Špecializovaný trestný súd odsúdil guvernéra Národnej banky Slovenska a bývalého ministra financií z éry Smeru Petra Kažimíra za údajné podplácanie. Sudca Milan Cisarik mu trestným rozkazom uložil peňažný trest 100-tisíc eur, informoval o tom vo štvrtok (13. apríla) denník SME.
Rozhodnutie nie je právoplatné, odpor proti rozkazu už podľa novín podala špeciálna prokuratúra a tak v najbližšej dobe v kauze začne hlavné pojednávanie.
Postup sudcu Cisarika však ukazuje, že je naozaj presvedčený o pravdovravnosti svedka – bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho, ktorého svedectvo proti Kažimírovi je kľúčovým dôkazom. Niekdajší šéf daniarov z éry Smeru spolupracuje s orgánmi presadzovania práva, ide o takzvaného kajúcnika.
„Vydanie trestného rozkazu naznačuje, že sudca Cisarik považuje dôkazy za natoľko silné a jednoznačné, že chcel prípad uzavrieť bez toho, aby prebehlo hlavné pojednávanie. Ide o bežný postup, ktorým súdy pri jednoznačných prípadoch môžu urýchliť čakanie na verdikt,“ píše SME.
Druhý prípad viery krajúcnikovi
Sudca Cisarik už vlani v inom prípade svedkovi Imreczemu uveril. Neprávoplatne vtedy odsúdil dve bývalé funkcionárky finančnej správy.
Uveril mu napriek tomu, že v svedectvo boli viaceré nezrovnalosti. Koncom októbra pri krátkom ústnom zdôvodnení rozhodnutia preto sudca viackrát prisľúbil, že sa ku všetkým medzerám v jeho svedectve vyjadrí písomne. Teraz sa ukázalo, že to neurobil.
Sudcu nevyrušila ani najpodstatnejšia medzera v príbehu, že Imrecze a druhý spolupracujúci svedok, podnikateľ s informačno-komunikačnými technológiami Michal Suchoba, sa nezhodujú v tom, koľko peňazí a pre koho si Imrecze vypýtal. Stačilo mu, že sa zhodujú časti ich výpovedí proti obžalovaným exfunkcionárkam finančnej správy. V rozsudku to vysvetlil tak, že v tomto prípade sa dokazovalo ich korumpovanie a nie to, v čom sa kajúcnici nezhodujú.
Ani toto rozhodnutie sudcu Cisarika z vlaňajšieho prípadu súdených exfunkcionárok finančnej správy nie je právoplatné. Odvolanie podali obžalované aj prokurátor. Až Najvyšší súd teda definitívne určí, či je v poriadku takto uveriť spolupracujúcemu svedkovi, ale nevyjadriť sa pritom k dôležitým nejasnostiam v jeho svedectve. „Termín rozhodnutia zatiaľ nebol určený,“ informovala hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová.
Tento prípad tak nakoniec môže ovplyvniť kauzu exministra Kažimíra. Aj jeho obhajoba totiž dlhodobo poukazuje na medzery v Imreczeho svedectve. Pravdepodobne najvýznamnejšia sa týka motívu údajnej korupcie – minister financií vraj v roku 2016 zaplatil za kladné vybavenie daňovej kontroly šiestich firiem, hoci tie sa s finančnou správou o vyplatenie vratiek DPH súdili a na súde uspeli.
Imrecze zároveň najprv hovoril, že za peniaze mal Kažimírovi iba zistiť informácie z daňových kontrol, neskôr pridal, že sa tak snažil ovplyvniť výsledky kontrol. Na Generálnej prokuratúre sa na tieto medzery pozerajú kriticky. Špeciálna prokuratúra ich vníma skôr ako potvrdenie vierohodnosti výpovede kajúcnika.
Keďže špeciálna prokuratúra podala proti trestnému rozkazu v Kažimírovej kauze odpor, sudca Cisarik bude musieť tieto nezrovnalosti opäť riešiť na hlavnom pojednávaní.
Európsky súd pre ľudské práva od sudcov opakovane vyžaduje obzvlášť kritický prístup pri hodnotení vierohodnosti výpovedí kajúcníkov, ak majú byť jediným alebo podstatným usvedčujúcim dôkazom.
V najpodstatnejšej okolnosti sa obidve výpovede svedkov zhodujú a nevyvolávajú žiadne pochybnosti. Predmetom dokazovania v tomto konaní nebolo preukázať akým spôsobom boli použité ďalšie finančné prostriedky odovzdané Imreczemu.
sudca Milan Cisarik o rozporoch v svedectvách
Štvrtina sem, štvrtina tam
Spomínané vlaňajšie rozhodnutie sudcu Cisarika súvisí s aférou Mýtnik o údajnej korupcii pri obstarávaní analytických a kontrolných informačných systémov finančnou správou v ére Smeru. Obžalovanými boli bývalá vedúca obstarávaní Kornélia Černá a niekdajšia šéfka oddelenia právnych služieb Denisa Židová. Obe vinu odmietajú. Cisarik ich odsúdil za údajné prijímanie úplatku.
Imrecze vraj v roku 2018 krátko po tom, čo abdikoval z pozície prezidenta finančnej správy, odovzdal Černej 20-tisíc eur a Židovej 30-tisíc eur. Malo ísť o poďakovanie za spoluprácu a včasnú úhradu faktúr firme Allexis, ktorá dodala finančnej správe úspešne fungujúce analytické a kontrolné informačné systémy.
Nešlo však o oficiálne odmeny z rozpočtu inštitúcie. Imrecze o peniaze pre kolegov požiadal svojho kamaráta – majiteľa spoločnosti Allexis Michala Suchobu. V opise ďalších udalostí sa však ich svedectvá rozchádzajú.
Imrecze tvrdí, že Suchobu požiadal o dvestotisíc pre piatich vtedajších funkcionárov finančnej správy, ale podnikateľ nakoniec odsúhlasil iba 150-tisíc eur.
Pochybnosti do toho príbehu vnieslo aj nečakané priznanie Imreczeho, že Suchobovi v tom čase klamal o odovzdaní časti finančných prostriedkov. Bývalý prezident finančnej správy totiž tvrdí, že si z peňazí na neoficiálne odmeny od Suchobu nechal pre vlastnú spotrebu 50-tisíc eur. Suchobovi však tvrdil, že sú určené na ďakovné pre vtedajšieho šéfa sekcie informatiky Milana Gregu. Ten sa na to nenechal zlákať, Imrecze však napriek tomu Suchobovi tvrdil, že peniaze Gregovi odovzdal.
Prečo je dôležité vyjasniť si koľko peňazí a pre koho si Imrecze od Suchobu vypýtal, koľko mu Suchoba odovzdal a či vôbec a koľko naozaj Imrecze rozdelil medzi kolegov? Suchoba totiž potvrdzuje iba to, že Imrecze si od neho peniaze vypýtal a neskôr mu ich odovzdal. Židovú a Černú usvedčuje iba Imrecze. Suchoba nebol pritom, keď im mal peniaze odovzdať Imrecze. Suchobova výpoveď má teda zmysel najmä preto, aby zvýšila alebo znížila vierohodnosť Imreczeho svedectva proti bývalým kolegyniam.
Prečo sa k tomu súd nevyjadril
Sudca Cisarik v rozsudku píše, že tieto nezrovnalosti na vierohodnosti Imreczeho svedectva podľa neho nič nemenia. Dôležité podľa neho je, že sa zhodujú na ďakovnom pre obžalované exfunkcionárky.
„Pri posudzovaní hodnovernosti svedkov bolo dôležité, že v podstatných skutočnostiach sa ich výpovede zhodovali a dopĺňali. Suchoba potvrdil, že Imreczemu odovzdal sumu peňazí, v ktorej bolo zahrnutých 30-tisíc eur pre obžalovanú Židovú a 20-tisíc pre obžalovanú Černú,“ píše.
„V tejto najpodstatnejšej okolnosti sa obidve výpovede svedkov zhodujú a nevyvolávajú žiadne pochybnosti. Predmetom dokazovania v tomto konaní nebolo preukázať akým spôsobom boli použité ďalšie finančné prostriedky odovzdané Imreczemu,“ dodal sudca.
Ibaže vo výroku rozsudku, ktorý je najpodstatnejšou časťou celého rozhodnutia, sudca operuje s tým, že Suchoba odovzdal Imreczemu „najmenej 150-tisíc eur“, čiže celú sumu, nie „najmenej 50-tisíc eur“ pre dve súdené úradníčky. Rozsudok napriek tomu neponúka vysvetlenia k nezrovnalostiam vo výpovediach o osude zvyšných stotisíc eur.
Riešil iba obálku a motív
Rozsudok vôbec neobsahuje ani argument k tomu, že Imrecze vyhlásil, že 30-tisíc eur vraj Židovej odovzdal v októbri 2018 v kancelárii prezidenta finančnej správy v jej sídle v širšom centre hlavného mesta. Ibaže v tom čase už kanceláriu používala jeho nástupkyňa Lenka Wittenbergerová. Tá bola tiež odsúdená za korupciu v súvislosti s neoficiálnymi odmenami, dostala podmienečný trest na základe dohody o vine a treste s prokuratúrou. V jej prípade sa preto podrobne neriešila vierohodnosť výpovedí Imreczeho a Suchobu.
Imrecze sa svedectvo o odovzdaní peňazí v cudzej kancelárii snažil vysvetliť tak, že mali s Wittenbergerovou dohodu o tom, že ešte pár dní môže kanceláriu využívať. Počas procesu však k tomu neodznel žiadny dôkaz – nevyjadrila sa k tomu Wittenbergerová, iní Imreczeho kolegovia, neprečítali sa záznamy z dochádzkového systému. Cisarik ju pritom odsúdil vyslovene za to, že ďakovné prevzala práve v tejto kancelárii. Ani v rozsudku však nevysvetlil, prečo tomu verí, hoci okrem Imreczeho svedectva k tomu neodznel žiaden dôkaz.
Sudca sa v písomnom rozsudku vyjadril iba k trom menej podstatným nezrovnalostiam, ktoré keby existovali samé osebe, naozaj by nevzbudzovali podstatnejšie pochybnosti o správnosti rozsudku. Ide o to, že jeden svedok hovorí, že peniaze prišli v bielej obálke, druhý zasa, že v bielej papierovej taške. Cisarik správne hovorí, že obaja pravdepodobne opisujú to isté balenie, ale s odstupom šiestich rokov si to môže každý pamätať po svojom, zásadný rozpor to nie je.
Podobne je to aj s motívom. Kým Imrecze tvrdí, že peniaze chcel dať kolegom ako poďakovanie za dobre odvedenú robotu, Suchoba vypovedá, že si tak chcel zaviazať kolegov do budúcnosti, pretože vtedy ašpiroval na funkciu ministra financií. Aj k tomu Cisarik správne hovorí, že Imrecze mohol mať obe motivácie, no každý si to pamätá po svojom, pričom Imrecze hovorí o ďakovnom preto, aby sa vykreslil v lepšom svetle. Tretia takáto drobnosť súvisí s tým, že Imrecze a Suchoba rozdielne opisujú zloženie bankoviek.
Obhajcovia Židovej a Černej však počas hlavného pojednávania zdôrazňovali, že tieto chyby by sa nemali vnímať oddelene od podstatnejších nezrovnalostí a vo vzájomnej súvislosti podľa nich vytvárajú vážne pochybnosti o vierohodnosti svedectiev kajúcnikov.
Sudca nevysvetlil, prečo zmenil názor
Takéto písomné zdôvodnenie rozsudku je prekvapujúce, pretože keď ho sudca Cisarik vlani koncom októbra krátko zdôvodňoval, niekoľkokrát vyslovene sľúbil, že sa k nezrovnalostiam jasne vyjadrí a pôsobil pritom odhodlane, že to nie je iba prázdny sľub:
„Obhajoba podrobne poukázala na sedem rozporov, na tie bude podrobne reagované v písomnom odôvodnení,“ vyhlásil v úvode prejavu. Už vtedy však upozornil, že v rozličnom opise balenia peňazí a zloženia bankoviek nevidí žiaden podstatný rozpor. „A tak by sme mohli pokračovať aj ďalej a bude to podrobne vysvetlené v písomnom vyhotovení rozsudku,“ sľúbil druhýkrát v ústnom prejave. „To je zo stručného ústneho odôvodnenia všetko, podrobne bude reagované na námietky obhajoby v písomnom vyhotovení rozsudku,“ povedal do tretice pri ústnom vyhlásení rozsudku.
Sudca Cisarik jasne neodpovedal na otázku, prečo sa nakoniec rozhodol v písomnom rozsudku podrobne nereagovať na všetkých sedem rozporov vo výpovediach, hoci to predtým vyslovene sľúbil. Prostredníctvom hovorkyne Špecializovaného trestného súdu k tomu poskytol toto stanovisko:
„Podľa Trestného poriadku písomné vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol vyhlásený. Pri písomnom vyhotovení rozsudku som sa podrobne venoval skutku, pre ktorý podal prokurátor obžalobu, teda odovzdaniu úplatkov obidvom obžalovaným zamestnankyniam finančnej správy. Nakoľko predmetom obžaloby nebolo odovzdanie úplatkov ďalším osobám, nepovažoval som za potrebné podrobne sa vyjadrovať k výpovediam svedkov v časti týkajúcej sa úplatkov pre iné osoby na finančnej správe.“
Obhajoba to namieta
Židovej obhajca Martin Janáč reagoval, že rozpor medzi ústnym sľubom sudcu a písomným rozsudkom aj namietajú. „Podľa nášho názoru došlo k porušeniu nielen práva na spravodilvý súdny proces, ale rozsudok je svojvoľný a nepreskúmateľný,“ tvrdí Janáč. Rozsudok podľa neho nie je v súlade s Trestným poriadkom, ktorý vyžaduje, aby v ňom súd uviedol, „akými úhvami bol súd vedený pri hodnotený dôkazov, ktoré si vzájomne odporujú a nie je v ňom uvedené, ako sa vyrovnal s obhajobou“.
Obhajca Kornélie Černej Peter Hudec sa k otázkam nevyjadril. „Vec ešte nie je ukončená a bude predmetom posudzovania v odvolacom konaní,“ vysvetlil.
V kontexte s aktuálnymi udalosťami okolo odmietnutia obžaloby na vplyvného podnikateľa z éry Smeru Jozefa Brhela st. a exministra vnútra Roberta Kaliňáka za údajné dorovnávanie platu Imreczemu, čo je tiež súčasťou aféry Mýtnik, je zaujímavá aj ďalšia časť rozsudku sudcu Cisarika. Uviedol v ňom totiž, že nepovažuje za zmysluplnú konfrontáciu medzi Imreczem a Suchobom, aby sa rozpory medzi nimi vyjasnili.
„Konfrontácia nebola navrhnutá obhajobou, nenavrhol ju ani prokuráútor a súd ju taktiež nepovažoval za potrebnú vykonať, pretože nezrovnalosti vo výpovediach týchto svedkov je možné logicky vysvetliť,“ uviedol Cisarik.
Naproti tomu jeho kolega sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman v rozhodnutí o odmietnutí obžaloby na Brhela a Kaliňáka píše, že sa mu zdá zmysluplné, aby bol Imrecze konfrontovaný s bývalými vysokými funkcionármi rezortu financií vrátane napríklad niekdajšieho šéfa daňovej kriminálky Ladislavom Makóom. Keď to obhajoba navrhovala už počas vyšterovania, tak polícia a prokuratúra takéto konfrontácie odmietli ako zbytočné.
