V najbližších týždňoch alebo mesiacoch sa asi zmení spôsob, akým médiá informujú o súdnych procesoch. V najsledovanejších prípadoch je teraz štandardom, že novinári o dianí na súde reportujú v reálnom čase cez online textový prenos, takzvanú minútu po minúte.
V praxi to funguje tak, že reportér príde na pojednávanie, sleduje správanie a vyjadrenia sudcov, účastníkov konania, svedkov či znalcov, robí si poznámky z prečítaných listín a toto dianie v reálnom čase zhrnie do niekoľkých odsekov, ktoré s oneskorením najviac niekoľko desiatok minút zverejní. Súčasťou konkrétnej minúty sú priame citácie vyjadrení či autentické opisy atmosféry na súde.
Na takéto reportovanie netreba žiaden súhlas, stačí prísť na pojednávanie. Práve to sa teraz môže zmeniť.
Ústavný súd totiž pred tromi týždňami prvýkrát zaujal stanovisko (I. ÚS 318/2023) k online textovým prenosom z trestných pojednávaní (sťažovateľom bol autor tohto newslettra, pozn.).
Minúta po minúte je podľa Ústavného súdu rovnocenná so zvukovým prenosom (streaming). „V reáliách súdneho konania je zrejme možné bez výhrad pripodobniť zvukový prenos k prenosu informácií prostredníctvom bezprostredných citácií, a to najmä na základe ich podstatného znaku, ktorým je vtiahnutie verejnosti do deja hlavného pojednávania v konkrétnom čase, pričom rozdiel spočíva v podobe prenosu informácie,“ konštatujú ústavní sudcovia Jana Baricová, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
Práve tento výklad ovplyvní novinársku prax najviac, pretože na zvukový prenos treba podľa Trestného poriadku predchádzajúci súhlas. Bez neho je prenos zakázaný. Po rozhodnutí Ústavného súdu to rovnako platí pre minútu po minúte.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
