Časť verejnosti vníma realizáciu policajnej inšpekcie s názvom Kajúcnik ako politickú objednávku, pretože nasledovala krátko po tlačovej konferencii predsedu vlády Robert Fico (Smer). Tieto podozrenia však Úrad inšpekčnej služby odmietol s tým, že jej príprava prebiehala viac než rok – vyvrcholila v utorok 3. marca zadržaním policajtov, ktorí sú známi ako čurillovci a prokurátora Michala Šúreka.
Magazín Kontext prináša informácie zo 133-stranového uznesenia o Úradu inšpekčnej služby z 2. marca 2026, ktorým bolo vznesené obvinenie súčasným alebo bývalým policajtom Jánovi Čurillovi, Pavlovi Ďurkovi, Robertovi Magulovi, Branislavovi Dunčkovi, Romanovi Stašovi, Jánovi Kaľavskému a prokurátorovi niekdajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry Michalovi Šúrekovi.
Opis skutkov zaberá 20 strán, zvyšok tvorí odôvodnenie obvinenia. Opisuje podozrenie zo spáchania trestných činov zneužívania právomoci verejného činiteľa a vydierania.
Obvinení mali tvoriť organizovanú skupinu v polícii
Medzi zadržanými sa v postavení podozrivej nachádzala aj vyšetrovateľka Alžbeta Farkašová, ktorej však doposiaľ obvinenie vznesené nebolo.
Obvinení policajti a prokurátor boli po zadržaní a vykonaní procesných úkonov následne prepustení na slobodu 5. marca 2026, s výnimkou Jána Čurillu a Pavla Ďurku. Prokurátor navrhol ich väzobné trestné stíhanie. Mestský súd Bratislava I o tomto návrhu začne rozhodovať v piatok.
V predmetnej veci chce inšpekcie ako svedka vypočuť advokáta Petra Kubinu, ktorý je zároveň obhajcom čurillovcov. Z tohto dôvodu mu nebolo umožnené zastupovať obvinených v tomto trestnom konaní.
Vyšetrovateľ kladie obvineným za vinu, že J. Čurilla a P. Ďurka ako vyšetrovatelia Národná kriminálna agentúra a R. Magula, B. Dunčko, R. Staš a J. Kaľavský ako operatívni pracovníci NAKA mali najneskôr od roku 2019 spolu s ďalšími osobami vykonávať v priestoroch NAKA, Úrad špeciálnej prokuratúry a tiež vo väzniciach v Ilave, Žiline, Banskej Bystrici, Leopoldove, Košiciach, Prešove a Bratislave nezákonnú činnosť ako organizovaná skupina. Táto činnosť mala prebiehať aj v spolupráci s prokurátorom M. Šúrekom.
J. Čurilla ako hlava skupiny a lámanie na spoluprácu?
Podľa obvinenia mal celú skupinu riadiť Ján Čurilla, ktorý mal zadávať úlohy a pokyny smerujúce k tomu, aby si obvinení v nimi vedených trestných konaniach (takáčovci, Boží mlyn, Očistec) zabezpečovali dôkazy prostredníctvom vopred dohodnutých, pripravených alebo vynútených výpovedí od osôb, ktoré v tom čase sami trestne stíhali.
Inšpekcia považuje za hlavu organizovanej skupiny J. Čurillu z dôvodu, že mal pravidelne zadávať konkrétne úlohy kolegom a určovať postup v trestných konaniach, vrátane tých, v ktorých formálne nevystupoval ako vyšetrovateľ. Uznesenie zároveň poukazuje na údajne submisívne postavenie ostatných obvinených voči J. Čurillovi.
Takýmto konaním mali obvinení policajti zneužiť svoje postavenie verejných činiteľov na takzvané „zlomenie“ trestne stíhaných osôb. Inšpekcia menuje konkrétne Mareka Zemana, Miroslava Palucha, advokáta Martin Ribár, Borisa Kaisera, Petra Kaňucha, Mateja Zemana, Nikolu Primoraca a Pavla Vorobjova.
Na takéto „lámanie“ mali obvinení policajti používať väzbu, ktorou mali nielen hroziť, ale ju aj účelovo využívať ako prostriedok donútenia. Nátlak mal byť vytváraný aj prostredníctvom zhoršovania podmienok výkonu väzby, napríklad svojvoľným obmedzovaním návštev a telefonických kontaktov s blízkymi, zadržiavaním či zamieňaním pošty, sťažovaním kontaktu s obhajcami alebo premiestňovaním do iných ústavov bez rozhodnutia súdu, čím mal byť na väznené osoby vyvíjaný psychický tlak.
Celý tento tlak mal smerovať k vynúteniu priznaní.
Obvinení policajti mali zároveň využívať úmyselnú nadkvalifikáciu skutkov a hrozbu vysokého trestu, ktorú následne mali meniť za ponuku miernejšieho postupu výmenou za usvedčujúce výpovede voči konkrétnym osobám, ktoré mali čurillovci sami určovať. Takto označené osoby mali byť podľa obvinenia politicky exponované a cieľom malo byť dosiahnutie ich obvinenia.
K takzvanému lámaniu malo dochádzať aj prostredníctvom nevyžiadaných návštev vo väzbe, ktoré vykonávali operatívni pracovníci na základe požiadaviek J. Čurillu a P. Ďurku. Obaja vyšetrovatelia mali takéto návštevy vykonávať aj osobne. Policajti pritom predkladali žiadosti o súhlas s týmito stretnutiami práve obvinenému prokurátorovi M. Šúrekovi.
Inšpekcia: Priznávali sa k skutkom, ktoré nespáchali
Uznesenie o vznesení obvinenia poukazuje aj na vykonávanie takzvaných „cvičných“ alebo „prípravných“ výsluchov, ktoré mali prebiehať bez účasti obhajoby. Podľa obvinenia mali policajti vypočúvané osoby inštruovať, čo sa od nich očakáva a ako majú vypovedať.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
