K ústne vyhlásenému rozsudku v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka, jeho snúbenice Martiny Kušnírovej a objednávky vrážd prominentných právnikov odporúčam tento facebookový príspevok právnika a moderátora relácie Chrobák v hlave_FM Jakuba Jošta.
Nové hlavné pojednávanie v tomto prípade som sledoval iba niekoľko prvých pojednávacích dní vlani v apríli, potom som pozornosť začal sústrediť inam. Preto nechcem hodnotiť vecnú správnosť rozsudku. Vypočul som si však všetky dostupné záverečné reči a v piatok som si bol na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku vypočuť rozsudok, postupne až do nedele som si zapisoval myšlienky, ktoré mi napadali a trochu rozvité ich tu ponúkam:
Očakávania. Zo záverečných rečí sa mi zdali rovnako reálne všetky tri scenáre: odsúdenie Aleny Zsuzsovej a Mariana Kočnera, oslobodenie oboch ako pri prvom procese v roku 2020, ale tiež variant, ktorý nakoniec získal pri hlasovaní trojčlenného senátu väčšinovú podporu: odsúdenie Zsuzsovej za objednávku vraždy Jána Kuciaka a prípravu vrážd právnikov, ale oslobodenie Kočnera spod obžaloby. Toto samo osebe signalizuje, že aj členovia senátu mohli medzi sebou celkom legitímne polemizovať o skutkových otázkach, na ktoré nenašli jednoznačnú odpoveď a tak to dopadlo čiastočne oslobodzujúcim rozsudkom. Nakoniec to v piatok dobre vyjadrila predsedníčka senátu sudkyňa Ružena Sabová: „Za dôvodnú pochybnosť možno považovať aj takú skutočnosť, že sudca aj po dôkladnom a nestrannom zhodnotení všetkých dostupných dôkazov bol tak nerozhodný, že nemôže povdať, že získal ustálené presvedčenie o vine.“
Kto rýchlejšie a povrchnejšie odsúdi rozsudok. Oproti prvému procesu v tomto prípade v roku 2020 sa mi zdali terajšie reakcie ešte kritickejšie a ich zverejňovanie rýchlejšie. Najviac ma prekvapil komentár šéfredaktorka Denníka N, ktorý vyšiel v piatok o 17:28 h. a facebooková reakcia bývalej ministerky spravodlivosti zo 17:43 h. Príspevky Matúša Kostolného aj Márie Kolíkovej sú postavené na tom, že rozsudok je podľa oboch nepresvedčivý, Kolíková k tomu navyše dodala, že si rozsudok a jeho odôvodnenie vypočula dvakrát. Oba tieto výrazne kritické príspevky k odôvodneniu rozsudku však vyšli v čase, keď ešte predsedníčka senátu sudkyňa Ružena Sabová odôvodnenie stále čítala. Vyhlásenie rozsudku skončilo až asi hodinu po zverejnení príspevkov (okolo pol siedmej večer). Na porovnanie, mimovládna organizácia VIA IURIS, ktorá sa venuje otázkam spravodlivosti a právneho štátu, na tiež reagovala ešte počas vyhlasovania rozsudku, ale tomu zodpovedal jej uvážlivý tón: iba apelovala na to, aby sudcovia rozsudok riadne odôvodnili, bez toho, aby akokoľvek hodnotila správnosť ústne vyhláseného verdiktu. Písomné odôvodnenie bude známe o niekoľko týždňov, možno o dva mesiace.
Nebezpečná cesta. Oproti procesu v roku 2020 sa mi reakcie zdajú aj priamočiarejšie v tom, že mnohí stakeholderi neskrývane pomenúvajú odsúdenie Kočnera ako „ich“ verziu spravodlivosti. A ak túto predstavu spravodlivosti nevie zrealizovať súčasný senát sudkyne Sabovej, tak by sa Najvyšší súd mohol zamyslieť, či prípad neprikáže posúdiť senátu v úplne inom zložení… Ak by sa tak stalo a aj ďalší senát Kočnera oslobodí, príde návrh na zmenu senátu opäť dovtedy, kým sa nenájde väčšina na jeho odsúdenie?
Vecné chyby. Objavili sa však aj prvé názory, ktoré naozaj poukazujú na vecné medzery v ústnom zdôvodnení rozsudku. Reportérka Aktuality.sk Laura Kellöová v relácii Komentár dňa RTVS:24 upozornila, že nesedí oslobodzujúci argument senátu vyjadrený v rečníckej otázke predsedníčky senátu: „Zadal by Kočner Zsuzsovej objednávku vraždy, ak by vedel, že spackala zbieranie podpisov potrebných na založenie (Kočnerovej) strany Cieľ?“ Kellöová však pripomenula, že Kočner sa o chybách vo vyzbieraných podpisoch dozvedel až vo februári 2018, čo vyplýva aj z komunikácie cez Threemu. V čase, keď korunný svedok Zoltán Andruskó objednávku vraždy riešil, teda neplatilo, že by Kočner vedel o „spackaných podpisoch“.
Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Keď v nasledujúcich týždňoch, resp. mesiacoch dôjde k zverejneniu písomného rozsudku, zaujímavé bude sledovať analýzy, ktoré sa zamerajú na porovnanie tohto prípadu s kauzou vraždy primátora Hurbanova Lászlóa Basternáka, ktorého zavraždili v roku 2010. Zsuzsová bola podľa právoplatného rozsudku Špecializovaného trestného súdu sprostredkovateľkou vraždy, objednávateľom bol Basternákov politický protikandidát vo voľbách Roman Ostružlík. Jeho vina však bola preukázaná nepriamymi dôkazmi, čo senát predsedu Jána Hrubalu a členov sudcov Jána Giertliho a Jozefa Šutku zhrnul v rozsudku takto: „Sčasti paradoxne – najzávažnejším dôkazom proti Romanovi Ostružlíkovi z hľadiska pochopenia existencie motívu je to, že vôbec existuje osoba charakterizovaná tým, čím jeho osoba charakterizovaná je. Inak, jednoduchšie, ale o to výstižnejšie povedané, ‚bez Ostružlíka sa príbeh viny spoluobžalovaných poskladať nedá a Ostružlík ako vinná osoba bez spoluobžalovaných takisto nemôže existovať‘. Ide pritom o tak spojené nádoby, že ich spojenie je nerozdeliteľné, a keďže existencia spojených nádob preukázaná bola, niet inej možnosti ako uznať vinu Romana Ostružlíka, pri ktorom kvantita i kvalita usvedčujúcich dôkazov je na prvý pohľad slabšia než pri ostatných obžalovaných.“
Odlišné stanovisko? Pretože oslobodenie spod obžaloby Mariana Kočnera nebolo jednohlasné, existuje možnosť, že sudca, ktorý hlasoval proti, pripojí k rozsudku takzvané odlišné stanovisko, čo by pravdepodobne osviežilo diskurz o tomto prípade. V trestných prípadoch je pripojenie odlišného stanoviska skôr výnimočné (špeciálne v situácii, že by išlo o disent v neprospech obžalovaného), ale zákon to nevylučuje. Predsedníčka senátu sudkyňa Ružena Sabová síce v piatok na záver hlavného pojednávania neavizovala, že by niekto z členov senátu pripájal k rozsudku odlišné stanovisko, ale môže sa tak stať kedykoľvek počas prípravy písomného vyhotovenia rozhodnutia. Ani Najvyšší správny súd v nedávnej kauze disciplinárne odsúdeného sudcu Michala Trubana pri vyhlásení rozhodnutia neavizoval, že by niekto z členov pripojil odlišné stanovisko, ale nakoniec tak jeden z členov senátu učinil.
Náhodné zápisky z rozsudku. „Poukazovanie obžaloby na mlčanie obžalovaných dokazovanie nedopĺňa.“ „Žiaden obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, obžalovaní nie sú povinní vymyslieť iné skutkové scenáre na vyvrátenie obžaloby.“ „Ani vysoký stupeň podozrenia nestačí na odsudzujúci výrok. Súd nesmie vychádzať z predpojatého presvedčenia.“ „(Vina Kočnera) musí byť v rovine istoty, nie podozrenia. Orgány činné v trestnom konaní nezhromaždili také dôkazy, na základe ktorých by sme mohli s istotou konštatovať, že by objednávateľom bol Kočner.“ „Oslobodzujúci rozsudok nie je rozhodnutím o nevine. Ide o výsledok dôkaznej núdze.“
