Aj štvrtý deň hlavného pojednávania v kauze Mýtnik sa obžalovaní vo vyjadreniach vracali k tomu, že obžaloba je napísaná nejasne a preto sa im proti nej ťažko bráni, lebo nerozumejú, čo protiprávne mali spáchať.
Ale napriek tomu zaznela dosiaľ najzaujímavejšia výpoveď tohto procesu. Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici vypovedal bývalý riaditeľ sekcie informatiky finančnej správy Milan Grega.
Niekdajší funkcionár finančnej správy rozprával vyše hodinu, ďalšie takmer dve hodiny odpovedal na otázky prokurátora, obhajcov i súdu. Obsiahlo, ale zrozumiteľne vysvetľoval, prečo považuje obžalovaný skutok za fikciu.
„Zakladá sa na objektívnych faktoch, ktoré sú nesprávne interpretované alebo sú v nej použité priamočiare klamstvá. Do vyšetrovacieho spisu boli naskladané informácie, ktoré sa nejakým spôsobom snažia podporiť fikciu, ktorou táto obžaloba je,“ povedal.
Špeciálna prokuratúra šesticu obžalovaných viní z korupcie a ovplyvňovania zákaziek na dodávky informačných systémov pre finančnú správu. Prokuratúra navyše tvrdí, že systémy sú predražené. Stáli vyše 60 miliónov eur.
Grega v stredu vypovedal, že cena bola výsledkom obstarávania, za ktoré on nezodpovedal. „Moje subjektívne vnímanie tej ceny, na základe mnohoročnej praxe v IT, bolo, že cena za jednotlivé komponenty sa nijak nelíšila od trhového štandardu,“ povedal.
V stredu vypovedal aj obžalovaný bývalý štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc a to tiež prinieslo zaujímavý moment. Súdu totiž predložil protokol z vyšetrenia na polygrafe – detektore lži. Prístroj neindikoval, že by klamal, keď prijatie úplatku poprel.
Na Slovensku polygraf nemá predpísanú dôkaznú silu, súdy naň však môžu prihliadať v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov.
Hlavné pojednávanie malo tento týždeň pokračovať aj vo štvrtok, predseda senátu sudca Ján Hrubala nakoniec termín zrušil, pretože výsluchy obžalovaných sa stihli za dva dni.
Proces preto bude pokračovať 8. až 10. novembra.
Vtedy môže opäť vyvolať veľkú mediálnu pozornosť. Ak dovtedy Najvyšší súd stihne rozhodnúť o námietke na nezákonne zložený senát, prídu vypovedať dvaja korunní svedkovia obžaloby – spolupracujúci obvinení.
Ide o bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho a podnikateľa s informačno-komunikačnými technológiami Michala Suchobu, ktorého firma Allexis dodala daňové informačné systémy.
Ak Najvyšší súd dovtedy nestihne rozhodnúť, budú sa v novembri čítať listinné dôkazy.
Nateraz odpovedal ako jediný, pôsobil presvedčivo
Bývalého riaditeľa sekcie informatiky Gregu obžaloba viní, že sa spolčil s oligarchom Jozef Brhelom starším a nekonali ako dobrí hospodári, keď došlo k utajenému obstarávaniu informačných systémov.
Prokurátor Ondrej Repa chce dokázať, že obchody boli nevýhodné a systémy sú predražené o 45 miliónov eur.
„Nepoznám ho. Prvýkrát som ho stretol tu na súde pred pojednávacou miestnosťou,“ odpovedal Grega na otázku súdu, či sa pozná s Brhelom st.
Brhel st. nebol funkcionárom finančnej správy, ale je súkromný podnikateľ. Aké povinnosti teda mal pri správe štátneho majetku? Žiadne, ale preto je obžalovaný v rámci organizovanej skupiny s niekdajším funkcionárom finančnej správy.
Grega okrem iného povedal, že ako štátny IT manažér nemal podozrenie, že by Suchoba alebo Imrecze páchali trestnú činnosť. „Nevnímal som nič také.“
Počas výsluchu pôsobil presvedčivo. Zaváhal iba pred zodpovedaním otázok, či chodil na ministerstvo rokovať o rozpočtových opatreniach na krytie platieb za informačné systémy a či podpisoval faktúry za ich dodávky.
Z odpovedí nakoniec vyplynulo, že sa obáva, aby ich prokuratúra nevytrhla z kontextu a neotočila proti nemu.
Pretože napríklad faktúry a preberacie protokoly na systémy od IT spoločnosti Allexis podpisoval, ale to nebolo nič výnimočné a navyše ich podpisovali aj ďalší úradníci. „Počet faktúr a protokolov, ktoré som podpísal, sa počíta na tisíce,“ povedal. Allexis podľa neho nemala žiaden špeciálny prístup.
Grega je prvý a jediný zo šestice obžalovaných, ktorý nateraz odpovedal na otázky. Zvyšní tvrdia, že chcú odpovedať neskôr, keď budú vypočutí aspoň korunní svedkovia obžaloby Imrecze a Suchoba.
Nejasnosti s humorom
Už minulý týždeň Gregov obhajca Ladislav Havlík v úvodnom stanovisku k obžalobe vyhlásil, že jej nerozumejú. V obžalobnom návrhu sa totiž píše, že porušil povinnosti podľa zákonov o rozpočtových pravidlách a finančnej kontrole, ale tieto zákony hovoria, že ide o povinnosti štatutára inštitúcie – v tomto prípade prezidenta finančnej správy.
Grega začal stredajšiu výpoveď zoširoka, zastupujúci prokurátor Matúš Harkabus aj predseda senátu sudca Hrubala ho preto viackrát prerušili. Ale obžalovaný im vysvetľoval, že ak má vyvrátiť obvinenie, že jeho pôsobenie vo funkcii riaditeľa sekcie informatiky je akýsi dôsledok dohody s Brhelom, tak najprv musí vyrozprávať kľúčové momenty vo svojej kariére IT manažéra.
Jedna z takýchto krátkych výmen názorov medzi Gregom, prokurátorom a sudcom opäť pripomenula, že tak trochu vnímajú obžalobu ako nejasnú asi všetci prítomní.
„Hovoríte svoj profesionálny vývoj pravdepodobne preto, aby ste ustáli to, že ste išli do tej pozície. Ale vaše meno je v obžalobe spomenuté dvakrát. Prokurátor hovorí, že ste sa stali riaditeľom sekcie informatiky a druhýkrát vás spomína v súvislosti s riadiacim výberom projektu. My sa určite budeme snažiť pochopiť, aké protizákonné konanie v tom prokurátor vidí a neviem, ako dopadne naša úvaha. V súvislosti s vami zaujíma senát predovšetkým to, ako ste zasadený do kontextu udalostí, čiže sa zamerajte na to,“ vysvetľoval sudca Hrubala, aby Grega nevypovedal zoširoka.
„Verte tomu, že aj nás by zaujímalo, ako sme zasadení do kontextu udalostí,“ bezprostredne reagoval jeho obhajca Havlík, čo vyvolalo krátke pobavenie.
Najväčší IT systém v krajine
Grega rozprával, že mal vyše dvadsaťročné skúsenosti s riadením IT projektov, keď v roku 2014 nastúpil na finančnú správu.
Predtým pôsobil v súkromných IT firmách Corinex a Logica Slovakia. Má elektrotechnické vzdelanie, ale ešte v súkromnej sfére zistil, že by sa mu pri manažovaní hodilo vzdelanie z účtovníctva a kontrolingu, pretože riešil najmä ekonomické informačné systémy. Urobil si preto audítorské kurzy.
Vysvetľoval, že v súkromnej sfére sa podieľal na zavádzaní systémov pre bližšie nespresnený priemyselný podnik, kde sa spracúvali údaje o 1,2 milióna klientov a pristupovalo k nemu tisíc používateľov, čo bolo podľa neho porovnateľné s informačným systémom finančnej správy. Ešte keď pôsobil v súkromnej brandži, podieľal sa aj na zavádzaní informačných systémov na spracovanie SEPA platieb pre štyri veľké banky.
Prečo išiel robiť pre štát, pýtal sa prokurátor. „Viete pomenovať väčšiu profesionálnu výzvu než nasadenie integrovaného informačného systému finančnej správy? Ja nie,“ odvetil. O tomto systéme hovoril ako o najväčšom a najkomplexnejšom v krajine, musí byť v prevádzke neustále a prípadné výpadky sa musia riešiť okamžite.
Prečo toto všetko rozprával súdu? Aby ilustroval, že na finančnú správu sa dostal na základe referencií o svojej kompetentnosti, nie akéhosi tlaku Brhela st.
„František Imrecze hľadal nielen informatika, ale niekoho, kto je schopný riadiť kompetenčné centrum finančných operácií,“ vysvetľoval Grega. Kompetenčné centrum malo na starosti nielen zaisťovanie informatiky, ale aj účtovanie štátnych príjmov. V roku 2015 sa centrum premenilo na sekciu informatiky, ale naďalej riešilo aj účtovanie príjmov rozpočtu.
„Myslím si, ak chcel nájsť človeka, ktorý by kvalifikovane zodpovedal tomu, čo bolo treba na túto funkciu, tak mal jedinú možnosť,“ povedal o sebe Grega.
Svoju kariéru opisoval aj preto, aby ilustroval, že s Imreczem sa spoznal práve v súkromnej sfére, keď Imrecze viedol softvérovú firmu SAP.
„Ja som podstúpil dve výberové konania, aby som mohol 6,5 roka pracovať pre finančnú správu. Pre mňa je nepredstaviteľné, kde sa v tomto dá nájsť konštrukcia, že som niekoho (Brhelov) človek,“ povedal Grega. Prokurátor mu však v obžalobe vyčíta, že jeden z konkurzov mal byť iba formálny, pretože v ňom nemal žiadneho protikandidáta.
Mal previerku, utajenie nevnímal podozrivo
Grega pri rozprávaní o svojej kariére zmienil aj to, že v súkromnej brandži sa opakovane podieľal aj na zavádzaní informačných systémov pre verejnú správu, ktoré podliehali utajeniu.
Podľa vlastných slov preto nemal dôvod pochybovať, že utajovanie nákupov kontrolných a analytických systémov od Allexis je v poriadku. „Nemal som a dodnes o tom nemám žiadnu pochybnosť.“
Ako príklad uviedol, že systém Alladin od Allexis sledoval aj pohyb príslušníkov samotnej finančnej správy. Kým bol systém utajený a nevedeli o tom, tak sa dalo zistiť, či si počas práce nevybavujú súkromné záležitosti alebo nefalšujú zápisnice z miestneho zisťovania.
O skúsenostiach zo súkromnej sféry s dodávkami tajných informačných systémov hovoril aj preto, že sa vtedy dostal k bezpečnostnej previerke. Bolo to ešte pred nástupom na finančnú správu a mal ju až do roku 2021. „V tom čase som nepochybne bol pod zákonnou kontrolou viacerých orgánov, ktoré preverovali moju bezúhonnosť a rizikovosť,“ povedal Grega.
Držiteľov previerok priebežne preveruje tajná služba. Ak zistí, že sa podieľajú na neetických alebo vyslovene kriminálnych aktivitách, vedie to k strate previerky.
Výbor nepresadzoval súkromné záujmy
Obžaloba Gregu viní, že bol členom riadiaceho výboru na finančnej správe, ktorý riešil dodávky systémov od Allexis. V stredu vysvetlil, že tento výbor existoval dávno predtým, čo on nastúpil na finančnú správu.
„Ja ťažkou fikciou konštrukcia, že nejaký riadiaci výbor vznikol, lebo tu bola potreba na presadzovanie súkromných záujmov,“ povedal Grega.
Pripomenul, že aj rámcová zmluva s Allexis sa podpisovala dva roky predtým, ako nastúpil do funkcie. V obžalobe to priznáva aj prokurátor, Gregovi dáva za vinu ďalšie dodatky a to, že finančná správa za systém platila.
Jeden z momentov, keď Grega pôsobil neisto, boli otázky na rokovania na ministerstve financií o rozpočtových opatreniach, ktorým sa zvyšoval limit výdavkov, aby finančná správa mohla nakupovať informačné systémy.
Prokurátor sa ho neustála pýtal, či chodil na rokovania o opatreniach v súvislosti s Allexis. Grega opakovane odpovedal, že takto otázku vníma ako nesprávne položenú. Opatrenia sa totiž podľa neho nevybavovali na konkrétny projekt. „Zabezpečovalo sa nimi financovanie kumulatívnych povinností, ktoré boli finančnej správe zverené zákonom,“ vysvetľoval Grega.
Ak teda zákon uložil povinnosť sprevádzkovať elektronickú kontrolu kontrolných známok na alkohole a cigaretách, tak sa podľa Gregu rokovalo, aby došlo k zvýšeniu limitu výdavkov za účelom sprevádzkovania príslušného informačného systému. Neriešilo sa, že prostriedky pôjdu Allexis.
Grega priznal, že na ministerstve sa zúčastnil rokovaní o takýchto opatreniach ako člen delegácie, ktorú si tam vzal prezident finančnej správy.
Kuruc: Bolo to vo vládnom programe
Jeden z argumentov Gregov súvisí aj s vyjdrením, ktoré neskôr po ňom pri výpovedi na súde predniesol bývalý štátny tajomník Radko Kuruc.
Prokurátor ho viní, že vzal 120-tisíc eur od Suchobu za „intenzívne zainteresovanie sa do úspechu zavedenia legislatívnej zmeny“, ktorá bola nevyhnutná pre systém eKasa. Čo znamená intenzívne zainteresovanie obžaloba nevysvetľuje.
Obžaloba vychádza z predpokladu, že informačné systémy sa nakupovali preto, že to Suchoba preloboval. Grega takúto verziu udalostí odmieta
„Informačné systémy, ktoré finančná správa nasadzovala, boli zákonnom vynútené. Nie je otázka, či boli nevyhnutné, ale otázka stála tak, že ak by neboli nasadené, bol by porušený zákon – dva zákony o spotrebných daniach a dve novely zákona o registračnej pokladnici,“ hovoril Grega.
Kuruc potom pripomenul, že jeho obvinenie o „intenzívnom zainteresovaní sa do úspechu zavedenia legislatívnej zmeny“ v súvislosti s eKasou nedáva zmysel, pretože schválenie takého zákona bolo v podstate isté a nezáviselo to od žiadneho funkcionára, bola to politická dohoda.
Vychádzal z programového vyhlásenia vlády Roberta Fica na roky 2016 až 2020, kde sa písalo, že „vláda zabezpečí rozšírenie priameho elektronického prepojenia registračných pokladníc“. Bývalý štátny tajomník pripomenul, že išlo o priamy záväzok – programové vyhlásenie totiž zvyčajne obsahuje floskule, že vláda niečo zanalyzuje, niečo podporí.
V kapitole o daniach sa ešte pri troch iných témach zmieňuje, že vláda niečo zabezpečí – a zabezpečila. Išlo o zníženie dane z príjmov, zvýšenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov a zrušenie daňových licencií. Štvrtou témou bola eKasa, čiže bolo viac než pravdepodobné, že aj tento systém vláda zabezpečí.
Kuruc navyše zopakoval, že je naivné myslieť si, že štátny tajomník je schopný presvedčiť ministra, ostatných členov vlády a desiatky poslancov, aby bola schválená určitá legislatíva.
Brhel ml.: Žiadna legalizácia
V stredu krátko vypovedal aj Jozef Brhel ml. „Nikdy som nelegalizoval výnosy z trestnej činnosti ani som nikdy nepáchal trestnú činnosť,“ povedal.
Brhel ml. bol spolumajiteľom Suchobovej firmy Allexis, ale odmieta, že by mal vplyv na jej riadenie. Konateľka firmy Jana Rovčaninová bola Suchobov nominant, povedal Brhel ml. Sama Rovčaninová podľa neho vypovedala, že pokyny jej dával Suchoba, nie on. Jej výpoveď sa bude čítať neskôr.
Rovčaninová uzatvorila s prokurátorom dohodu o vine a treste, zastupovala ju advokátka Jana Valková, ktorá obhajuje aj Suchobu.
Brhel ml. vysvetlil, že podľa neho výplata licenčných poplatkov z Allexis nie je legalizáciou výnosov z trestnej činnosti, pretože celá vlastnícka štruktúru firmy Allexis prešla viacerými kontrolami, všetky prevody sa realizovali bezhotovostne a išlo o reálne obchodné operácie. Vo vlastníckej štruktúre Allexis sa síce objavujú firmy z Cypru a Malty, ale Brhel ml. pripomenul, že k ich spoluvlastníctvu sa bankám vždy priznával a ide o členské štáty Únie.
Obžaloba stojí na znaleckých posudkoch, podľa ktorých Allexis dodala informačné systémy predražené o 45 miliónov eur. Obhajcovia majú iné posudky, ktoré túto výšku spochybňujú.
Ak sa ukáže, že ide o nafúknutú škodu a Allexis v skutočnosti iba nadštandardne dobre zarobila, má to bezprostredný vplyv na zvyšok obžaloby za legalizáciu výnosov z trestnej činnosti.
Ak totiž nie sú utajené zákazky na dodávku informačných systémov zločin, potom zisky z nich nie sú výnosy z trestnej činnosti a prevody peňazí na Cyprus či Maltu nie sú legalizácia, ale nanajvýš agresívna daňová optimalizácia.
