Ústavný súd SR sa pred piatimi týždňami obrátil na Súdny dvor Európskej únie (EÚ) s otázkou, či je v súlade s právom Únie výklad, podľa ktorého Slovák stráca štátne občianstvo – a s ním aj občianstvo Únie – po tom, čo uzavrel manželstvo s osobou rovnakého pohlavia mimo Únie a nadobudol tým cudzie štátne občianstvo. Pri manželstve muža a ženy by podľa zákona k strate slovenského občianstva nedošlo.
Ide o prípad L. L., o ktorom Magazín Kontext informoval už skôr v inej súvislosti: Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v paralelnom konaní skúma, či Slovensko nediskriminuje queer partnerstvá pri dôsledkoch manželstva uzavretého v cudzine. Sťažnosť dal slovenskej vláde na vyjadrenie v apríli.
ESĽP komunikoval Slovensku sťažnosť, ktorá otvára otázku uznávania manželstiev osôb rovnakého pohlavia
L. L. uzavrel so svojím partnerom manželstvo v Spojenom kráľovstve po brexite a tak nadobudol aj britské štátne občianstvo. Chcel zostať bipolitom – osobou so slovenským aj britským občianstvom. Ministerstvo vnútra mu však oznámilo, že si slovenské občianstvo ponechať nemôže, pretože na jeho situáciu sa nevzťahuje žiadna z výnimiek uvedených v zákone o štátnom občianstve.
Zákon pritom stanovuje, že „k strate štátneho občianstva Slovenskej republiky (…) nedôjde, ak štátny občan Slovenskej republiky nadobudol cudzie štátne občianstvo manžela za trvania spoločného manželstva.“ Presne to bol prípad L. L.
Ministerstvo vnútra však odmietlo, že by sa toto ustanovenie vzťahovalo aj na zväzok osôb rovnakého pohlavia. Odvolalo sa pritom na zákon o rodine, ktorý manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy.
O predložení otázky Súdnemu dvoru EÚ rozhodol 1. júla senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Petra Molnára a sudcov Petra Straku a Ľuboša Szigetiho; spravodajcom je P. Straka. Súd o tom informoval v tlačovej správe zo 6. júla, vtedy to však nevzbudilo ohlas – a to ani o niekoľko týždňov neskôr, keď prokuratúra kritizovala nečinnosť ministerstva vnútra pri matričnom zápise manželstiev osôb rovnakého pohlavia uzavretých v cudzine.
Až pred pár dňami o prejudiciálnej otázke informoval web Marker.sk.
Otázka znie takto: „Má sa článok 21 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať v tom zmysle, že bráni takému výkladu vnútroštátneho ustanovenia, podľa ktorého občan Európskej únie stráca štátne občianstvo, a teda aj občianstvo Európskej únie, ak uzavrie manželstvo s osobou rovnakého pohlavia v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, z dôvodu nadobudnutia cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle, pričom podľa vnútroštátneho práva by k strate občianstva nedošlo, ak by išlo o uzavretie manželstva medzi osobami rôzneho pohlavia?“
Ustanovenia Zmluvy o fungovaní EÚ, na ktoré otázka odkazuje, zakotvujú občianstvo Únie a voľný pohyb osôb.
Odôvodnenie prejudiciálnej otázky Ústavný súd SR zatiaľ nezverejnil.
Stratu občianstva zo zákona nespochybnil. Súdny dvor EÚ už pravidlá straty občianstva Únie vyložil viackrát, nikdy však v takomto kontexte.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.