Televízia Joj priniesla podrobnosti o prípade matky piatich detí, ktorá bola zadržaná v cele policajného zaistenia štyri dni pre krádež štyroch balíčkov zemiakových lupienkov v hodnote 4,40 eura.
Medzičasom už bola odsúdená na 40 hodín verejnoprospešných prác (už v predchádzajúcom období ukradla potraviny nízkej hodnoty, čo bolo riešené ako priestupok a preto sa teraz skutok posudzoval prísnejšie ako trestný čin, hoci išlo o nízko hodnotu).
Na prípade je zaujímavé práve jej zadržiavanie a prístup v cele, pretože podľa momentálne dostupných informácií dojčila svojho jeden a pol ročného syna a v dôsledku náhleho oddelenia od dieťaťa prišla o mlieko. Polícia sa bráni, že v rámci administratívnej procedúry po zadržaní a umiestnení do cely sa jej pýtali, čo dojčí a odpovedala, že nie.
Prípad už sleduje ombudsman Róbert Dobrovodský. Chce prešetriť, ako konkrétne polícia prišla k záveru, že matka syna nedojčila.
Denník N informuje, že by bolo vhodné, aby v celách mali matky k dispozícii aspoň odsávačku mlieka, čo však podľa súčasnej slovenskej legislatívy nie je nutné. „Zákon policajtom neukladá povinnosť pri umiestňovaní do cely policajného zaistenia prihliadať na osobitnú situáciu dojčiacej matky,“ povedal R. Dobrovodský novinám.
Chce iniciovať odporúčanie vláde, aby prevzala rakúsku právnu úpravu, podľa ktorej je zaistenie alebo zadržanie osoby neprípustné, ak je v nepomere k významu trestnej veci (mimochodom, už teraz mnohí sudcovia takto postupujú pri rozhodovaní o väzbe, ak je nepravdepodobné uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, tak obvineného do väzby neberú – v prípade matky však nešlo o väzbu, ale o policajné zadržanie a súd ju odsúdil v takzvanom super rýchlom konaní).
Teoreticky je takúto zmenu možné zapracovať pozmeňujúcim návrhom do noviel trestných predpisov, ktoré sú momentálne v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní.
Širší kontext. Európsky súd pre ľudské práva už posudzuje viaceré sťažnosti proti Slovenskej republike, v ktorých obvinení poukazujú na neľudské podmienky v slovenských väzniciach. Ide najmä o veľkosť ciel, prístup k dennému svetlu, čerstvému vzduchu, hygiene, neprerušovanému spánku a podobne.
Nedávno ESĽP prijal dve sťažnosti, ktoré riešia podozrenia z nehumánneho prístupu pri dôkladnej osobnej prehliadke. Dvaja odsúdení poukazujú na to, že ju musia podstúpiť pri každej kontrole cely či prevoze na výsluch alebo súd a podľa nich zahŕňa aj vyzliekanie a čupenie.
Koncom minulého roka zas Ústavný súd konštatoval, že prokuratúra pochybila, keď neprinútila väznicu v Želiezovciach, aby umožnila skutočne bezprostredné návštevy odsúdených. Aj rodina totiž bola pri návštevách oddelená od väzňov plexisklom. Bol v nej otvor, ale ten nestačil ani na podanie ruky, objatie či krátke pobozkanie.
„Návštevy by mali umožňovať čo najbližší akceptovateľný kontakt odsúdeného s návštevou. Priamym kontaktom možno nazývať len kontakt bez akejkoľvek fyzickej prekážky, a preto realizácia návštev, ktorá takýto kontakt neumožňuje, je v rozpore so zákonom o výkone trestu odňatia slobody a porušuje právo odsúdeného na súkromie, ako aj právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života,“ uviedol Ústavný súd.
