Najvyšší správny súd SR ešte koncom januára vyhovel žalobe bezpečnostnej firmy protectus proti rozhodnutiu o zrušení jej najvyššej bezpečnostnej previerky. Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) jej ju zrušil ešte v roku 2020, keď sa spoločnosť ešte volala Bonul a vplyv na ňu mal trestne stíhaný podnikateľ Norbert Bödör.
V uplynulých dvoch týždňoch súd doručil účastníkom konania písomné vyhotovenie rozsudku s podrobným odôvodnením. Magazín Kontext ho má k dispozícii (25Snr/1/2021).
Je pravdepodobné, že rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR zaujme širokú verejnosť preto, že ide o previerku niekdajšieho Bonulu. Odôvodnenie rozhodnutia však v skutočnosti presahuje príbeh jednej firmy a má význam aj pre zvýšenie prehľadnosti rozhodovacích procesov o národnej bezpečnosti, ktoré boli roky tradične uzavreté.
Transparentnejšie konania o národnej bezpečnosti
Snahy najvyšších súdnych autorít o zvýšenie transparentnosti týchto konaní sú badateľné už niekoľko rokov, napríklad v súvislosti s azylovým konaním. Spravodajské služby sa v ňom vyjadrujú k bezpečnostnému profilu žiadateľa, samotný žiadateľ sa však nemohol s obsahom ich vyjadrenia oboznámiť ani mu oponovať. Ústavný súd SR aj Súdny dvor EÚ rozhodli, že takýto postup nie je v poriadku.
Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR posúva snahy o zvýšenie transparentnosti rozhodovania o národnej bezpečnosti výrazne vpred, pretože ponúka dosiaľ najpodrobnejší návod, ako postupovať v prípadoch, keď orgán verejnej moci oprie svoje rozhodnutie o utajované dôkazy.
Taký bol aj prípad spoločnosti Bonul. K odňatiu jej najvyššej previerky došlo preto, že podľa NBÚ konala proti hospodárskym záujmom Slovenska. Úrad tvrdil, že Bonul bol spriaznený s firmou VEL Security a v minulosti sa spolu zúčastňovali rôznych verejných obstarávaní, no súťažili iba naoko. Spoločnosť sa však dodnes nemohla oboznámiť s podkladovými dôkazmi a prípadne im oponovať, pretože sú utajené.
Rozhodnutie prijal päťčlenný senát Najvyššieho správneho súdu SR jednomyseľne. Predsedom senátu a spravodajcom prípadu bol Michal Novotný, čo znamená, že práve on pripravil návrh odôvodnenia. Členmi senátu boli sudcovia Jana Hatalová, Pavol Naď, Zuzana Šabová a Martin Tiso.
Pre spoločnosť protectus rozhodnutie v praxi znamená, že parlamentný výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ sa bude musieť nanovo zaoberať jej odvolaním proti odňatiu previerky. Názor Najvyššieho správneho súdu SR je pre výbor záväzný. Znamená to, že výbor bude musieť rozhodnutie NBÚ z roku 2020 zrušiť, ak NBÚ ani Slovenská informačná služba (SIS) nezmenia svoj postoj oproti tomu, ktorý zastávali v súdnom konaní.
Bonul je trochu bližšie k tomu, aby spoznal dôvody odňatia previerky
Prejudiciálne otázky
Kauza Bonul na Najvyššom správnom súde SR pútala pozornosť právnických kruhov už skôr. Senát totiž ešte v roku 2023 prerušil konanie a obrátil sa s prejudiciálnymi otázkami na Súdny dvor EÚ. Aj v Luxemburgu išlo o významnú vec: rozsudok prijala 15-členná veľká komora, ktorá rozhoduje mimoriadne zložité a dôležité prípady s dosahom na ďalší výklad práva Únie. Súdny dvor EÚ sa v prípade slovenskej bezpečnostnej firmy dostal k slovu preto, že NBÚ jej odňal aj certifikát na prístup k utajovaným skutočnostiam Únie.
V rozsudku spred dvoch rokov Súdny dvor EÚ uviedol, že rozhodnutie o odňatí certifikátu síce môže vychádzať z utajovaných dôkazov, no vnútroštátny súd musí dbať na to, aby bolo utajené skutočne iba „to, čo je striktne nevyhnutné“.
„Ak [NBÚ] nebude súhlasiť s oznámením [utajovaných dôkazov], [Najvyšší správny súd] pristúpi k preskúmaniu zákonnosti odňatia len na základe dôvodov a dôkazov, ktoré oznámené boli,“ rozhodol Súdny dvor EÚ (bod 85 rozsudku).
Vyšší štandard platí aj na vnútroštátnu previerku
Najvyšší správny súd SR si potom musel zodpovedať zásadnú otázku: vzťahuje sa tento štandard transparentnosti iba na certifikát o prístupe k utajovaným skutočnostiam Únie? Alebo aj na potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti, teda výsledok vnútroštátnej previerky?
Judikatúra Súdneho dvora EÚ je spravidla záväzná pri uplatňovaní práva Únie. V tomto prípade sú však certifikát aj previerka podľa slovenských predpisov vzájomne previazané.
„Vzhľadom na to dospel [Najvyšší správny súd SR] k záveru, že nie je možné časť o zrušení potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti preskúmať v odlišnom režime než časť o zrušení certifikátu. (…) Takéto spojenie oboch konaní (bezpečnostných, pozn. autora newslettera) je výsledkom voľby vnútroštátneho zákonodarcu SR, za ktoré nesie zodpovednosť,“ uviedol päťčlenný senát (bod 27 rozsudku).
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
