Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vo štvrtok zverejnil sériu rozhodnutí v súvislosti so sťažnosťami na epidemiologické opatrenia prijaté počas pandémie ochorenia covid-19.
V žiadnom z nich sa však ESĽP nevyjadril k ich podstate. Jednotlivé sťažnosti odmietol, pretože Úrad verejného zdravotníctva mal podľa zákona právomoc opatrenia vydať, podľa ľudskoprávneho súdu slúžili všeobecnému záujmu ochrany verejného zdravia a štát mal vzhľadom na povahu pandémie „širokú mieru voľnej úvahy” pri manažmente epidemiologickej situácie.
Podobne sa v minulosti zachoval aj Ústavný súd SR, ktorý ústavné sťažnosti proti jednotlivým epidemiologickým opatreniam postupne odmietol.
Opakovane sa k tomu kriticky vyjadril ústavný sudca Peter Straka. „Problémom nebolo samotné zavedenie opatrení, keďže tie skutočne boli adekvátne svetovo rizikovej situácii, ale najmä ich proporcionalita, kde si neraz štát svoju situáciu zjednodušil – a to aj za cenu intenzívneho zásahu do ľudských práv jednotlivca,” uviedol v jednom z odlišných stanovísk.
Denim Retail a iní proti SR
Denim Retail je významným obchodníkom s oblečením, do jeho portfólia patria prémiové a luxusné značky ako Tommy Hilfiger, Calvin Klein Underwear, Michael Kors či Vivienne Westwood.
ESĽP už skôr odmietol prvú sťažnosť firmy Denim Retail v súvislosti s epidemiologickými opatreniami počas tretej vlny pandémie covid-19. Bola odmietnutá začiatkom tohto roka v balíku 48 covidových sťažností proti Slovensku, ktoré podali prevažne fitnescentrá a maloobchodné predajne ovplyvnené opatreniami počas pandémie.
Aktuálne odmietnutá sťažnosť spoločnosti Denim Retail je v podstate rovnaká, ale súvisela s opatreniami počas druhej vlny pandémie.
V sťažnosti firma poukázala na to, že vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva došlo k zatvoreniu maloobchodných predajní. Nedalo sa proti tomu brániť súdnou cestou a vláda podnikateľom kompenzovala iba časť ušlých tržieb.
ESĽP vyhodnotil sťažnosť ako zneužitie práva, pretože firma podľa súdu zamlčala, že dostala vyše 280-tisíc eur z dvoch schém covidovej štátnej pomoci. Tieto informácie boli podľa ESĽP podstatné, pretože súviseli s jadrom prípadu – posúdením, či je firma obeťou v zmysle ľudskoprávneho dohovoru, či jej bola spôsobená podstatná ujma a či boli opatrenia proporcionálne. ESĽP zamlčanie informácie označil za „zámerné zatajenie významných informácií a dokumentov”.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.