Aktualizované 21. 11. 2025 o 16:04 h.
„Je to dva roky, dva týždne a dva dni, čo som bol nezákonne postavený mimo služby,“ povedal P. Ďurka po rozhodnutí Správneho súdu v Bratislave, ktorým zrušil personálny rozkaz ministra vnútra z novembra 2023.
Podľa P. Ďurku konanie ministra M. Šutaja Eštoka bolo „motivované nejakou pomstou“. Policajt ďalej povedal, že senát pri svojom rozhodnutí argumentoval, že personálny rozkaz „obsahoval obvinenie, ktoré bolo v tej dobe zrušené, neprebehol tam riadny postup pred postavením mimo službu, neboli oslovené odbory, rozkaz neobsahoval odôvodnenie, čo mal obsahovať“.
Najmä však bol tento rozkaz vydaný bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov, keďže P. Ďurka spolu s ďalšími kolegami mali v tom čase status chránených oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Aktuality.sk zdôraznili vyhlásenie predsedu senátu sudcu Juraja Štorcela: „Podľa názoru správneho súdu bol potrebný predchádzajúci súhlas úradu.“
Verdikt bude právoplatný dňom doručenia písomného vyhotovenia, na ktoré má súd tridsať dní. Ani podanie kasačnej sťažnosti na Najvyšší správny súd nemá odkladný účinok. P. Ďurka dodal, že by mal nastúpiť na 1. oddelenie vyšetrovania odboru kriminálnej polície na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Nitre.
Podanie opravného prostriedku už avizoval minister M. Šutaj Eštok aj samotné ministerstvo, ktoré vedie. „Po doručení rozhodnutia súdu a oboznámení sa s jeho obsahom s najväčšou pravdepodobnosťou podáme kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd,“ reagoval pre Magazín Kontext hovorca ministerstva Matej Neumann.
M. Neumann podotkol, že pri návrhoch, ktoré sa týkali žiadostí na vydanie neodkladných opatrení, ministerstvo dosiaľ uspelo pred Krajským súdom v Bratislave, Najvyšším súdom SR a Ústavným súdom SR. Pri správnych žalobách, pri ktorých sa rozhoduje o samotnom postavení mimo službu, „väčšina konaní v nich je prerušená z dôvodu vyriešenia tzv. prejudiciálnej otázky, kedy do týchto konaní chcel vstúpiť Úrad na ochranu oznamovateľov“.
Prerušené je napríklad konanie o žalobe J. Čurillu. Zo zverejnených prejudiciálnych otázok vyplýva, že Správny súd v Bratislave sa pýta na pravidlá vstupu Úradu na ochranu oznamovateľov do takýchto súdnych konaní.
„Žaloby sú identické, niektoré konania sú prerušené, lebo sa senáty chceli niečo spýtať Súdneho dvora Európskej únie,“ potvrdil aj právny zástupca policajtov Peter Kubina z advokátskej kancelárie Dentons. Dúfa, že rozhodnutie o P. Ďurkovi „bude precedensom“ aj pre ďalšie konania. Ministerstvo mu oponuje: „Dnešné rozhodnutie vnímame ako rozhodnutie jedného zo senátov správneho súdu. Ohľadom ostatných žalôb budú rozhodovať ďalšie senáty a dnešné rozhodnutie ohľadom Pavla Ď. nemá vplyv na ostatné konania.“
P. Ďurka teda doručením rozhodnutia Správneho súdu bude môcť nastúpiť do práce. Doplatenie ušlej mzdy, keď počas postavenia mimo výkon služby mu bola vyplácaná len základná mzda a doplatok na nezaopatrené osoby, by malo byť podľa neho „automatické“. Zároveň však predpokladá, že si bude musieť uplatňovať náhradu škody na súde.
Prezídium Policajného zboru sa k otázke o výplate ušlého príjmu nevyjadrilo.
Samotný P. Ďurka však pripúšťa, že do práce sa nemusí vrátiť ani po vyhratom spore. „Som stíhaný za ďalší skutok, tak ma pán minister otočí a budem opakovane postavený mimo službu,“ vyjadril sa P. Ďurka na otázku, čo ho čaká po návrate do služby. P. Kubina ho doplnil, že „minister by mal osloviť Úrad na ochranu oznamovateľov“. Ak by to ignoroval, bude to „dôvod na podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa“.
M. Šutaj Eštok sa k verdiktu Správneho súdu v Bratislave vyjadril len krátko. „Beriem na vedomie rozhodnutie súdu. My podáme kasačnú sťažnosť a budeme sa brániť. Sme presvedčení o správnosti nášho postupu, rozhodnutie súdu rešpektujem,“ uviedol.
Predsedníčka Z. Dlugošová: Či chrániť policajtov je na debatu, ale tá nevyzerá takto
Pozadie sporov
P. Ďurka napadol na Správnom súde personálny rozkaz ministra vnútra z októbra 2023. M. Šutaj Eštok pred vyše dvoma rokmi tvrdil, že vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu, takzvaných čurillovcov, musel postaviť mimo službu, keďže boli trestne stíhaní. Postupne takto rozhodol aj o ďalších policajtoch, ktorí boli obvinení.
„Viacero policajtov bude postavených mimo službu, pretože tak mi to zákon káže. Budú to všetci bez výnimky,“ vysvetľoval v novembri 2023 s tým, že malo ísť o desiatky policajtov.
V tejto súvislosti kritizoval svojich predchodcov v kresle ministra, teda Romana Mikulca, Ivana Šimka a Ľudovíta Ódora: „Je absurdné, aby policajt, ktorý má pomáhať a chrániť, bol obvinený z úmyselnej trestnej činnosti. Preto je zarážajúce, že doposiaľ to ani jeden z mojich predchodcov neriešil, a keď aj, tak len veľmi povrchne.“
V prípade čurillovcov však bola situácia zložitejšia, keďže títo policajti boli zároveň aj oznamovateľmi protispoločenskej činnosti. Status im udelil prokurátor niekdajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry. Riaditeľka Úradu na ochranu oznamovateľov Zuzana Dlugošová už vtedy upozorňovala, že minister mal pred vydaním personálneho rozkazu informovať úrad a požiadať o jeho súhlas.
Policajti postavení mimo služby požiadali Mestský súd Bratislava IV o vydanie neodkladného opatrenia, ktoré ich malo vrátiť do práce. Argumentovali práve obídením súhlasu úradu na ochranu whistleblowerov s personálnym rozkazom. Rôzne senáty tohto súdy v štyroch prípadoch rozhodli rôzne, v štyroch prípadoch súd vydal neodkladné opatrenie, vo zvyšných návrh zamietol.
Úrad na ochranu oznamovateľov ministerstvu vnútra vlani v októbri udelil pokutu vo výške 90-tisíc eur. Dôvodom bolo práve to, že nepožiadalo úrad o súhlas s postavením policajtov mimo služby. Úrad sa nezaoberal otázkou, či vydanie personálneho rozkazu bolo politickou odvetou ministra.
Otázka by však bola na stole, ak by rezort o súhlas požiadal vopred. Ministerstvo na sankciu reagovalo slovami, že takýto verdikt očakávalo a avizovalo správnu žalobu.
Okrem toho však sa musí minister M. Šutaj Eštok skupine čurillovcom verejne ospravedlniť na svojom facebookovom profile a zaplatiť šiestim policajtom nemajetkovú ujmu po 15-tisíc eur, spolu 90-tisíc eur.
Policajti sa obrátili na súd, keď ich minister v statuse na sociálnej sieti prirovnal k Mikulášovi Černákovi, ktorý si odpykáva doživotie. Keďže M. Šutaj Eštok nereagoval na výzvy súdu, ktoré dostal do svojej elektronickej schránky na portáli slovensko.sk, sudca vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného.
Keďže M. Šutaj Eštok nereagoval, policajti sa obrátili na exekútora a ten zablokoval potrebnú sumu priamo na bankovom účte ministra. M. Šutaj Eštok status napísal v máji, krátko na to policajti podali žalobu na ochranu osobnosti. Súd vydal rozsudok pre zmeškanie 10. septembra, právoplatným sa stal 14. októbra a vykonateľným 18. októbra. Prakticky hneď na to podali policajti návrh na exekúciu.
M. Šutaj Eštok avizoval, že sa bude brániť mimoriadnym dovolaním. V koalícii sa zároveň debatuje o zmene Civilného sporového poriadku, aby sa sťažili podmienky na vydanie kontumačného rozsudku.
