ESĽP sa opäť vyjadrí k ochrane náhodne nahratých osôb. Na obvinenia obhajcu čurillovcov z „mafiánskych“ praktík zas zareaguje vedenie justície.
Odpočúvaná v cudzom aute
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa vo štvrtok 1. októbra opäť vyjadrí k tomu, či máme dostatočné pravidlá na ochranu náhodne nahratých osôb. Pred tromi rokmi, v októbri 2023, vo veci Plechlo proti Slovenskej republike konštatoval, že nie.
Prípad Denisa Blažová proti Slovenskej republike je o čosi zložitejší, pretože v ňom išlo o medzištátnu spoluprácu. Podstata je však rovnaká. Ako sa môže proti sledovaniu alebo odpočúvaniu brániť niekto, kto nie je primárnym cieľom orgánov presadzovania práva? Môže ísť o tretiu osobu, ktorá telefonuje s niekým odpočúvaným.
Alebo o niekoho, kto sedí v aute, ktoré je sledované a odpočúvané, pretože orgány presadzovania práva sa zaujímajú o jeho vlastníka.
Práve tak tomu bolo v tomto prípade.
Konanie súvisí s prípadom Dvojičiek, bratov Krátkych, ktorých sťažnosťami sa ESĽP už viackrát zaoberal. Denisa Blažová bola priateľkou jedného z nich. V dokumentoch ESĽP je označený iba iniciálami D. K., preto nie je možné povedať, či ide o Dominika alebo Dávida Krátkeho.
D. K. bol v tomto prípade podozrivý z únosu a vraždy spolupracujúceho svedka a z ukrytia jeho tela v Českej republike. V novembri 2016, teda takmer pred desiatimi rokmi, požiadala Krajská prokuratúra v Trenčíne české orgány o právnu pomoc. Chcela, aby v súlade s českým právom zdokumentovali pohyb a komunikáciu D. K.
V nasledujúcich dňoch žiadosť doplnila o informáciu, že podozrivý jazdí čiernou Audi A6, ktorá patrí ďalšiemu členovi údajnej zločineckej skupiny. Neskôr pribudlo aj BMW, ktoré podľa českých vyšetrovateľov používali D. K. a ďalší podozriví.
Obe autá však používala aj D. Blažová. Audi od 22. decembra 2016 dokonca vlastnila.
Keď slovenská polícia 6. marca 2017 zadržala D. K., sedela s ním v BMW aj D. Blažová a preto zadržali aj ju.
České orgány konali okamžite. Národná centrála proti organizovanému zločinu začala 12. novembra 2016 sledovať Audi cez GPS bez príkazu ako neodkladný úkon. Český trestný poriadok to umožňuje, ak by zdržanie ohrozilo život alebo zdravie.
O dva dni neskôr vydala pražská mestská prokuratúra príkaz na sledovanie a pražský obvodný súd v ten istý deň povolil aj nahrávanie interiéru vozidla. Pri BMW nasledoval rovnaký postup v decembri 2016.
Ako skončila česká vetva
D. Blažová sa o sledovaní dozvedela 22. januára 2020 od obhajcu D. K. V marci 2020 sa preto obrátila na Ústavný súd ČR tromi samostatnými sťažnosťami. Ten ich však ešte v tom istom roku odmietol ako oneskorene podané.
Ročná lehota na podanie sťažnosti totiž podľa tamojších pravidiel plynie od skončenia zásahu a nemožno ju predĺžiť. Od konca nahrávania vtedy uplynuli už takmer tri roky.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
