Hodnotenie sudcov, osobitne v situáciách, ktoré môžu súvisieť s ich disciplinárnou zodpovednosťou, patrí medzi mimoriadne citlivé témy justičného systému.
Boj o to, akým spôsobom majú byť kreované hodnotiace komisie sudcov a kto v nich bude pôsobiť, rozdelil aj samotnú Súdnu radu SR. Magazín Kontext upozornil na rozdielne názory vo vnútri rady pri nezvolení emeritného sudcu Stanislava Jozefa Juraja Libanta za člena hodnotiacej komisie, ktorá mala hodnotiť aj sudcov Špecializovaného trestného súdu.
Dana Jelinková Dudzíková označila tento postup za svojvoľný a neodôvodnený, pričom práve táto udalosť mala byť podľa nej „poslednou kvapkou“ pri jej odchode zo Súdnej rady SR.
Súdna rada SR následne nenašla zhodu ani pri právnej úprave hodnotiacich komisií. Skupina desiatich členov rady navrhla zmenu systému: zrušiť databázu kandidátov na členov hodnotiacich komisií a voliť členov komisií priamo. Navrhovatelia tvrdili, že databáza nemá oporu v zákone a vytvára neprehľadný systém.
Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová a sudca Peter Šamko návrh kritizovali ako nepripravený, právne sporný a prakticky nedoriešený. Podľa nich neprešiel odbornou diskusiou, nevysvetľoval, čo sa má stať s existujúcou databázou, a mohol vytvoriť ešte väčší chaos pri obsadzovaní hodnotiacich komisií.
Súdna rada SR napokon uznesením zo 17. marca 2026 schválila novú úpravu, teda aj nové kritériá na zloženie hodnotiacich komisií a postup pri ich kreovaní. Zároveň zrušila doterajšie komisie, ako aj databázu zvolených kandidátov na členov týchto komisií.
Poslanci vidia problém pri formovaní disciplinárnych senátov
Zásadný problém pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcov však vidia aj poslanci Národnej rady SR. Svoje výhrady pretavili do podania návrhu na začatie konania o súlade zákonov s Ústavou SR (podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR). Na webe súdu je dostupný pod spisovou značkou PL. ÚS 7/2026.
Predmetom ich návrhu je preskúmanie ústavnosti právnej úpravy týkajúcej sa disciplinárnych senátov Najvyššieho správneho súdu SR.
Podľa navrhovateľov je problematický zákon č. 270/2025 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich, ako aj disciplinárny súdny poriadok v častiach týkajúcich sa zloženia disciplinárnych senátov a spôsobu výberu ich členov.
Skupina poslancov v úvodnej časti svojho návrhu pripomína, že do 31. decembra 2020 bol ústavný rámec disciplinárneho konania proti sudcom nastavený tak, že podľa Ústavy SR (čl. 141a ods. 5 písm. g) patrilo do pôsobnosti Súdnej rady SR voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov, ako aj voliť a odvolávať predsedov týchto senátov.
Ústava SR teda v tom čase predpokladala existenciu osobitného orgánu, ktorý označovala ako „disciplinárny senát“, pričom jeho kreáciu zverovala do pôsobnosti Súdnej rady SR.
Prijatím ústavného zákona č. 422/2020 Z. z. však došlo od 1. januára 2021 k zriadeniu Najvyššieho správneho súdu SR. Tomuto súdu bola zároveň zverená právomoc rozhodovať aj o disciplinárnej zodpovednosti sudcov (podľa čl. 142 ods. 2 písm. c) Ústavy SR).
Z dôvodovej správy k ústavnej zmene vyplývalo, že pôvodná právomoc Súdnej rady SR kreovať disciplinárne senáty sa má vypustiť, pretože sa stáva bezpredmetnou. Táto pôsobnosť sa mala preniesť na Najvyšší správny súd SR, čím sa rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti sudcov stalo riadnym výkonom súdnictva.
Súdna rada SR už nemá zasahovať do disciplinárneho rozhodovania
Poslanci vo svojom návrhu tvrdia, že podľa novelizovaného článku 142 ods. 2 Ústavy SR má disciplinárnu právomoc voči sudcom všeobecných súdov vykonávať Najvyšší správny súd SR. V tomto kontexte podľa nich prestáva byť aktuálna právna úprava, podľa ktorej disciplinárnu právomoc voči sudcom vykonávali disciplinárne senáty, ktorých predsedov a členov volila a odvolávala Súdna rada SR.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
