Vo štvrtok (14. februára 2022) na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračovalo druhým dňom nové hlavné pojednávanie v prípade obžaloby za objednávku vraždy novinára Jána Kuciaka v roku 2018, pri ktorej bola zavraždená aj jeho snúbenica Martina Kušnírová.
V tom istom konaní súd rozhoduje aj o obžalobe za objednávku a prípravu vrážd dvojice prokurátorov a bývalého advokáta Daniela Lipšica, ktorý teraz zastáva funkciu špeciálneho prokurátora.
Prvýkrát v novom procese súd pojednával 28. februára, ale k jednotlivým dôkazom sa vtedy ani nedostal, pretože obžalovaní Marian Kočner a Alena Zsuzsová podali námietku proti sudkyni Pamele Záleskej.
Záleská totiž predsedá senátu, ktorý po zvýšení trestu z 10 na 15 rokov schválil dohodu o vine a treste so Zoltánom Andruskóom, ktorý sa priznáva k sprostredkovaniu Kuciakovej vraždy a vypovedá proti Zsuzsovej, a okrajovo pri tom spomína aj Kočnera.
Teraz vo štvrtok sa už Špecializovaný trestný súd dostal k prvým dôkazom. Predsedníčka senátu sudkyňa Ružena Sabová začala s čítaním výpovedí obžalovaných z prípravného konania (vyšetrovania), pretože Kočner, Zsuzsová i ďalší traja obžalovaní – Tomáš Szabó, Dušan Kracina a Darko Dragić na súde vypovedať odmietli.
Kočner je obžalovaný za objednávku vraždy Kuciaka, ale aj prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho, a bývalého advokáta a terajšieho špeciálneho prokurátora Lipšica.
Zsuzsová je obžalovaná, že pre Kočnera sprostredkovala vykonanie vraždy Kuciaka a prípravu vrážd trojice právnikov.
Kracina je obžalovaný tiež v pozícii prostredníka, ale iba v prípade prípravy vrážd prokurátorov. Podľa obžaloby zohnal práve Dragića z Bosny a Hercegoviny, ktorého obžaloba viní, že mal vykonať vraždu Žilinku.
Všetci z menovaných vinu popierajú.
V prípade prípravy vrážd trojice právnikov je obvinený ešte aj Szabó. Andruskó vypovedá, že najskôr so zadaním na vraždu právnikov oslovil Szabóa a jeho bratranca Miroslava Marčeka, a tí ju aj prijali, no neskôr sa zľakli.
Szabó je právoplatne odsúdený za účasť na vražde Kuciaka, dostal 25-ročný trest. Na hlavnom pojednávaní v roku 2020 vinu za vraždu Kuciaka popieral.
Teraz vo štvrtok sa však Szabó priznal, že v roku 2017 sa zúčastnil prípravy vrážd trojice právnikov.
Ďalej v článku sa venujem najdôležitejším udalostiam z druhého dňa hlavného pojednávania a tomu, čo predchádzalo začiatku dokazovania.
Zmena v senáte. Na každom slove záleží, odkazuje NS
V roku 2020 bol trojčlenný senát, ktorý súdil Kočnera a spol., zložený z predsedníčky sudkyne Sabovej a sudcov Rastislava Stieranku a Ivana Matela. V tomto zložení senát Kočnera a spol. spod obžaloby oslobodil.
Hlasovanie pri prvom oslobodení
Predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala v roku 2021, po zmene zákona o diskrétnosti hlasovania, informoval, že Mariana Kočnera oslobodil senát jednohlasne, čím sa vylúčila skoršia informácia Denníka N o tom, že v jeho prípade sudcovia Rastislav Stieranka a Ivan Matel prehlasovali sudkyňu Ruženu Sabovú.
Sudca Matel je dlhodobo práceneschopný a elektronická podateľňa ako jeho náhradníka vyžrebovala sudcu Milana Cisarika. Ten sa vzápätí z prípadu namietol sám, pretože pred nástupom na súd pracoval ako prokurátor špeciálnej prokuratúry a podieľal sa aj na vyšetrovaní Kuciakovej vraždy. Cisarika následne v senáte nahradila Záleská.
S jej účasťou v senáte mali obžalovaní Kočner a Zsuzsová problém preto, že sa obávali, že pri rozhodovaní o dohode o vine a treste s Andruskóom si už spravila názor aj na ich účasť na tomto skutku.
Opierali sa o rozsudok proti Andruskóovi, ktorý vydal Záleskej senát. Spomína sa v ňom iniciálami aj Zsuzsová, hoci o jej účasti na vražde stále rozhodnuté nebolo.
Kočnerov obhajca Marek Para pri námietke využil nedávne rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) proti Slovenskej republike v prípade Pavla Muchu, ktorého špecializovaný súd odsúdil v roku 2013 na 23-ročný trest za účasť v mafiánskej skupine sýkorovcov. ESĽP v tomto prípade Slovensku vyčítal, že o Muchovi rozhodoval ten istý senát, ktorý predtým rozhodoval o dohodách s jeho komplicmi, ktorí s políciou spolupracovali. Ibaže v rozhodnutiach, ktorými tieto dohody schvaľoval, súd spomínal aj Muchovu účasť v mafiánskej skupine, hoci v tom čase odsúdený nebol.
„Súd mal prinajmenšom na prvý pohľad zjavný podnet na to, aby zachoval súlad s predchádzajúcimi rozsudkami, pretože akékoľvek protichodné zistenia v konaní proti Muchovi by mohli podkopať dôveryhodnosť rozsudkov proti jeho spolupáchateľom,“ uvádza v rozhodnutí ESĽP.
Aj Súdny dvor Európskej únie v súvislosti s výkladom európskej smernice o prezumpcii neviny ešte v roku 2019 uviedol, že je síce v poriadku, aby súdy v rozhodnutiach o dohodách spomínali aj podozrivých komplicov, o ktorých vine ešte nebolo rozhodnuté, ale musia to robiť obozretne. V dohodách sa musí jasne uviesť, že tieto ostatné osoby sú stíhané v rámci samostatného trestného konania a že ich vina nebola zákonným spôsobom preukázaná, píše sa v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.
Záleská sa zaujatá necítila a Sabovej senát v prvý deň nového hlavného pojednávania 28. februára rozhodol, že vylúčená nie je. Koncom marca preto o námietke proti nej rozhodoval Najvyšší súd a ten skonštatoval, že v prípade spojených obžalôb proti Kočnerovi a spol. rozhodovať nemôže.
Senát Najvyššieho súdu zložený z predsedu sudcu Pavla Farkaša a sudcov Martiny Zeleňakovej a Dušana Krč-Šebera rozhodol, zjednodušene, že sudcu nediskvalifikuje z rozhodovania o určitom obžalovanom samo o sebe to, že by predtým rozhodoval o tom istom trestnom čine v súvislosti s jeho komplicmi, ale musí si pri tom dávať pozor na všetky detaily takéhoto rozhodovania, aby nedal nikomu zámienku myslieť si, že si vytvoril vopred názor na vinu celej partie.
„Za účelom preskúmania dodržania prezumpcie neviny je potrebné vždy analyzovať súdne rozhodnutie ako celok a prihliadnuť na špecifické okolnosti daného jednotlivého prípadu a konkrétne osobitosti, za ktorých bolo prijaté,“ píše sa v rozhodnutí. Senát Najvyššieho súdu sa v ňom opieral aj o vyššie zmienené dve rozhodnutia ESĽP a Súdneho dvora EÚ.
V prípade rozhodnutia Záleskej senátu o Andruskóovi podľa Najvyššieho súdu neboli formulácie obozretné.
Zsuzsová je v tomto rozsudku spomenutá, hoci iba iniciálami. Podľa Najvyššieho súdu to vôbec nebolo potrebné, ale keď už to Záleskej senát považoval za nevyhnutné, mali zmienky o nej formulovať opatrnejšie.
Napríklad v rozsudku Záleskej senát píše, že Andruskó konal „na základe objednávky od A. Zs.“, hoci o tom ešte žiaden súd nerozhodol. Najvyšší súd tvrdí, že obozretnejšie by bolo napísať, že Andruskó konal „na základe objednávky, ktorú mal dostať od“ Zsuzsovej.
Po vylúčení sudkyne Záleskej podala ďalšiu námietku prokuratúra proti zvyšným dvom sudcom – Sabovej a Stierankovi. Vychádzala z toho, že odsúdili Miroslava Marčeka, ktorý sa priznal, že zastrelil Kuciaka a Kušnírovú, ale v rozsudku tiež spomínajú účasť Kočnera a Zsuzsovej. Sudcovia Sabová a Stieranka sa zaujatí necítia. Najvyšší súd vyhodnotil námietku ako oneskorene podanú.
Priznanie Szabóa. Obava z ďalších námietok
Epizóda s vylúčením sudkyne Záleskej a namietaním ostatných dvoch sudcov je dôležitá.
Na jednej strane ukazuje pravdepodobný začiatok nového trendu obozretnejšieho formulovania obžalôb a rozsudkov.
Na druhej strane vysvetľuje obavu z ďalších námietok, ktorú vo štvrtok na hlavnom pojednávaní prezentoval prokurátor špeciálnej prokuratúry Matúš Harkabus.
Tomáš Szabó je právoplatne odsúdený za to, že pomáhal svojmu bratrancovi Miroslavovi Marčekovi s prípravou vraždy Jána Kuciaka a podieľal sa na jej vykonaní, keď Marčeka zaviezol do Veľkej Mače, kde Kuciak býval so svojou snúbenicou a kde ich Marček zavraždil. Szabó účasť na Kuciakovej vražde odmietal.
K príprave vrážd právnikov z roku 2017 sa vo štvrtok priznal. Prokurátor Harkabus médiám povedal, že to bolo prekvapujúce, pretože počas vyšetrovania nespolupracoval. Napriek tomu, že Szabó urobil takzvané vyhlásenie o vine, odmietol na súde vypovedať o príprave vrážd.
To, že Szabó urobil takzvané vyhlásenie o vine znamená, že súd nebude vykonávať dôkazy, ktoré svedčia o jeho účasti na príprave vrážd. Vykonajú sa iba dôkazy, ktoré sú nevyhnutné na určenie výšky trestu. Môže ísť napríklad o posudky psychológov, prognózy resocializácie či zoznam jeho prípadných disciplinárnych prehreškov vo väzení.
V minulosti by po takomto vyhlásení o vine súd rozhodol, že prípad obžalovaného, ktorý sa k skutku priznal, takzvane vylúči na samostatné konanie. V podstate to znamená, že z neho urobí samostatný súdny prípad.
Sabovej senát tak už raz postupoval aj v prípade Kuciakovej vraždy. V roku 2020 sa hneď na začiatku hlavného pojednávania k vraždám priznal strelec Marček, senát ho preto vylúčil na samostatné konanie, čo urýchlilo rozhodnutie o jeho treste.
Vo štvrtok sa to v prípade Szabóa už nestalo.
„Navrhujem, aby sa senát odklonil od svojej tradície a nevylúčil obžalovaného Szabóa na samostatné konanie, aby sa nemusel preformulovať skutok a predišlo sa podávaniu námietok,“ navrhol prokurátor Harkabus.
Po epizóde s vylúčením sudkyne Záleskej a namietaní ostatných dvoch sudcov mal prokurátor obavu, že ak senát vylúči na samostatné konanie aj Szabóa, tak rozhodne o jeho treste skôr než v prípade Kočnera a spol., hoci v rozsudku bude musieť spomenúť aj ostatných obžalovaných, o ktorých vine ešte právoplatne rozhodnuté nebude. Taká situácia by mohla vyústiť do ďalšieho kola námietok.
Celá situácia je dôsledkom presadzovania rozhodnutí európskych súdov na Slovensku. V tomto zmysle sa vyjadroval aj prokurátor Harkabus.
Vidieť to aj na novo podaných obžalobách. Už sami prokurátori v nich obozretnejšie formulujú zmienky o údajných komplicoch, ktorí sú trestne stíhaní v iných trestných konaniach.
Ako príklad môže poslúžiť vo februári podaná obžaloba proti oligarchovi Jozefovi Brhelovi a spol. v súvislosti s údajným ovplyvňovaním prideľovania zákaziek na finančnej správe. „Obvinení ako organizovaná skupina, po vzájomnej dohode a naplánovaní si úloh, s ich určitou deľbou medzi jednotlivými členmi tým, že Jozef Brhel po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Michalom Suchobom (ktorý je stíhaný v samostatnom trestnom konaní, o vine ktorého doposiaľ rozhodnuté nebolo),“ znie jedna z takýchto formulácií v obžalobe.
Vylúčili Zlatu Kušnírovú
Vo štvrtok na hlavnom pojednávaní Sabovej senát rozhodol o vylúčení Zlaty Kušnírovej zo súdneho konania v prípade vraždy Kuciaka. Jej dcéra Martina síce bola zavraždená s Kuciakom, ale – zjednodušene – podľa súdov za to priamu zodpovednosť nemá Kočner a spol., hoci by sa aj neskôr preukázalo, že si Kuciakovu vraždu objednal. Na túto nezrovnalosť upozornil už Najvyšší súd, keď vlani v júni zrušil oslobodenie Kočnera a Zsuzsovej, a kritizoval senát Špecializovaného trestného súdu za viaceré pochybenia pri rozhodovaní tohto prípadu.
Na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní bola Kušnírová v konaní zastupovaná advokátom Romanom Kvasnicom aj potom, čo sa strelec Marček k vraždám priznal. Súdy to vyhodnotili ako chybu. Zjednodušene – priamu zodpovednosť za smrť Martiny Kušnírovej nesie Marček a nie prípadný objednávateľ Kuciakovej vraždy. Bol to totiž práve Marček, ktorý sa ju rozhodol zavraždiť, pretože v tom čase bola doma – Marček nemal pri skutku kuklu a tak hrozilo, že by ho mohla odhaliť.
„Týmto rozhodnutím (o nepripustení Kušnírovej do konania, pozn. autora) prvostupňový súd napravil pochybenie, ktoré mu vytkol odvolací súd,“ vysvetlila predsedníčka senátu sudkyňa Sabová. Proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie (sťažnosť).
V praxi to znamená, že Zlata Kušnírová sa môže na pojednávaní ďalej zúčastňovať ako verejnosť, ale jej právny zástupca už nemôže sedieť na strane obžaloby a nemôže navrhovať dôkazy či klásť svedkom a obžalovaným otázky. Kušnírovej právny zástupca Kvasnica bol počas prvého hlavného pojednávania v roku 2020 pri dokazovaní aktívny pri kladení otázok a poukazovaní na rozpory.
Začiatok nového dokazovania
Špecializovaný trestný súd vo štvrtok začal aj nové dokazovanie. Obžalovaným dal šancu vypovedať, no nikto z nich to nevyužil. Kočner sa zachoval rovnako ako v roku 2020 – povedal, že sa bude vyjadrovať postupne v priebehu dokazovania k jednotlivým vykonaným dôkazom.
Predsedníčka senátu sudkyňa Sabová preto začala postupne čítať zápisnice z výsluchov obžalovaných (obvinených) z prípravného konania (vyšetrovania).
Hlavné pojednávanie som vo štvrtok opustil počas obedňajšej prestávky. Zo sumárov, ktoré z čítaných výpovedí priniesli médiá, sa zdá, že pre obžalobu je významným svedectvom výpoveď Dušana Kracinu.
Podľa Denníka N a Aktuality.sk Kracina na výsluchu potvrdil, že sa pozná s Andruskóom, tiež potvrdil svoju účasť na príprave vrážd právnikov. Tvrdí dokonca, že Andruskó mu hovoril, že najvyšším zadávateľom je Kočner.
Kracina sa však na výsluchu bránil, že v skutočnosti vraždu nechcel nikomu zadať, s Andruskóom o tom komunikoval vraj iba preto, aby od neho vyťahoval peniaze. Keď sa Kracinu policajti pýtali, prečo teda objednávku na vraždy nenahlásil, bránil sa, že sa bál Kočnera. „Má chytených policajtov, prokurátorov aj sudcov,“ vypovedal Kracina.
Hlavné pojednávanie bude pokračovať 3. mája. Celkovo je naplánovaných na máj, jún a júl dvanásť pojednávacích dní.
