Obhajkyňa trestne stíhaného podnikateľa s informačno-komunikačnými technológiami Michala Suchobu Jana Valková zažalovala časť staršieho článku. Konkrétne ide o sedem viet z 3. septembra, ktoré opisujú, že jej asi unikli e-maily. Využila ich ako podklad na to, aby súdu navrhla, nech mi zakáže ďalšie informovanie o akýchkoľvek jej e-mailoch.
Okresný súd Bratislava II v uplynulých dňoch tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
„Z obsahu tohto článku nijakým spôsobom nevyplýva potreba súdneho zásahu v podobe neodkladného opatrenia; článok obsahuje iba informáciu o možnom úniku e-mailovej komunikácie a stručný popis ‚kauzy‘, kde [Jana Valková] vystupuje ako obhajca. (…) Súd v momente rozhodovania o návrhu uprednostnil slobodu prejavu pred právom na súkromie a dobré meno, keďže nebolo osvedčené, že by obsah článku mal na žalobcov nimi tvrdený difamačný dopad,“ uviedla v odôvodnení sudkyňa Ivana Dančová.
Valková vyčítala, že k siedmim vetám boli pridané dva hypertextové odkazy na archív internetu Wayback Machine, kde boli uložené pôvodné anonymné príspevky z blog.pravda.sk vrátane e-mailovej komunikácie medzi Valkovou a Suchobom. Medzičasom boli z tohto archívu vymazané.
„Samotná previazanosť hypertextového odkazu na pôvodné články (ktoré zverejnil anonym a nie žalovaný) nie je podľa názoru súdu dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia,“ uviedla sudkyňa Dančová.
Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II nie je právoplatné. Je pravdepodobné, že definitívne o neodkladnom opatrení v súvislosti s únikom e-mailov rozhodne Krajský súd v Bratislave.
Ďalšia žaloba smeruje proti informovaniu o transakciách
V článku, ktorý vyšiel minulý týždeň, uvádzame, že Valková minulý rok utŕžila v súvislosti so Suchobom 510-tisíc eur. Z prostriedkov vyplatila služby predchádzajúceho obhajcu Suchobu Miroslava Ivanoviča.
Keď sa k trestnej činnosti začal priznávať bývalý prezident finančnej správy František Imrecze, Ivanovič prevzal jeho obhajobu. Suchoba a Imrecze teraz spoločne vypovedajú proti bývalým funkcionárom finančnej správy a vplyvným podnikateľom.
Valková a Ivanovič následne nakúpili strieborné investičné mince. Malo ísť o veľké množstvo – 17-tisíc – jednouncových mincí, čo by bolo 485 kíl striebra alebo 34 špeciálnych prepraviek.
Obchody realizovali približne v rovnakom čase a platili za ne rovnakej neznámej firme PORT of comp. Na konci reťazca transakcií boli výbery hotovosti v objeme najmenej 359-tisíc eur. Peniaze vyberali iní ľudia a naďalej nie je známe, čo s tým majú advokáti spoločné. Nevedno, kde sa tieto peniaze nachádzajú ani na čo boli použité.
Informácie, z ktorých vychádza tento článok PLUS 7 DNÍ, nemali povahu e-mailových správ či príloh k nim. Valková pravdepodobne preto medzičasom podala proti prevádzkovateľovi webu adamvalcek.sk ďalšiu žalobu.
Tentokrát v nej navrhuje, aby súd zakázal ďalšie informovanie o údajoch, ktoré majú charakter daňového, obchodného alebo bankového tajomstva vrátane informácií o prevodoch, zostatkoch, výberoch a vkladoch hotovosti či fakturáciách.
Ak súd takéto neodkladné opatrenie vydá, podstatne to sťaží informovanie o kauze strieborné mince a prípadných iných obchodných transakciách, na ktorých sa Valková alebo jej advokátska kancelária podieľala.
V takom prípade bude zaujímavé sledovať, či a ako takéto rozhodnutie ovplyvní novinárov v iných kauzách – kolegovia totiž už nespočetne krát analyzovali a informovali o údajoch, ktoré majú povahu daňového alebo bankového tajomstva. Napríklad v kauzách Mariana Kočnera, Ladislava Bašternáka alebo Roberta Kaliňáka.
Z vyjadrení, ktoré advokátka poslala súdu, vyplýva, že podala prinajmenšom trestné oznámenie v súvislosti s únikom jej e-mailov. Podľa spisovej značky, ktorú v dokumentoch uviedla, prípad vyšetruje protizločinecká jednotka Národnej kriminálnej agentúry.
Valková obchod potvrdila
Jana Valková krátko po zverejnení článku poskytla krátky 25-minútový rozhovor Monike Tódovej z Denníka N.
V ňom deklaruje, že strieborné mince skutočne nakupovala, ale odmieta podozrenie, že by išlo o fiktívne obchody: „Nemám problém preukázať existenciu toho striebra.“ Dodala, že preukazovať to bude pred príslušnými orgánmi – finančnou správou.
Valková v tomto rozhovore zároveň nepoprela, že za mince platila firme PORT of comp. Naopak, pri reprodukovaní informácií z článku PLUS 7 DNÍ o výberoch hotovosti konateľom spoločnosti PORT of comp o ňom súhlasne povedala „konateľ spoločnosti, ktorý mi striebro predal“.
Valková v jednej zo žalôb vyčíta, že jej transakcie so striebrom sú hodnotené ako podozrivé, ale existuje rad otázok, ktoré tento obchod vyvoláva – najpodstatnejšie z nich sú:
- Prečo vôbec advokátka kupovala strieborné mince cez svoju advokátsku kanceláriu?
- Prečo v rovnakom čase kupoval mince od tej istej neznámej firmy iný obhajca, ktorý zastupuje iného spolupracujúceho obvineného Imreczeho, ktorý vypovedá v rovnakej kauze Mýtnik ako Valkovej klient Suchoba?
- Prečo si Valková s Ivanovičom vybrali na obchody s mincami práve firmu PORT of comp? Odkiaľ na ňu dostali tip?
- Odkiaľ firma PORT of comp zohnala také množstvo strieborných mincí v tak krátkom čase, keď Rakúska mincovňa tvrdí, že žiadnu takú jednotlivú objednávku na Slovensko neeviduje?
- Ak PORT of comp naozaj dodala obhajcom mince, prečo si ich neobjednal od Rakúskej mincovne, ale platil za ne po desiatkach tisíc eur v hotovosti nevedno komu?
- Ak PORT of comp naozaj dodala obhajcom mince, prečo tomu nezodpovedajú údaje o DPH, ktorú odviedla táto firma do rozpočtu? Predsa mala odvádzať desaťtisíce eur z transakcií s obhajcami, ale v skutočnosti odvádzala každomesačne nižšie stovky eur – pritom finančná správa urobila niekoľko daňových kontrol a vyšlo z toho, že PORT of comp má doplatiť na daniach 293-tisíc eur.
- Prečo Valková v účtovných výkazoch svojej kancelárie tvrdí, že jej vlaňajšie celoročné výnosy sú 79-tisíc eur, keď podľa oficiálne zverejnených údajov o odvedenej DPH musela iba za jediný mesiac minulého roka dosiahnuť vyššie výnosy – vo výške najmenej 108-tisíc eur?
- Aké boli Valkovej výnosy zo zastupovania Suchobu? Ak to bolo 510-tisíc eur, prečo ich všetky nevykazuje v tržbách?
- Prečo bola firma PORT of comp prepísaná na cudzinca, keď sa schyľovalo k daňovej kontrole? Prečo neskôr došlo k jej presídleniu do Nemecka? Prečo boli na cudzincov prepísané ďalšie dve firmy, ktorým PORT of comp posielala peniaze za mince od advokátov? Prečo skončili s daňovými dlhmi v stovkách tisíc eur?
Existencia mincí vs. reálnosť obchodu
Valkovej deklarácia v Denníku N, že „nemá problém preukázať existenciu tohto striebra“ v skutočnosti nevyvracia podozrenie, že išlo o fiktívne obchody.
Článok PLUS 7 DNÍ nespochybňuje existenciu mincí. Vyjadruje pochybnosti, či ich obhajcovia dostali čase, kedy transakcie zrealizovali a v množstve, ktoré si vtedy objednali. Vyslovuje teda podozrenie, že nešlo o reálnu obchodnú operáciu.
Ak by tieto transakcie boli naozaj fiktívne a advokáti by v čase ich realizácie mali vedomosť, že sú fiktívne a striebro by nakúpili neskôr v inom množstve a toto ukazovali úradom či verejnosti, tak by to predsa nebol dôkaz reálnosti obchodných operácií.
Korelácia vs. kauzalita
Advokátka v rozhovore tiež tvrdí, že v článku o minciach „uvádzam hypotézu, že potom, čo som urobila prevod, tak na druhý deň bol obvinený oligarcha Výboh“.
Nie je to hypotéza. Valková 3. augusta zaplatila za strieborné mince 30-tisíc eur. Na druhý deň 4. augusta Národná kriminálna agentúra vydala uznesenie, ktorým obvinila Miroslava Výboha. Je to všeobecne známy fakt.
Článok však netvrdí, že medzi platbami firme PORT of comp a úkonmi trestného konania existuje vecný súvis. Nateraz o tom neexistuje vierohodný dôkaz alebo aspoň indícia. V článku je vyslovene napísané, že dosiaľ ide iba o časový súvis.
Ak existuje iks platieb, ktoré časovo súzvučia s iks úkonmi trestného konania, znamená to, že to nie je ojedinelý jav, potom sa to nedá prehliadať a je dôležité na to poukázať, aby sme o tom podiskutovali a prípadne to mohli vyhodnotiť aj príslušné orgány presadzovania práva.
O účele nešpekulujem
Valková v rozhovore pre Denník N pripisuje aj ďalší výrok, ktorý v článku PLUS 7 DNÍ nie je priamo ani nepriamo uvedený:
„Pre poslucháča, ktorý nečítal tento článok – má ísť o to, že mne mal klient platiť nejaké finančné prostriedky prevodom, vzápätí konateľ spoločnosti, ktorý mi to striebro predal, mal robiť nejaké výbery a pravdepodobne tú hotovosť nosiť mne. Ja som vzápätí pravdepodobne mala uplácať, ja neviem, či vyšetrovateľku alebo prokurátorov. Ja neviem, čo som s tými peniazmi mala ďalej robiť,“ vysvetľuje advokátka.
V skutočnosti v článku PLUS 7 DNÍ nič také nenájdete. Naopak, opakovane sa v ňom uvádza, že advokáti vôbec nemuseli vedieť o výberoch hotovosti – pri analyzovaní prípadu a písaní sa totiž pracovalo aj s takou verziou udalostí, že chceli mince, zaplatili za ne, ale nedostali ich, pretože sa stali obeťou podvodu.
Napríklad o výberoch hotovosti je v článku napísané: „Nateraz nie je známe, či o tom mali advokáti vedomosť.“ Priamo v úvode je napísané: „Peniaze vyberali iní ľudia a nateraz nie je známe, čo s tým majú advokáti spoločné. Nevedno, kde sa tieto peniaze nachádzajú.“
Denník N zverejnil rozhovor s Valkovou v piatok 30. septembra. Vo verejnom priestore sa naozaj objavila špekulácia, že peniaze za mince mali slúžiť na uplácanie, ale nevyslovil ju PLUS 7 DNÍ, ale predseda Smeru Robert Fico. Bolo to však až tento týždeň, teda po rozhovore Valkovej v Denníku N.
Trestné oznámenia
V súvislosti s platbami obhajcov spolupracujúcich obvinených za strieborné mince boli cez týždeň podané dve trestné oznámenia.
V prvom obhajca Jozefa Brhela st. Michal Mandzák poukazuje na podozrenie z legalizácie výnosov z trestnej činnosti. Vychádza z hypotézy, že za striebro sa platilo peniazmi od Suchobu, ktorý tieto prostriedky mohol získať trestnou činnosťou.
Druhé trestné oznámenie podal predseda Smeru Robert Fico. Tiež poukazuje na podozrenie z legalizácie výnosov z trestnej činnosti, no spomína aj možnosti spáchania daňových trestných činov a nekalej likvidácie, ktorá je tiež trestná – firmy v podozrivom obchodnom reťazci totiž skončili prepísané na cudzincov.
