Od 1. júna je účinná novelizácia zákonov o mimovládnych organizáciách, ktorá okrem iného vyžaduje, aby občianske združenia s ročnými príjmami nad 35-tisíc eur zverejnili identitu darcov, ktorí im poskytli najmenej päťtisíc eur.
Pôvodný návrh predložili poslanci SNS a snažil sa stigmatizovať organizácie, ktoré majú príjmy zo zahraničia – podľa pôvodného návrhu si totiž mali do názvu pridať poznámku, že sú organizáciami so zahraničnou podporou. Taký zákon by bol v rozpore s právom Európskej únie.
Ešte v parlamente prešiel návrh zákona výraznou zmenou, z pôvodného znenia neostalo takmer nič. Opozícia a mimovládne organizácie trvajú na tom, že aj finálne znenie predstavuje neprimeraný zásah do súkromia.
Ústavný súd už prijal na ďalšie konanie opozičný návrh na posúdenie súladu tohto zákona Ústavou. Súd však nevyhovel návrhu na pozastavenie účinnosti zákona.
Ďalší návrh na posúdenie súladu tohto zákona pripravuje verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Mimovládne organizácie poukazujú tiež na to, že už od 1. júna musia vybavovať žiadosti o poskytnutie informácií o nakladaní s verejnými prostriedkami a táto povinnosť má mnoho nejasných pravidiel. Ak by Ústavný súd návrhom nevyhovel, prvýkrát by sa výkazy darcov zverejňovali na budúci rok za druhý polrok tohto roka.
Prezident Peter Pellegrini zákon o výkazoch darov pre mimovládne organizácie podpísal, hoci aj v jeho tíme majú k nemu výhrady. „Schválené znenie má viac pozitív ako negatív. (…) Vnímame, že je dôležité, aby zákon nadobudol účinnosť, prax naň reagovala a následne zákonodarca reagoval na podnety z praxe a zákon ešte vylepšil,“ vysvetľuje v rozhovore poradca prezidenta pre právne otázky a profesor na Katedre medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov Právnickej fakulty Univerzity Komenského MIROSLAV SLAŠŤAN.
On sám priznáva, že nie je ideálne, ak povinnosť zverejňovať darcov neplatí na všetky právne formy mimovládnych organizácií a v prípade združení je ju navyše možné obísť zmenou právneho titulu donácie.
Pochybnosti má aj o výške limitu 35-tisíc eur, ale pripomína, že debata medzi parlamentom a prezidentom o takýchto detailoch by mohla naraziť na podstatu prezidentskej kompetencie: „Do akej miery má prezident svojim oprávnením ovplyvňovať detail zákona? Má ho ovplyvňovať až natoľko, že vráti návrh zákona s pripomienkou, že by mal zákon obsahovať limit 50-tisíc eur alebo 100-tisíc eur, a nie 35-tisíc eur? Nezvrhne sa to potom? (…) Myslím si, že toto nie je dobrá cesta. Podpisovanie zákonov a ich vetovanie má slúžiť ako protiváha parlamentu.“
Ako vznikala pozícia prezidenta k novele, ktorá zavádza výkazy darcov mimovládnych organizácií?
Legislatívno-právny odbor kancelárie prezident podrobne sledoval legislatívny proces aj o tomto zákone. Konečné rozhodnutie významne ovplyvnilo to, že zákonodarca počúval pripomienky a návrh zákona sa v druhom a treťom čítaní významne zmenil. Schválené znenie tak má viac pozitív ako negatív a je vhodné, aby sa začal aplikovať v praxi.
Uvedomujeme si, že žiaden zákon nie je dokonalé dielo. Ani tento zákon nie je dokonalým dielom, ale to nie je dôvod, aby sme ho úplne odmietli. Treba to vnímať aj v kontexte toho, že najmä zákon o združovaní občanov je jeden z posledných, ktorý nebol významnejšie novelizovaný. Vznikol v 90. rokoch v rámci demokratickej transformácie, keď bolo treba naštartovať mimovládny sektor. Určite sa mu to podarilo, ale po tridsiatich rokoch sme už niekde úplne inde.
Snaha niektorých aktérov verejnej diskusie stigmatizovať akúkoľvek zmenu v zákone o združovaní občanov ako okliešťovanie mimovládneho sektora predsa nemôže brániť tomu, aby sme tento zákon detailne analyzovali a pozreli sa na jeho nedostatky.
Naozaj vnímate tento zákon ako súčasť úprimnej snahy o zlepšenie právneho rámca fungovania mimovládnych organizácií?
Jeho konečné znenie? Áno. Zákon o združovaní občanov bol v pôvodnej podobe skôr právny výhonok. Mám za to, že zákonodarca by mal v budúcnosti uchopiť tento problém ešte exaktnejšie. Myslím, že sčasti to sledoval aj touto novelou v jej schválenom znení. Ale nutné je zájsť ešte ďalej.
Už len taká základná vec ako štatutárny orgán. Súčasná právna úprava umožňuje, aby sa štatutárny orgán združenia nazýval riaditeľ, predseda, prezident, náčelník, generálny sekretár. Ale to nepomáha prehľadnosti, pretože pri kontakte so združeniami neviete, aké má tá osoba kompetencie, akú má dané združenia vnútornú štruktúru. Právny rámec by si preto zaslúžil širšiu zmenu a túto novelu vnímam ako prvý krok k nej.
Je známe, že mnohé verejne činné osoby majú svoje občianske združenia a mnohé občianske združenia pôsobia skôr ako firmy, ale pre právnu formu a nízku transparentnosť tohto sektora sú mimo záujmu kontrolných orgánov, ktoré nakoniec ani nemajú dostatočné kontrolné kapacity. Z môjho pohľadu je preto záujem o zvýšenie transparentnosti aj financovania mimovládneho sektora vrátane jeho verejnej kontroly úplne legitímny. Rovnako to vnímam z perspektívy našich medzinárodnoprávnych záväzkov v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti, ale tiež publicity informácií o právnických osobách.
Hovoríte, že pozitíva prevážili nad negatívami. Čo však boli rozdielové argumenty oproti Maďarsku? Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že podobný zákon v Maďarsku porušoval Zmluvu o fungovaní Únie a Chartu základných práv Únie. Okrem iného preto, že bol otvorene namierený proti zahraničnému kapitálu, čo nakoniec vyslovene konštatoval aj Súdny dvor. Zavážilo pri pozícii prezidenta, že označovanie mimovládok nálepkou organizácie so zahraničnou podporou nakoniec z návrhu zákona vypadlo?
Rozdiely oproti Maďarsku jednoznačne sú. Áno, toto je jeden z nich. Maďarský zákon cielil na obmedzenie alebo podrobné skúmanie platieb zo zahraničia. Prijímanie takýchto platieb tamojší zákon spájal s tým, že združenie si musí do názvu uviesť, že je príjemcom zahraničnej pomoci.
Účelom slovenského zákona podľa jeho schváleného znenia je sprehľadniť vysoké finančné toky, ktoré smerujú do tretieho sektora. Súdny dvor Únie aj v prípade Maďarska uznal, že pri niektorých mimovládnych organizáciách môže byť opodstatnená zvýšená transparentnosť finančnej pomoci. Tento cieľ je legitímny. Máme občianske združenie, ktorého člen, zamestnanec – právnik sa stal sudcom Najvyššieho správneho súdu, člen iného združenia sa stal prezidentom republiky. Máme občianske združenia, z ktorých ľudia idú do najvyšších politických a súdnych funkcií. Potom predsa nemožno spochybňovať, že je tu nejaká legitímna vôľa občanov, ktorí chcú vedieť, kto tieto združenia financuje. Toto určite nevnímam ako okrajový argument.
Združenia sú predpolím pre mnohé politické strany, pretože tie si všímajú aktivity členov rôznych združení, ich mediálny vplyv a ponúkajú im podľa toho miest na kandidátke. Nebral by som preto na ľahkú váhu argument, že niektoré mimovládne organizácie sa aj programovo snažia presadiť svojich členov do účasti na politickej moci a preto je odôvodnené zvýšiť transparentnosť celého sektora.
V samotnej podstate súhlasím, ale nie je problém toto zovšeobecňovanie? Sám používate pojmy ako niektoré mimovládne organizácie. Súdny dvor Únie síce aproboval zvýšenú transparentnosť financovania mimovládnych organizácií, ale nie som si istý, že to myslel plošne. Tiež používal pojem niektoré organizácie. V rozsudku explicitne konštatuje, že naliehavý dôvod všeobecného záujmu to predstavuje iba pri „niektorých organizáciách (…), ktoré môžu, vzhľadom na ciele, ktoré sledujú, a na prostriedky, ktoré majú k dispozícii, významne ovplyvniť verejný život a verejnú diskusiu“ (bod 79 rozsudku). Je preto správny prístup, ktorý zvolil slovenský zákonodarca? Nie je rozpočtový limit 35-tisíc eur nízky?
Táto debata je absolútne legitímna. Rovnako sme sa o tom rozprávali aj my s kolegami a pánom prezidentom. Nechcem tú prahovú hodnotu spochybňovať, ale napríklad v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti sú prahové hodnoty nastavené na 10-, resp. 15-tisíc eur.
Áno, ale v zákone o registri partnerov verejného sektora je zas limit na zverejnenie konečného vlastníka firmy 100-tisíc eur pri jednorazovom kontrakte a viac než štvrť milióna eur pri opakujúcom sa plnení.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
