formulované citlivejšie, podľa Najvyššieho súdu by nedošlo k porušeniu prezumpcie neviny Krátkych a neexistovali by pochybnosti o nestrannosti R. Sabovej.
Senát Najvyššieho súdu rozhodol 24. apríla, čo je štyri až šesť pracovných dní potom, čo dostal spis zo Špecializovaného trestného súdu.
Rozhodnutie je súčasťou polemiky medzi sudcami, prokurátormi a obhajcami o tom, za akých podmienok sa môžu na súdení nepriznávajúcich sa obžalovaných podieľať sudcovia, ktorí predtým schvaľovali dohody o vine a treste s ich priznávajúcimi sa údajnými komplicmi.
