Špecializovaný trestný súd vo štvrtok odmietol obžalobu na Lenku Ivanovú, ktorá bola v rokoch 2019 a 2020 konkurznou správkyňou právoplatne odsúdeného daňového podvodníka Ladislava Bašternáka. Rozhodla o tom sudkyňa Ružena Sabová.
Jej rozhodnutie ešte nie je definitívne, špeciálna prokuratúra v takýchto prípadoch štandardne podá sťažnosť, čo znamená, že prípad teraz pôjde na Najvyšší súd.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Oliver Janíček viní správkyňu L. Ivanovú, že nezažalovala prevody, ktorými L. Bašternák pred právoplatným odsúdením v roku 2019 previedol na rodinu a blízkych väčšinu z rozsiahleho majetku. Išlo o viaceré nehnuteľnosti, vozidlá a cenné papiere v celkovej hodnote 7,3 milióna eur.
L. Ivanová sa bránila, že podľa vtedy účinného konkurzného zákona nemala povinnosť zažalovať tieto prevody, pretože štát po odsúdení L. Bašternáka podľa nej nebol jeho veriteľom, ktorý by sa prihlásil do konkurzu a dokázal vyčísliť konkrétnu pohľadávku, ktorú treba zaplatiť.
Konkurzný správca je povinný napadnúť prevody na súde iba v prípade, že poškodzujú veriteľov. Ale v tomto prípade podľa L. Ivanovej štát nebol veriteľom a iných veriteľov nepoškodzovali, pretože L. Bašternákovi ostal napríklad byt v komplexe Bonaparte (v minulosti v ňom býval predseda Smeru Robert Fico) a peniaze z jeho predaja vystačili na zaplatenie všetkých riadnych dlhov L. Bašternáka.
Národná kriminálna agentúra a špeciálna prokuratúra naproti tomu tvrdili, že štát je akýmsi univerzálnym veriteľom a preto je v jeho záujme, aby odsúdený prišiel o všetok majetok. Ak sa tomu snaží vyhnúť, tak to podľa nich poškodzuje štát a správca je povinný prevody zažalovať. Pretože L. Ivanová to neurobila, podľa prokurátora O. Janíčka spáchala obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v štádiu pokusu.
Práve existencia dvoch odlišných, ale v oboch prípadoch zmysluplných pohľadov na to, či je štát veriteľom odsúdeného páchateľa bola pri odmietnutí obžaloby kľúčová.
Sudkyňa Špecializovaného trestného súdu R. Sabová totiž v rozhodnutí pripomína, že až novelou konkurzného zákona od 1. augusta 2021 „došlo k odstráneniu nejasnosti pri interpretácii a aplikácii ustanovení pretrvávajúcich v čase činu ohľadne otázky, či má štát postavenie veriteľa, a či v konkurznom konaní má správca právomoc odporovať zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu“.
Zjednodušene to znamená, že aj samotný parlament prijatím novely konkurzného zákona potvrdil, že pred jej účinnosťou bolo postavenie štátu pri výkone trestu prepadnutia majetku nejasné a vyšetrovanie neukázalo, že by L. Ivanová mala zlý úmysel, keď nezažalovala prevody majetku L. Bašternáka: „V rámci povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností orgány činné v trestnom konaní nevykonali úkony smerujúce k objasneniu prípadného motívu či podnetov, ktoré by mohli viesť obvinenú k protiprávnemu konaniu,“ uvádza sudkyňa R. Sabová.
V rozhodnutí pripomína aj to, že Ústavný súd pred mesiacom rozhodol, že bezhraničný trest prepadnutia majetku nie je v súlade s ústavou. „Táto okolnosť má vplyv na hmotnoprávny základ vzneseného obvinenia i podanej obžaloby,“ uviedla.
Konkurz na majetok L. Bašternáka ešte pokračuje, čo podľa sudkyne R. Sabovej znamená, že ešte nebol vykonaný. V právnickom slovníku je práve „vykonanie“ trestu prepadnutia majetku kľúčové – ak totiž konkurz ešte neskončil a trest preto ešte nebol vykonaný, neústavnosť trestu prepadnutia majetku predstavuje dôvod na obnovu konania, v ktorom bol L. Bašternák odsúdený.
