V tomto podrobnom článku sa dozviete:
- ako súd zdôvodnil pochybnosti o nestrannosti Pamely Záleskej,
- ako do prípadu vstúpil jej blízky vzťah s novinárkou Monikou Tódovou,
- prečo senát hovorí o dezinterpretácii dôkazu a ironizujúcom tóne rozsudku,
- čo podľa súdu odhaľuje komunikácia policajtov o „Moby Dickovi“ a „harpúnach“,
- prečo Najvyšší súd SR spochybnil postup vyšetrovateľa Pavla Ďurku,
- ako mohli výhody pre kajúcnikov ovplyvniť ich vierohodnosť,
- čo sú výpovede „na nečisto“ a prečo ich súd považuje za problém,
- v čom rozhodnutie presahuje kauzu D. Kováčika a ako môže ovplyvniť aj iné významné prípady.
Najvyšší súd SR už písomne vyhotovil dovolacie rozhodnutie z 11. decembra 2025, ktorým zrušil právoplatné odsúdenie bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika v jeho prvej korupčnej kauze.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje päťčlenný senát Najvyššieho súdu SR.
V tomto prípade rozhodol senát zložený z predsedníčky sudkyne Martiny Zeleňakovej a členov senátu sudcov Beáty Javorkovej, Dušana Krč-Šeberu, Jozefa Šutku a Dušana Szabóa. Rozsudok prijal jednomyseľne.
Písomné vyhotovenie pripravil sudca D. Szabó. Originál má 196 strán. Väčšinu tvorí rekapitulácia doterajšieho trestného konania, dovolacích argumentov a reakcie prokuratúry. Rozsiahla a podrobná je však aj vlastná argumentácia dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR, ktorá je obsiahnutá na 61 stranách.
Dovolanie podal samotný D. Kováčik a neskôr minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Dovolací senát však vyhovel iba časti ich námietok. Potvrdil, že v prípade konali a rozhodovali predpojatí vyšetrovateľ a sudkyňa, a tiež, že „zásadným spôsobom“ bolo porušené právo na obhajobu – súdy sa totiž nedostatočne zaoberali podozreniami z manipulácie dôkazov proti D. Kováčikovi a vierohodnosťou výpovedí spolupracujúcich osôb.
Ide o zásadné rozhodnutie. Mnohé argumenty dovolacieho senátu svojím významom presahujú kauzu D. Kováčika a je isté, že sa na ne budú obhajcovia aj nižšie súdy odvolávať aj v iných prípadoch.
Senát sa totiž vyjadril k tomu, ako majú nižšie súdy pristupovať k dokazovaniu, ak sa v konkrétnom prípade objavia zmysluplné podozrenia z manipulácie trestného konania. Osobitne to platí v situáciách, keď tieto podozrenia súvisia s výpoveďami spolupracujúcich osôb, pre ktoré sa vžil pojem kajúcnici.
Rozsudok môže byť zároveň povzbudením pre Úrad inšpekčnej služby, ktorý nedávno v kauze Kajúcnik obvinil policajtov okolo vyšetrovateľa niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry Jána Čurillu, že si vynucovali, dohadovali a pripravovali výpovede proti konkrétnym osobám.
Inšpekcia im vyčíta napríklad to, že prísny režim vo väzbe platil pre nespolupracujúcich obvinených. Keď sa začali priznávať k trestnej činnosti a vypovedať proti iným osobám, zrazu im dovolili kontakt s rodinou alebo boli prepustený na slobodu.
Podobná situácia nastala aj v kauze D. Kováčika.
Dovolací senát Najvyššieho súdu SR síce orgány činné v trestnom konaní za túto prax výslovne nekritizuje. Konštatoval však, že ak je obvinenému dlhodobo odopieraný kontakt s rodinou a následne mu je povolený až po tom, čo začne vypovedať proti iným osobám, tento súvis nemožno prehliadať. Nižšie súdy preto musia posúdiť, do akej miery bola prípadná usvedčujúca výpoveď motivovaná snahou kajúcnika vymaniť sa zo sociálnej izolácie a prečo ju napriek tomu považujú za vierohodnú.
Najvyšší súd SR sa v rozsudku podrobne vyjadril aj k vzťahu medzi sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou a novinárkou Denníka N Monikou Tódovou. Konštatoval, že P. Záleská dezinterpretovala jeden z dôkazov tak, aby vyznel v neprospech D. Kováčika. Dovolací senát zároveň kritizoval policajtov okolo vyšetrovateľa Pavla Ďurku za to, že sa rozhodli bývalého špeciálneho prokurátora „uloviť“, namiesto toho, aby riadne a nestranne vyšetrili podozrenie z jeho trestnej činnosti.
Význam rozsudku spočíva aj v tom, že senát nesiahol po skratkovitej argumentácii. Vidno to na viacerých miestach odôvodnenia.
Najvyšší súd SR napríklad nehovorí, že sudcovia nemôžu nadväzovať blízke vzťahy s novinármi, ktorí píšu o kauzách, ktoré oni sami súdia. Keď sa však k takému vzťahu pridá jeho zamlčiavanie, prehnane ironizujúci slovník sudkyne v rozsudku či dezinterpretácia dôkazu, vzniká problém.
Rovnako je to pri konfrontácii výpovedí z rôznych konaní. Najvyšší súd SR priznáva, že sa tu dlhodobo vytvorila rozhodovacia prax, podľa ktorej takáto konfrontácia nie je možná. Pri kajúcnikoch sa však podľa súdu treba posunúť ďalej, pretože inak nemožno riadne overiť vierohodnosť ich výpovedí ani prípadný vplyv orgánov činných v trestnom konaní na integritu jednotlivých svedectiev.
Podobne pristúpil aj k otázke názvov akcií, ktoré môžu byť ovplyvnené osobným postojom vyšetrovateľov. Najvyšší súd SR neodsudzuje ich nadšenie a odhodlanie odhaľovať a potierať trestnú činnosť. Ak sa však k tomu pridá posmešne zvolený názov zaisťovacej akcie, neverejná komunikácia zosmiešňujúca obvineného a jeho obhajcov či správy schvaľujúce smrť obvineného, z akceptovateľného nasadenia sa stáva osobné zaangažovanie, ktoré je podľa Najvyššieho súdu SR neprijateľné.
„Súhra okolností“ o predpojatosti sudkyne
D. Kováčika na prvom stupni odsúdila sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská. Stalo sa tak ešte v septembri 2021.
Podľa neskôr zrušeného rozsudku bývalý špeciálny prokurátor spolupracoval s údajnou zločineckou skupinou takáčovci a vynášal citlivé informácie. P. Záleská ho odsúdila aj za prijatie úplatku 50-tisíc eur. Peniaze mal podľa rozsudku prijať za to, že zariadil, aby podriadená prokurátorka nepodala sťažnosť proti prepusteniu údajného bossa takáčovcov Ľubomíra Kudličku na kauciu.
V roku 2023 youtuber Martin Daňo zverejnil video, z ktorého vyplynulo, že sudkyňa P. Záleská má blízky vzťah s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou. Tá sa pritom vo svojej publikačnej činnosti dodnes venuje aj trestnej justícii.
V minulosti sa opakovane kriticky vyjadrovala o D. Kováčikovi a ďalších obvinených. Jej vyjadrenia niekedy pôsobili ľahkovážne a bez rešpektu k prezumpcii neviny podozrivých či obvinených.
Niekdajší špeciálny prokurátor preto namietal, že P. Záleská nepôsobí ako nestranná sudkyňa, pretože môže byť ovplyvnená názormi a postojmi svojej blízkej osoby.
Päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu SR konštatoval, že sudkyňa mala byť z konania a rozhodovania o kauze D. Kováčika naozaj vylúčená. Nie však preto, že má vzťah s Monikou Tódovou, ale preto, že „naň neupozornila strany v konaní“.
Najvyšší súd SR to však neposudzoval izolovane, ale v súvislosti s ďalšími pochybeniami, ktoré videl v postupe a postojoch sudkyne. Práve táto „súhra okolností“ podľa súdu „opodstatňuje legitímne pochybnosti, že sudkyňa disponovala určitým nie nezaujatým vzťahom k trestnej veci a k obvinenému“.
Vzťah neoznámila a pred radou konflikt zaprela
Prvou takouto okolnosťou je samotný vzťah medzi sudkyňou a novinárkou, ako aj reakcie P. Záleskej na zasadnutí Súdnej rady SR v roku 2023 po zverejnení videa M. Daňa.
„Vo všeobecnosti bez ďalšieho nemožno predpokladať, že by sudca preberal postoje a názory iných, teda cudzích, nie blízkych osôb, a k rozhodovaniu pristupoval pod ich vplyvom zaujato,“ konštatoval dovolací senát.
Pri blízkych osobách však podľa neho treba byť opatrnejší: „Pokiaľ však ide o osobu blízku, zvlášť v postavení novinára, teda osobu s určitým mienkotvorným potenciálom, z pohľadu objektívneho nezaujatého pozorovateľa by mohli vzniknúť pochybnosti, či sudkyňa názory a postoje osoby v takomto postavení, a to aj podvedome, nepreberá.“
V takej situácii by podľa Najvyššieho súdu SR stačilo, keby sudkyňa svoj vzťah s novinárkou oznámila stranám trestného konania:
„Pokiaľ sú len sudcovi známe okolnosti, ktoré by mohli z objektívneho hľadiska zakladať pochybnosti o jeho nezaujatosti, hoci on sám ich hodnotí inak, a strany v konaní nemajú možnosť sa o nich inak dozvedieť, je potrebné tieto skutočnosti stranám v konaní oznámiť, teda upozorniť ich na ne, a to aj keď sudca svoju zaujatosť neoznamuje,“ vysvetlil dovolací senát.
P. Záleská takto nepostupovala. Podľa Najvyššieho súdu SR však zavážilo nielen to. Dovolací senát sa vrátil aj k jej vystúpeniu pred Súdnou radou SR v septembri 2023.
Člen súdnej rady a sudca Peter Šamko vtedy kolegyni povedal: „Zrejme nikto by nechcel, aby ho súdil sudca, ktorého predtým jemu blízka osoba dehonestovala v článkoch. Ten sudca by mohol byť aj najlepší na svete a nezdalo by sa mi to okej, pritom by ten sudca nemusel mať s článkami nič.“
P. Záleská reagovala, že ak by taká situácia nastala, bude ju riešiť. Dovolací senát to vnímal ako zapretie vzťahu s novinárkou.
„Vzťah medzi dotknutými osobami, sudkyňou a novinárkou, prerástol do blízkeho vzťahu niekedy koncom roka 2020. Preto situácia opísaná členom Súdnej rady SR už zrejme nastala (rozsudok v kauze D. Kováčika vyhlásila v septembri 2021, pozn. autora článku) a dotknutá sudkyňa ju svojím vyjadrením poprela, keď uviedla, že ju bude riešiť do budúcna, ak by nastala, teda, že doposiaľ k nej nedošlo,“ uviedol Najvyšší súd SR.
„Navyše z jej vyjadrenia, že ak by taká situácia nastala, bude ju riešiť, zároveň vyplýva, že si uvedomovala, že problematický nie je len blízky vzťah medzi sudcom a novinárom, ktorý aktuálne píše o obvinenom v negatívnom svetle, ale aj situácia, keď tak robil v minulosti,“ dodal.
Predpojatý bol aj sudca odvolacieho senátu
Päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu SR konštatoval, že aj v odvolacom konaní v kauze D. Kováčika rozhodoval vylúčený sudca – Peter Hatala z Najvyššieho súdu SR.
Odvolaciemu trojčlennému senátu predsedal sudca Peter Štift, jeho členmi boli Peter Hatala a Martin Bargel.
Incident, pre ktorý teraz dovolací senát konštatoval zaujatosť P. Hatalu, súvisel s článkom v časopise Plus 7 dní, ktorý podľa súdov dezinterpretoval rozhodnutie senátu o väzbe Ľubomíra Kudličku. Na článok vtedy kriticky reagoval celý senát 5T, ktorý rozhodnutie prijal. Podľa dovolacieho senátu bola potiaľ situácia v poriadku.
P. Hatala však ako člen kritizovaného senátu 5T nezostal len pri tom a autorkám článku napísal aj osobitnú reakciu. Pripojil do nej aj to, čo dovolací senát označil za „posmešné vyjadrenie na adresu obžalovaného [D. Kováčika]“: „(…) chudák politický väzeň Duško Kováčik (podobne ako politickí väzni Bödör, Kičura, Gašpar…) je vlastne nevinný (…).“
Tento incident sa pritom riešil už v roku 2022. Samotný P. Hatala vtedy konštatoval, že sa cíti byť zaujatý, a pre toto vyhlásenie bol aj vylúčený z rozhodovania v rámci senátu.
Prokurátor však proti tomu podal sťažnosť a iný senát Najvyššieho súdu SR následne dospel k záveru, že zaujatý nie je. P. Hatala tak napokon o obžalobe D. Kováčika rozhodol napriek tomu, že sám predtým vyhlásil, že sa cíti byť zaujatý.
Novinárka ako PR špecialistka sudkyne?
Rozsudok sa zaoberá aj podozreniami, že P. Záleská vynášala svojej blízkej osobe informácie zo Špecializovaného trestného súdu. Sudkyňa to už v roku 2023 dôrazne odmietla.
Najvyšší súd SR teraz konštatoval, že „podozrenie z úniku informácií zo spisu má síce svoj racionálny základ, avšak niet spoľahlivého podkladu pre záver, že jeho zdrojom bola sudkyňa“.
Rozhodnutie sa však bližšie nevyjadruje k podozreniu, že M. Tódová ako novinárka ovplyvňovala verejnú mienku o dôkazoch, ktoré sudkyňa ako jej blízka osoba hodnotila v trestnom konaní.
Rozsudok zachytáva iba jej články priamo o D. Kováčikovi. M. Tódová o ňom napísala posledný článok 25. novembra 2020, pričom P. Záleská bývalého špeciálneho prokurátora odsúdila o desať mesiacov neskôr.
Mesiac pred vyhlásením rozsudku však Denník N publikoval rozhovor M. Tódovej s kajúcnikom Ľudovítom Makóom, ktorý vypovedal proti D. Kováčikovi v korupčnej kauze, ktorú v tom čase súdila P. Záleská. M. Tódová zaň dokonca získala Novinársku cenu.
Rozhovor s Ľ. Makóom sa začína otázkami o výhodách, ktoré mu orgány činné v trestnom konaní poskytli výmenou za priznania k vlastnej trestnej činnosti a svedectvá proti iným osobám.
Rovnakú tému o mesiac neskôr riešila aj P. Záleská v rozsudku proti D. Kováčikovi.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
