Generálny prokurátor Maroš Žilinka cez mimoriadny opravný prostriedok podľa paragrafu 363 Trestného poriadku zrušil obvinenie vyšetrovateľovi niekdajšej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Pavlovi Ďurkovi pre otočku Patrika Vidašiča pred väznicou z leta 2021.
Odôvodnenie zrušenia obvinenia podnecuje k otázke, či M. Žilinka definitívne zmenil názor na trestné stíhania bývalých vyšetrovateľov a policajtov NAKA okolo Jána Čurillu.
Znamenalo by to, že cez oprávnenie podľa paragrafu 363 zruší aj ďalšie obvinenia. Na Generálnej prokuratúre majú od čurillovcov ešte dva podnety na využitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.
Denník N ponúkol v redakčnom komentári iné vysvetlenie – položil si otázku, či M. Žilinka zrušil obvinenie „v dobrej viere alebo sa tak trochu mstí strane Hlas“ za to, že cez ňu neprešla v parlamente doživotná renta pre generálneho prokurátora.
Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok postavil čurillovcov mimo službu pre ich trestné stíhania. Ak prokuratúra pochybuje o ich stíhaniach, spochybňuje to aj rozhodnutia o ich suspendovaní.
Posolstvo? Údajní mafiáni majú iné práva
V odôvodnení rozhodnutia o zrušení obvinenia P. Ďurku išiel generálny prokurátor nad rámec toho, čo bolo pre zrušenie obvinenia nevyhnutné. Ide preto o doteraz jeho najotvorenejší prejav podpory niekomu zo skupiny okolo vyšetrovateľa J. Čurillu.
Niektoré argumenty, ktoré M. Žilinka uvádza, sa rozchádzajú so skutočnosťou.
Z rozhodnutia okrem toho vyplýva aj niekoľko hodnotových otázok:
Áno, je v poriadku, že generálny prokurátor nevníma otočku P. Vidašiča ako trestný čin. Ale v rozhodnutí nedopovedal, ako potom treba vnímať nahraté slová vyšetrovaných policajtov „treba vyrobiť skutok“ a „toto je čistá účelovka“. Ak takto rámcovaná snaha polície niekoho stíhať nie je trestná, je to aspoň disciplinárne previnenie? A ak ani to nie, čo to znamená pre orgány presadzujúce právo a podozrivých, proti ktorým budú postupovať v budúcnosti?
S týmito otázkami úzko súvisí posolstvo celého rozhodnutia: Ak sa o niekom polícia domnieva, že je nebezpečný mafián a ani to nemusí mať dostatočne podložené, tak podľa generálneho prokurátora je v poriadku otočiť takéhoto človeka naspäť do väzby aj na základe narýchlo vyrobeného obvinenia, pretože sa tým „nesleduje žiaden škodlivý úmysel“.
V debate o tomto rozhodnutí zaniká, či je tento prístup v poriadku a v skutočnosti nerobí systém trestného práva náchylnejším na zneužívanie.
„Čistá účelovka,“ znie na nahrávke
Úrad inšpekčnej služby a Krajská prokuratúra Trnava vinili P. Ďurku, že včas nezačal trestné stíhanie pre podozrenie z poškodzovania cudzej veci v súvislosti s podpálením herne na Hálovej ulici v Petržalke. Ide o prípad z roku 2010.
Svedectvo k tomuto prípadu mali na NAKA od roku 2020. Zaoberali sa ním až o rok neskôr – v lete 2021 potom, čo sa dozvedeli, že pre chybu prokurátora Michala Šúreka Špecializovaný trestný súd prepustí P. Vidašiča a ďalších dvoch obvinených z väzby v kauze takáčovci.
Vyšetrovateľ NAKA P. Ďurka vtedy podľa policajnej inšpekcie narýchlo obvinil P. Vidašiča pre poškodzovanie petržalskej herne a inicioval otočku – zadržanie pred väznicou v Leopoldove bezprostredne po jeho prepustení z väzby v inej trestnej veci.
Okolnosti tohto prípadu zachytáva odpočúvanie kancelárií vyšetrovateľov NAKA, ktoré v roku 2021 realizovala so súhlasom súdu policajná inšpekcia.
„[…] treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať,“ povedal P. Ďurka 7. júla 2021 kolegom potom, čo sa dozvedel, že súd pre chybu prokurátora ide prepustiť P. Vidašiča a ďalšieho obvineného Mariána Gaála. Obaja sú tresne stíhaní pre podozrenie z podporovania údajnej zločineckej skupiny takzvaných takáčovcov.
Práve tvrdenie „treba vyrobiť skutok“ vystihuje túto kauzu. Sami policajti sa medzi sebou doberali, či im to vyjde. „Piči, neverím tomu, že ho zoberú do väzby, lebo toto je čistá účelovka. Čistá. Dvanásť rokov stará vec, do piče. Je to úplná kokotina. Rozbité okná na jeden smer, do piči,“ zachytilo nahrávanie vyjadrenie operatívca NAKA Róberta Magulu.
Generálna prokuratúra informovala o zrušení obvinenia 7. júla, presne štyri roky potom, čo inšpekčné odpočúvanie zachytilo túto debatu medzi policajtami (uznesenie bolo vydané už 4. júla a obhajcovi P. Ďurku doručené 8. júla, pozn.).
Odôvodnenie rozhodnutia M. Žilinku v stredu zverejnil na sociálnej sieti obhajca P. Ďurku Peter Kubina.
Neexistuje zákaz reťazenie väzby, argumentuje
M. Žilinka v rozhodnutí správne pripomína, že v uplynulom desaťročí došlo k významnej zmene v nazeraní najvyšších súdnych autorít na reťazenie väzby. Ide o najdôležitejší argument v prospech zrušenia obvinenia.
Ešte v roku 2013 bol Ústavný súd ochranársky k ľudským právam a konštatoval, že orgány presadzujúce právo vrátane trestných súdov nie sú oprávnené držať obvineného vo väzbe „pre každý z trestných činov, z ktorých je obvinený, samostatne či izolovane, a to po maximálnu dobu“. V justičných kruhoch ide o notoricky známy prípad Volodymyra Yegorova, ktorý bol aj na Európskom súde pre ľudské práva. V čase rozhodovania najvyšších súdnych autorít strávil v reťazenej vyšetrovacej väzbe desať rokov.
Ústavný súd to kritizoval (I. ÚS 47/2013, bod 19): „V prípade uplynutia maximálnej lehoty väzby, respektíve pokiaľ by došlo z rôznych dôvodov k jeho prepusteniu, mohol by byť vzatý do väzby pre iný trestný čin, kedy by začala plynúť nová maximálna lehota stanovenia pre ďalšiu väzbu, v dôsledku čoho by obvinený mohol stráviť aj celý zvyšok života vo väzbe bez toho, že by bolo vydané rozhodnutie súdu o jeho vine; tento postup nelegitimizuje žiaden verejný záujem.“
Krátko nato sa Ústavný súd začal prikláňať skôr na stranu orgánov presadzujúcich právo a tvrdil, že „výkon bezprostredne predchádzajúcej väzby v iných trestných veciach nie je prekážkou ďalšej väzby“ (II. ÚS 630/2024, str. 20). Ústavné sťažnosti proti reťazeným väzbám preto odmietal. Nepochodil dokonca ani obvinený, ktorý v nej takto strávil pätnásť rokov (II. ÚS 135/2016).
Ústavný súd ani vtedy nenechal orgánom presadzujúcim právo úplne voľné ruky. Pripustil, že reťazenie väzby môže byť problém, ale iba v prípade, že by sa ukázalo, že vedenie viacerých paralelných trestných stíhaní za súvisiace skutky je „účelové“ (I. ÚS 2/2018, bod 34).
Najvyšší súd k tomu začal pristupovať rovnako. Prijal rozhodnutia, podľa ktorých by reťazenie väzby bolo nezákonné iba v prípade, že vedenie paralelných trestných stíhaní by bolo samoúčelné. V poriadku je podľa Najvyššieho súdu vtedy, ak vychádza „z postupného odhaľovania jednotlivých trestných činov“ (3Tost/35/2017, str. 20).
„Slovenský právny poriadok teda neobsahuje výslovný ani všeobecný zákaz bezprostredne na seba nadväzujúcich väzieb v rôznych trestných veciach, pričom primeranosť väzby a samoúčelnosť vedenia samostatných trestných stíhaní posudzuje vždy súd,“ konštatoval teraz generálny prokurátor v rozhodnutí podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Preto podľa neho nie je v súlade so zákonom, aby za iniciovanie reťazenia väzby bola vyvodzovaná trestná zodpovednosť.
Súdy nemali prehľad „všetkých časových súvislostí“
Už táto argumentácia pritom stačila na to, aby M. Žilinka obvinenie P. Ďurku zrušil, ale v odôvodnení išiel ďalej. Pripomenul, že P. Vidašič od počiatku poukazoval na reťazenie väzby a s touto námietkou neuspel.
„Súdy mali prehľad o všetkých časových súvislostiach včítane tej okolnosti, že vo veci ‚vypálenie herne‘ sa začalo konať hneď nasledujúci deň po podaní prvej obžaloby vo veci ‚takáčovci‘, ktorá bola vzatá späť nasledujúci deň a znova podaná 12. júla 2021. Je zjavné, že k úkonom v trestnej veci ‚vypálenie herne‘ bolo pristúpené v tesnej časovej nadväznosti na poznatok, že v kmeňovej veci ‚takáčovci‘ došlo k procesnej chybe, kedy vznikla hrozba prepustenia P. Vidašiča z väzby,“ tvrdí M. Žilinka.
Toto je prvá časť rozhodnutia, ktorá je problematická. Takéto zhodnotenie situácie je totiž správne pri pohľade na základe súčasných poznatkov o celej afére, no pri dobovom pohľade sa táto argumentácia rozchádza so skutočnosťou. Z oficiálnych rozhodnutí súdov totiž nevyplýva, že by vzali do úvahy „prehľad o všetkých časových súvislostiach“.
Sudkyňa Ružena Sabová zo Špecializovaného trestného súdu v rozhodnutí o vzatí P. Vidašiča do väzby pre podpálenie herne vychádzala z neúplných časových údajov, keď konštatovala, že prokurátor v kauze takáčovci podľa nej podal obžalobu 12. júla 2021.
Jedna vec bola krátko po vznesení obvinenia (podpálenie herne), druhá v štádiu po podaní obžaloby, konštatuje R. Sabová (4Tp/17/2021, str. 9) v rozhodnutí a preto to nevyhodnotila ako neprijateľné reťazenie väzby.
NAKA sa začala zaoberať podpálením herne 7. júla a obvinenie zaň vzniesla 22. júla 2021. Naozaj to preto pôsobilo ako štandardné vyšetrovanie, ktoré začalo potom, čo polícia dokončila veľký trestný prípad a nasledovalo preverovanie súvisiacich menších podozrení.
R. Sabová však podľa svojho rozhodnutia nebrala do úvahy, že v skutočnosti bola obžaloba v kauze takáčovci podaná už 6. júla, prokurátor ju pre svoju vlastnú chybu vzal späť a 7. júla začali policajti riešiť prípad podpálenia herne, za ktorý 22. júla zadržali P. Vidašiča s cieľom reťaziť jeho väzbu.
M. Žilinka teraz správne konštatuje, že stíhanie podpálenia herne začalo „v časovej nadväznosti na poznatok, že došlo k procesnej chybe“ v prípade takáčovci, ale evidentné je to až dnes. V minulosti žiaden súd neposudzoval tieto okolnosti takto komplexne.
Neexistuje preto súdne rozhodnutie, ktoré by riešilo, či bolo vedenie dvoch paralelných trestných stíhaní spôsobené „postupným odhaľovaním jednotlivých trestných činov“ ako to vyžaduje Najvyšší súd alebo „účelovo“ motivované snahou obísť maximálnu lehotu väzby v pôvodnej trestnej veci.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
