Ústavný súd SR sa v krátkom slede zaoberal tromi rôznymi ústavnými sťažnosťami Mariana Kočnera. Dve odmietol, jednu prijal na ďalšie konanie.
Za zmienku stoja všetky tri. Ide v nich o vzťah sudkyne a novinárky, o rýchlosť rozhodovania o dovolaní a o ochranu prezumpcie neviny v situácii, keď sa spoluobžalovaný prizná.
1. prípad
Ústavný súd SR sa opäť vyjadrí k vzťahu medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou a novinárkou Denníka N Monikou Tódovou. Vo štvrtok 10. septembra totiž prijal na ďalšie konanie už tretiu ústavnú sťažnosť Mariana Kočnera (III. ÚS 549/2026), v ktorej na tento vzťah poukazuje.
V predchádzajúcich dvoch konaniach ústavný súd konštatoval porušenie práv M. Kočnera (I. ÚS 80/2026, IV. ÚS 480/2024), pretože sudkyňa zamietla jeho sťažnosť proti zaisteniu majetku prokuratúrou v kauze známej ako Technopol Servis bez toho, aby sa vyjadrila k vzťahu s novinárkou – hoci tá má procesné postavenie poškodenej v inom trestnom konaní, v ktorom je M. Kočner stíhaný za sledovanie novinárov.
Od posledného rozhodnutia ústavného súdu spred pol roka však došlo v kauze Technopol Servis k podstatnému vývoju – prokuratúra v nej podala obžalobu. P. Záleská ako sudkyňa pre prípravné konanie tým stratila právomoc ďalej konať o zaistení majetku obvineného. Vec preto uzavrela záznamom v spise, že už nemôže splniť ani pokyn Najvyššieho súdu SR, aby sa bližšie vyjadrila k námietke zaujatosti pre jej vzťah s novinárkou.
Práve pre tento procesný posun prijal ústavný súd tretiu sťažnosť M. Kočnera na ďalšie konanie a pravdepodobne sa sám vyjadrí k tomu, nakoľko je akceptovateľné, ak sudkyňa Špecializovaného trestného súdu zamlčí vzťah s mienkotvornou novinárkou, ktorá komentuje dianie v justícii a má antagonistický postoj k obvinenému, o ktorého právach jej blízka osoba rozhoduje.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
