- Vyšetrovanie úniku informácií o zásahu v Pente prerušili predčasne, rozhodol súd
- V disciplinárnej kauze Pamely Záleskej sa Ústavný súd dostane k slovu až neskôr
- Novinári a aktivisti. Nejasná ochrana proti šikanóznym žalobám sa uplatní len pri cezhraničných dôsledkoch
- Rozšírili obvinenie čurillovcov v kauze Kajúcnik
- Ďalší prehratý spor o preloženie chráneného policajta
- Kvír manželstva matrične neuznajú, aspoň otvoria cestu k efektívnejšej súdnej ochrane; ESĽP koná o inom súvisiacom prípade
* * *
Vyšetrovanie úniku informácií o zásahu v Pente prerušili predčasne, rozhodol súd
Ústavný súd SR vyhovel ďalšej sťažnosti spolumajiteľa investičnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka v súvislosti s kauzou Gorila. Toto rozhodnutie (I. ÚS 246/2026) súvisí s medializáciou okázalého policajného zásahu 1. decembra 2020 v sídle skupiny v kancelárskej budove Digital Park v Bratislave – novinári boli na mieste skôr, než tam prišli policajti, hoci informácia o prehliadke kancelárií bola v tom čase ešte utajovaná.
Kukláči vtedy predviedli J. Haščáka pred novinármi cez hlavný vchod – práve takto vznikli zábery z večera toho dňa, na ktorých podnikateľ kráča obkolesený kukláčmi.
J. Haščák a jeho obhajoba od začiatku tvrdia, že to bol dôsledok zámerného úniku informácií, ktorého cieľom bol perp walk, čo sa do slovenčiny voľne prekladá ako ostentatívne predvádzanie obvinených cez verejne prístupné miesta, počas ktorého majú médiá dostatok času vyhotoviť ich zábery.
V Európe je perp walk vnímaný kriticky, ako neopodstatnený zásah do prezumpcie neviny; právo Únie výslovne nabáda členské krajiny, aby sa zdržali toho, že budú „prezentovať podozrivých alebo obvinených na verejnosti ako vinných tým, že sa v ich prípade použijú fyzické obmedzujúce opatrenia“.
„Všetky indície naznačovali, že sťažovateľ (J. Haščák, pozn. autora) bol vyšetrovateľkou zámerne predvedený pred médiá počas jeho eskorty políciou. Toto predvedenie malo symbolický a psychologický efekt, vyslalo verejnosti obraz o vine sťažovateľa ešte pred rozhodnutím súdu a nemalo iný dôsledok ako zníženie jeho dôstojnosti a porušenie prezumpcie jeho neviny,“ uviedol pred Ústavným súdom SR právny zástupca J. Haščáka (bod 15 nálezu).
Senát Ústavného súdu SR zložený z predsedu Miroslava Duriša a sudcov Jany Baricovej a Miloša Maďara však zatiaľ neriešil podstatu prípadu, ale postup orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní úniku informácií o policajnej prehliadke sídla skupiny Penta.
Prípad nadväzuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) o odmietnutí sťažnosti J. Haščáka z októbra 2024, v ktorej podnikateľ namietal porušenie práva na súkromie, práva na účinný opravný prostriedok a zákazu zneužitia práva – všetko v súvislosti s únikom informácií o policajnej prehliadke a s perp walkom.
Ani ESĽP sa vtedy k podstate nevyjadril z procesných dôvodov a vysvetlil, že objasniť únik informácií je v prvom rade úlohou vnútroštátnych orgánov. Ak J. Haščák nebude spokojný s výsledkami vyšetrovania, môže sa stále obrátiť na Ústavný súd SR (body 51 až 54 rozhodnutia ESĽP).
Práve to sa teraz stalo. Úrad inšpekčnej služby totiž ešte v roku 2024 prerušil trestné stíhanie pre únik informácií o policajnej prehliadke sídla skupiny Penta, pretože podľa inšpekcie neboli zistené skutočnosti oprávňujúce viesť trestné stíhanie proti konkrétnej osobe. Krajská prokuratúra v Bratislave koncom roka 2024 prerušenie stíhania potvrdila a toto rozhodnutie potvrdila aj Generálna prokuratúra SR.
Ústavný súd SR však teraz rozhodol, že rozhodnutie prokuratúry bolo predčasné. Policajná inšpekcia totiž nevypočula všetkých novinárov, ktorí boli na mieste ešte pred príchodom polície. Krajská prokuratúra neskôr odobrila názor, že novinárov netreba predvolať na výsluch, pretože aj tak nič nepovedia – odvolajú sa na povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tlačového zákona.
Ústavný súd SR to odmietol. „Krajskou prokuratúrou zvolenú formuláciu rozhodne nemožno akceptovať, pretože vychádza z ničím nepodložených predpokladov, ako by prípadné vyšetrovacie úkony mohli a mali ‚dopadnúť‘,“ uviedol súd (bod 61 nálezu).
„Bez vykonania navrhovaného dôkazu nemožno dôvodne a s istotou (vopred) tvrdiť, že jeho výsledok nebude pre konanie relevantný. (…) Navyše, význam výsluchu nespočíva výlučne v získaní priznania, ale aj v objasnení ďalších okolností prípadu, preverení existujúcich dôkazov, overení dôležitých skutočností, vzťahov medzi osobami či iných okolností relevantných pre zistenie skutkového stavu,“ dodal súd (bod 63).
„Ani skutočnosť, že vypočúvané osoby by mohli využiť svoje zákonné právo odoprieť výpoveď alebo nevypovedať, nemôže sama osebe predstavovať dôvod na nevykonanie navrhovaného dôkazu. Predčasné odmietnutie dôkazu na základe domnienky, že osoba nebude vypovedať, predstavuje neprípustné nahrádzanie do úvahy prichádzajúceho výsledku dokazovania ničím nepodloženou úvahou,“ uviedol Ústavný súd SR (bod 64).
Súd však dodal, že „nepovažuje za problematické“, že inšpekcia a prokuratúra nevyhoveli všetkým dôkazným návrhom J. Haščáka, no odôvodnenie odmietnutia ich vykonania musí byť „podložené konkrétnymi okolnosťami zistenými v konaní, nie iba špekulatívnou úvahou o absencii ich potenciálneho prínosu pre objasnenie veci“ (bod 69).
Ústavný súd SR nateraz odmietol sťažnosť na porušenie pozitívneho záväzku štátu zabezpečiť účinné vyšetrenie podozrenia zo zásahu do jeho súkromia a porušenie zákazu zneužitia práva, čo v roku 2024 namietal aj pred ESĽP (body 77 až 81 nálezu): „V konečnom dôsledku prerušenie trestného stíhania samo osebe neznamená rezignáciu štátu na splnenie jeho procesnej povinnosti ‚vyšetriť vec‘.“
* * *
V disciplinárnej kauze Pamely Záleskej sa Ústavný súd dostane k slovu až neskôr
Ústavný súd SR odmietol ústavnú sťažnosť sudkyne Špecializovaného trestného súdu Pamely Záleskej proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu SR o jej námietkach voči dvom členom disciplinárneho senátu (III. ÚS 429/2026).
Námietku proti sudcovi Petrovi Rajňákovi odôvodnila okrem iného tvrdením, že ide o „osobu so silno konzervatívnymi názormi a s negatívnym vzťahom k spolužitiu párov rovnakého pohlavia“, pričom ona sama žije v kvír partnerstve s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou. So zamlčaním tohto vzťahu súvisí jeden z piatich skutkov, pre ktoré je P. Záleská disciplinárne stíhaná.
Trojčlenný námietkový senát Najvyššieho správneho súdu SR odmietol, že by odlišný názor sudcu a účastníka konania na niektoré kultúrno-etické otázky mohol vyvolať zdanie straty nestrannosti. Akceptovanie takto formulovanej námietky by podľa senátu viedlo k absurdnému dôsledku, že „strany by mohli súdiť len sudcovia s rovnakým kultúrno-etickým postojom.“
P. Záleská zároveň podala námietku proti advokátke Martine Mrázovej, ktorá je členkou disciplinárneho senátu ako prísediaca. M. Mrázová totiž ako advokátka zastupuje Matúša Šutaja Eštoka a Michala Barteka (obaja Hlas) v civilných sporoch o ochranu osobnosti, ktoré iniciovali čurillovci vrátane vyšetrovateľa Pavla Ďurku.
Práve s ním súvisí jeden z piatich skutkov disciplinárneho návrhu. Predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban totiž sudkyňu viní okrem iného z toho, že zámerne dezinterpretovala dôkaz v neprospech bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika; túto dezinterpretáciu konštatoval päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu SR.
Kauzu D. Kováčika vyšetroval práve P. Ďurka a jeho zaujatosť bola jedným z dôvodov, pre ktoré dovolací senát zrušil odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) je na takéto nepriame väzby medzi predmetom konania a sudcom-advokátom citlivý (Wettstein proti Švajčiarsku).
Námietkový senát sa navyše vôbec nevyjadril k tomu, či a ako do hodnotenia nestrannosti M. Mrázovej vstupuje skutočnosť, že v senáte pôsobí ako prísediaca. ESĽP totiž profesionálnym sudcom systematicky pripisuje väčšiu schopnosť odolať vonkajším či predchádzajúcim vplyvom než sudcom laickým (Meng proti Nemecku, bod 55). Inak povedané, čo by pri profesionálnom sudcovi nemuselo stačiť na vyvolanie objektívnej pochybnosti, môže byť pri prísediacom dôvodom na vylúčenie.
Nie je zrejmé, či práve tieto argumenty P. Záleská uplatnila aj v ústavnej sťažnosti. Z uznesenia Ústavného súdu SR síce vyplýva, že v nej poukazovala na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia o námietkach a odkázala pritom na judikatúru ESĽP (bod 9 uznesenia), no jej právny zástupca Matúš Harkabus na otázku, čo konkrétne to zahŕňa, nereagoval.
Ústavný súd SR sťažnosť P. Záleskej v tomto štádiu odmietol ako predčasnú. Disciplinárne stíhanie má trestný charakter, prípadné pochybenia sa v ňom môžu priebežne naprávať, a preto sa jeho výsledok posudzuje ako celok až na konci (body 10 a 11 uznesenia). P. Záleská navyše môže proti prípadnému disciplinárnemu postihu podať odvolanie, a tak Ústavný súd SR zatiaľ nemá právomoc do prípadu zasiahnuť.
Pozn.: Vznik Magazínu Kontext finančne podporil Jaroslav Haščák, ktorého v decembri 2020 sudkyňa Pamela Záleská vzala do väzby. Najvyšší súd SR toto rozhodnutie zrušil ako nepodložené a nezákonné a konštatoval, že ani samotné trestné stíhanie nebolo vedené dôvodne.
* * *
Nejasná ochrana proti šikanóznym žalobám sa uplatní len pri cezhraničných dôsledkoch
Od 15. júla sú účinné zmeny v Civilnom sporovom poriadku, ktoré majú predchádzať takzvaným šikanóznym žalobám proti aktivistom, mimovládnym organizáciám či novinárom. Ustanovenia o sporoch proti verejnej účasti sú prebratím európskej smernice o ochrane osôb zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými nárokmi alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami – v skratke sa označujú ako strategické žaloby proti verejnej účasti (anglická skratka SLAPP).
Nie náhodou pripomína slovo slap, teda facka: takéto žaloby zvyčajne súvisia s kritickými článkami novinárov alebo s verejnou kritikou zo strany akademikov, aktivistov či whistleblowerov. Cieľom žalobcu spravidla nie je ochrana vlastných práv, ale vyčerpanie žalovaného – ten sa musí prípadom zaoberať pod hrozbou neprimerane vysokého odškodného, série paralelných konaní alebo zdĺhavého procesného postupu, ktorý mu má spôsobiť trvalý stres a náklady.
Ak prípad spĺňa definíciu žaloby proti verejnej účasti, žalovaný môže navrhnúť, aby súd konanie zastavil. Súd v takom prípade vyzve žalobcu, aby žalobu odôvodnil. Ak je už po predbežnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu, aby ju vzal späť. Súd môže žalobcovi uložiť, aby do úschovy zložil „primeraný preddavok“ na trovy konania – jeho výška pritom nemusí vychádzať zo štandardnej advokátskej tarify, ale súd ju môže určiť podľa trhových cien právnych služieb.
Pri bližšom pohľade sú však nové ustanovenia sčasti nejasné a navyše sa nevzťahujú na žiaden z podobných sporov, aké na Slovensku poznáme z minulosti.
Európska smernica zdôrazňuje, že „dôkazné bremeno opodstatnenosti nároku znáša žalobca“. Lenže to platilo vždy. Nie je preto jasné, aký bude v praxi rozdiel medzi štandardným odôvodnením žaloby a odôvodnením, na ktoré súd vyzve žalobcu podľa ustanovení o sporoch proti verejnej účasti.
Pravidlá sporov proti verejnej účasti sa uplatnia iba vtedy, ak má prípad „cezhraničné dôsledky“, čo podľa zákona znamená, že aspoň jedna zo sporových strán nesmie byť zo Slovenska. Inak povedané, ak ide o žalobu slovenského verejného funkcionára alebo podnikateľa proti vydavateľstvu so sídlom na Slovensku alebo proti mimovládnej organizácii registrovanej na Slovensku, tieto ustanovenia sa nepoužijú.
Niektoré štáty, napríklad Litva či Slovinsko, ochranu rozšírili aj na čisto vnútroštátne spory; slovenský zákonodarca to neurobil a zostal pri minimálnom rozsahu, ktorý vyžaduje európska smernica.
Keďže zatiaľ nie je zrejmé, aké konkrétne výhody nové ustanovenia v praxi prinesú, nedá sa predpovedať ani to, či budú pre médiá a mimovládne organizácie dosť príťažlivé na to, aby sa im oplatilo účelovo vyhľadávať cezhraničný prvok a využívať akýsi forum shopping.
Skutočný význam novej úpravy tak ukáže až prvá súdna prax – ak sa vôbec nájde spor, na ktorý vôbec dopadne.
* * *
Rozšírili obvinenie čurillovcov v kauze Kajúcnik
Úrad inšpekčnej služby 20. júla rozšíril obvinenie v kauze Kajúcnik, v ktorej stíha vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu a prokurátora Michala Šúreka pre podozrenie, že si vynucovali, dohadovali a pripravovali výpovede proti konkrétnym osobám.
Obvinení policajti tvrdia, že stíhanie je proti nim vykonštruované ako odplata za to, že po roku 2020 ako príslušníci Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) stíhali kauzy s politickými presahmi; podľa nich boli výpovede kajúcnikov dobrovoľné a preverené ďalšími dôkazmi.
Inšpekcia teraz obvinila bývalých policajtov NAKA Pavla Ďurku, Róberta Magulu, Branislava Dunčka a Jána Káľavského z pokračujúceho zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Pre portál slupou.sk novinárky Júlie Mikolášikovej to potvrdili poškodení, ktorým inšpekcia doručila upovedomenie o vznesení obvinenia.
Bližšie okolnosti podľa webu nie sú známe, no rozšírenie obvinenia má súvisieť s preverovaním výpovede kajúcnika Petra Kaňucha, prezývaného Jakuzza, z prostredia údajnej zločineckej skupiny takáčovci.
* * *
Ďalší prehratý spor o preloženie chráneného policajta
Správny súd v Bratislave vyhovel žalobe niekdajšieho viceprezidenta Policajného zboru Branka Kišša, ktorého minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) v októbri 2023 odvolal z funkcie a preložil z Bratislavy do Banskej Bystrice – bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov. Na sociálnej sieti o tom informoval advokát Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons, ktorá B. Kišša zastupuje.
Správny súd v Bratislave rozhodol obdobne už skôr v podobnom spore týkajúcom sa preloženia policajta Juraja Svítoka, keď rovnako konštatoval nezákonnosť rozhodnutia ministerstva vnútra.
* * *
Kvír manželstva matrične neuznajú, aspoň otvoria cestu k efektívnejšej súdnej ochrane
Ministerstvo vnútra SR informovalo, že manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzatvorené v cudzine nebude zapisovať do matriky. Urobilo tak po tom, čo prokuratúra upozornil na nečinnosť ministerstva pri vybavovaní žiadostí o zápis kvír manželstiev uzavretých v zahraničí do osobitnej matriky. „Ústava SR ustanovuje, že manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou,“ vysvetlil podľa TASR hovorca ministerstva Matej Neumann.
Rozhodnutie má podporu premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý avizoval, že „v tomto duchu“ majú byť vyrozumení manželia, ktorí o zápis žiadali. Po doručení oznámenia o odmietnutí zápisu sa jednotlivé páry budú môcť obrátiť na správny súd – spor tak môže napokon smerovať až k Súdnemu dvoru Európskej únie alebo na Ústavný súd SR.
Ústavný súd SR pritom už vyše dva roky koná o návrhu skupiny 33 poslancov, ktorí namietali, že vybrané ustanovenia občianskoprávnych predpisov nie sú v súlade s ústavnými a dohovorovými požiadavkami, pretože neumožňujú rovnoprávne postavenie kvír párov. Spravodajcom je ústavný sudca Peter Straka a súd o návrhu dodnes meritórne nerozhodol.
Európsky súd pre ľudské práva navyše nedávno oznámil Slovensku sťažnosť pre podozrenie z porušenia ľudskoprávneho dohovoru pre stratu občianstva po uzatvorení kvír manželstva v cudzine.