- Bude to mať následky aj v známych kauzách, pretože ten istý právny rámec sa použil pri odpočúvaní kancelárií čurillovcov, porád Mariana Kočnera s obhajcami či pri sledovaní poľovníckej chaty v Čifároch.
- Rozsudok vo veci Blažová proti Slovenskej republike dopĺňa sériu rozhodnutí ESĽP, ktoré od roku 2021 čoraz komplexnejšie kritizujú nefunkčnú ochranu pred odpočúvaním a sledovaním na Slovensku.
V predchádzajúcom newslettri som avizoval, že Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa tento týždeň opäť vyjadrí k pravidlám ochrany náhodne odpočúvaných osôb.
Už pred tromi rokmi, v októbri 2023, v prípade Plechlo proti Slovenskej republike, ESĽP konštatoval, že „neexistuje žiadny právny rámec na ochranu práv osoby náhodne dotknutej výkonom príkazu“ na odpočúvanie telefónov (bod 44 rozsudku). „V dôsledku absencie takéhoto právneho rámca neexistuje ani nezávislý orgán, ktorý by dohliadal na jeho dodržiavanie a vynucoval ho,“ dodal vtedy ESĽP (bod 45).
V aktuálnom prípade Blažová proti Slovenskej republike sa preto čakalo, či ESĽP tento názor potvrdí aj vo vzťahu k priestorovým odposluchom, alebo, v akom smere sa od neho odkloní. V rozsudku zo štvrtka 1. októbra 2026 konštatoval, že Slovensko porušilo právo Denisy Blažovej na ochranu súkromia.
Ľudskoprávny súd zašiel v kritike dosiaľ najďalej. Výslovne spochybnil konkrétne ustanovenia Trestného poriadku, podľa ktorých sa v trestnom konaní realizuje priestorové odpočúvanie.
D. Blažová bola priateľkou jedného z bratov Krátkych, ktorých zadržali v roku 2017. V dokumentoch ESĽP je označený iba iniciálami D. K., preto nie je možné povedať, či ide o Dominika alebo Dávida Krátkeho.
Polícia niekoľko týždňov pred ich zadržaním odpočúvala dve autá, ktoré D. K. používal. Používala ich však aj D. Blažová, a preto sa nahrávali aj jej rozhovory a zaznamenával jej pohyb.
Ona sama nebola obvinená ani podozrivá. Orgány činné v trestnom konaní napriek tomu nahrávky nezničili a dokonca ich zaradili do trestného spisu D. K. Snaha o ich vyňatie a zničenie bola márna, D. Blažová neuspela ani na Ústavnom súde SR. Ten ju odkázal na trestné konanie, v ktorom však nemala žiadne procesné postavenie.
ESĽP v jej prípade skúmal, či počas odpočúvania áut i po jeho skončení „existovali dostatočné záruky, aby sa obmedzilo na to, čo je naozaj nevyhnutné,“ a či podliehalo účinnej kontrole, ktorú by „spravidla mala zabezpečovať súdna moc“ (bod 16 rozsudku).
Ľudskoprávny súd preskúmal ustanovenia paragrafu 114 Trestného poriadku, ktoré upravujú vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov. Laicky povedané, ide o priestorové odpočúvanie. ESĽP poukázal na to, že trvanie dôvodov odpočúvania je povinná sústavne skúmať polícia, nie súd. To isté ustanovenie zároveň predpokladá, že odpočúvanie vykonáva tá istá polícia.
Takto koncipovaný právny rámec podľa ESĽP nie je v poriadku: „Výkon príkazov aj dohľad nad ich výkonom sú zverené tomu istému orgánu. Súd už v minulosti konštatoval, že systémy, ktoré sa spoliehajú na vnútornú alebo výkonnú sebakontrolu, neposkytujú dostatočné záruky proti svojvôli,“ rozhodol ESĽP (bod 17 rozsudku).
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
