Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou na svojom webe informoval, že parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií zastavil konanie o podnete bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca proti predsedníčke úradu Renáte Bláhovej.
Toto konanie podľa kuloárnych informácií sledovalo niekoľko propodnikateľsky orientovaných verejných funkcionárov, ktorým sa pri nástupe do funkcie ťažko vzdávalo každodenného vplyvu na svoje firmy.
Pointou Zajacovho podnetu totiž bolo, že Bláhová mala porušiť ústavný zákon o konflikte záujmov, keď si aj po nástupe do funkcie predsedníčky regulačného úradu ponechala vo svojej audítorskej a poradenskej firme BMB Partners funkciu – je prokuristkou spoločnosti. Zákon funkcionárom zakazuje, aby boli členmi riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov firiem. Prokúra však podľa tlačovej správy regulačného úradu nie je v rozpore s týmto zákazom a preto Bláhová zákon neporušila.
Prokúra je zvláštny typ splnomocnenia, ktorým podnikateľ prokuristu splnomocňuje na všetky právne úkony pri prevádzke podniku. Má teda rovnaké oprávnenia a postavenia akoby bol konateľom.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa v tlačovej správe snaží vytvoriť obraz, že za podnetom nebol úprimný záujem Zajaca o vyjasnenie konfliktu záujmov, ale bol motivovaný napätými vzťahmi medzi úradom a zdravotnou poisťovňou Dôvera zo skupiny Penta.
Ale vzhľadom na výsledok toho konania sa mi to zdá menej podstatné. Po prvom prečítaní tej tlačovej správy mi totiž hneď napadol obraz bývalého ministra hospodárstva Petra Žigu (vtedy zo Smeru, teraz Hlas), ktorý by popri vedení ministerstva bol prokuristom napríklad svojej spoločnosti Taper, ktorá je významnou firmou v drevospracujúcom priemysle a celé by sa to uzatvorilo tak, že prokúra nie je obchádzaním ústavného zákazu byť aktívne činný v podnikaní.
