Konzervatívne názory na vylúčenie sudcu nestačia, rozhodol Najvyšší správny súd v disciplinárnej kauze P. Záleskej

• Rozhodnutie prijal trojčlenný námietkový senát jednohlasne; predsedom a spravodajcom bol Marián Fečík.
• Voči Petrovi Rajňákovi namietala jeho konzervatívne názory a podpis pod výzvami na obranu právneho štátu. Senát to odmietol s tým, že odlišný hodnotový postoj sudcu na vylúčenie nestačí a chýba vecná aj časová súvislosť s jej kauzou.
• Voči Martine Mrázovej namietala, že ako advokátka zastupuje politikov M. Šutaja Eštoka a M. Barteka v sporoch s čurillovcami a že kritizovala Denník N, kde pracuje partnerka sudkyne. Senát odmietol stotožňovať advokáta s klientom a novinárku s denníkom.
• Odôvodnenie k M. Mrázovej však asi vyvolá polemiku. Jeden zo žalobcov proti jej klientom, vyšetrovateľ Pavol Ďurka, figuruje aj v kauze Dušana Kováčika, ktorá je jedným z piatich skutkov disciplinárneho návrhu. Judikatúra ESĽP pritom za problém považuje aj sudcu-advokáta, ktorý v inom konaní zastupuje súvisiacu stranu.
• Senát sa navyše nevyjadril k tomu, že M. Mrázová je prísediaca – ESĽP profesionálnym sudcom pripisuje väčšiu schopnosť odolať vonkajším vplyvom než prísediacim.
• Stotožňovanie Denníka N s M. Tódovou obracia pozornosť späť na samotnú P. Záleskú: roky totiž odmietala stotožňovanie svojej osoby s partnerkou – novinárkou, ktorá nekriticky informovala o trestných stíhaniach.
• Predseda Špecializovaného trestného súdu navrhuje P. Záleskú potrestať odvolaním zo sudcovskej funkcie; sudkyňa návrh považuje za šikanózny.

Najvyšší správny súd SR nevyhovel námietkam zaujatosti, ktoré podala sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská proti dvom členom disciplinárneho senátu.

Námietku proti jednému z nich odôvodnila aj tvrdením, že sudca je „osobou so silno konzervatívnymi názormi a s negatívnym vzťahom k spolužitiu párov rovnakého pohlavia“ a sama žije v kvír partnerstve s novinárkou Denníka N Monikou Tódovou – so zamlčiavaním tohto vzťahu pritom súvisí jeden z piatich skutkov, pre ktoré je P. Záleská disciplinárne stíhaná.

Najvyšší správny súd SR však uviedol, že „napriek nespornému rozvoju umelej inteligencie, ktorá môže mať ako počítačový algoritmus v sebe naprogramovanú ‚absolútnu šeď neutrality‘, je ešte stále sudcom ‚len‘ človek, každý jedinečný svojimi názormi, vlastnosťami a skúsenosťami“.

„Samotná skutočnosť, že sudca má na niektoré kultúrno-etické otázky odlišný názor než disciplinárne obvinená, nemôže vyvolať zdanie straty jeho nestrannosti najmä, ak ide o absolútne nesúvisiace veci,“ uviedol trojčlenný námietkový senát (bod 28 rozhodnutia).

Dodal, že akceptovanie takto formulovanej námietky by viedlo k absurdnému dôsledku, že „strany by mohli súdiť len sudcovia s rovnakým kultúrno-etickým postojom“.

Predsedom námietkového senátu a spravodajcom bol sudca Marián Fečík, členkami senátu boli sudkyne Jana Hatalová a Katarína Cangárová. Rozhodnutie o námietkach P. Záleskej prijali jednohlasne. Magazín Kontext má rozhodnutie k dispozícii, nájdete ho na konci tohto článku.

Podrobnosti o disciplinárnom stíhaní

Disciplinárne stíhanie sudkyne P. Záleskej inicioval predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban.

Návrh obsahuje päť skutkov. Najzávažnejšie výhrady súvisia so skresľovaním významu dôkazov v dvoch trestných kauzách. M. Truban sa pritom oprel o závery nadriadených súdov, ktoré kritizovali spôsob, akým P. Záleská dôkazy vyložila.

Samostatný bod disciplinárneho návrhu súvisí s rozhodovaním P. Záleskej o majetku odsúdeného Mariana Kočnera, o ktorého zaistení rozhodla bez toho, aby sa vyjadrila k svojmu vzťahu s novinárkou Denníka N – hoci M. Kočner je trestne stíhaný pre podozrenie, že si objednal aj jej sledovanie.

Predseda Špecializovaného trestného súdu navrhuje, aby disciplinárny senát P. Záleskú potrestal odvolaním zo sudcovskej funkcie. Samotná sudkyňa vníma návrh ako šikanózny.

Disciplinárny návrh bol náhodným výberom pridelený trojčlennému disciplinárnemu senátu pod vedením predsedníčky sudkyne Jany Martinčekovej. Zvyšní dvaja členovia senátu nie sú z Najvyššieho správneho súdu SR – podľa disciplinárnych pravidiel ide o sudcu iného súdu a prísediaceho sudcu z inej právnickej profesie. Sú vybraní náhodne zo zoznamu, ktorý na základe volieb zostavuje Súdna rada SR.

V disciplinárnej kauze P. Záleskej boli za členov senátu náhodne vybraní sudca Mestského súdu Bratislava II Peter Rajňák a advokátka Martina Mrázová.

Proti obom podala P. Záleská námietku zaujatosti.

Verejné vyhlásenia sudcu aj o lawfare

Konzervatívne postoje P. Rajňáka však neboli jediným argumentom, ktorým obhajca P. Záleskej námietku odôvodnil.

Advokát Matúš Harkabus, bývalý prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, poukázal aj na to, že sudca P. Rajňák bol signatárom vyhlásení, ktoré v rokoch 2021 a 2024 okrem iného kritizovali „porušovanie princípov právneho štátu v trestnoprávnej oblasti“.

Jedna z výziev zmieňuje podozrenia z vynútených priznaní nadužívaním väzobného trestného stíhania, politizáciu špeciálnej prokuratúry zvolením bývalého politika Daniela Lipšica do funkcie a tiež poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré upozorňovali na nekritický prístup vnútroštátnych súdov k výpovediam spolupracujúcich svedkov.

Obhajca M. Harkabus tvrdí, že sudca P. Rajňák preto „nemá indiferentný postoj k naratívu o údajnom zneužívaní trestného práva v rokoch 2020 – 2023, ku ktorému sa disciplinárny návrh viaže“. Poukázal aj na to, že tento naratív šíri aj súčasná vláda, najmä prostredníctvom jej predsedu Roberta Fica zo Smeru, a práve R. Fico verejne vyzýval predsedu Špecializovaného trestného súdu na disciplinárne stíhanie P. Záleskej.

Päť dní pred podaním námietok zaujatosti denník SME sformuloval naratív, že podanie disciplinárneho návrhu predsedom Špecializovaného trestného súdu súvisí s verejnými vyhláseniami premiéra.

K výzvam kritizujúcim lawfare trojčlenný námietkový senát uviedol, že „hoci je sudca historicky vnímaný ako ‚konzervatívny gentleman‘, ktorý bráni demokraciu a právny štát primárne v súdnej sieni a vo svojich rozhodnutiach, neznamená to, že má mlčať, ak sa domnieva, že tieto hodnoty sú ohrozené“ (bod 26).

„Pokiaľ sa sudca P. Rajňák svojím podpisom k vyhláseniam pripojil k ochrane týchto hodnôt, ktoré podľa jeho názoru boli v rozhodnej dobe ohrozené, zatiaľ čo podľa P. Záleskej tomu tak zjavne nebolo a túto obavu z ohrozenia označila za naratív, teda istý uhol pohľadu, nemôže to mať za následok bez ďalšieho spochybnenie nestrannosti sudcu P. Rajňáka. Názorová pluralita je totiž základom demokracie (…),“ uviedol trojčlenný námietkový senát.

Žiaden časový ani vecný súvis

Najvyšší správny súd SR však išiel aj ďalej a skúmal, či predsa len výzvy nemajú vecný alebo časový súvis s disciplinárnym stíhaním alebo priamo so sudkyňou P. Záleskou.

Ani jej obhajoba však nepoukázala na žiaden výrok alebo rozhodnutie, ktoré by spochybňovali jeho nestrannosť.

Námietkový senát navyše upozornil, že výzvy sú z rokov 2021 a 2024 a disciplinárny návrh bol podaný v roku 2026. „(…) absentuje bližšia vecná a časová súvislosť. Ani disciplinárne obvinená nenamietala, že by iniciácia jej disciplinárneho konania nejako súvisela s vyhláseniami alebo aktivitou jej signatárov,“ uzavrel senát (bod 27).