Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave EDUARD BURDA tvrdí, že trestné stíhanie guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra je premlčané v dôsledku zníženia trestných sadzieb a skrátenia premlčacích dôb za trestný čin všeobecného podplácania.
„Áno, zároveň tým istým zákonom došlo k vyňatiu určitého typizovaného konania zo všeobecnej skutkovej podstaty podplácania do špeciálnej, ale toto platí len do budúcnosti, nie do minulosti,“ reaguje na úvahu sudcu Špecializovaného trestného súdu, že by obžalovaný skutok mohol právna kvalifikovať ako špeciálne podplácanie poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie. V rozhovore bližšie odôvodňuje, prečo si myslí, že právna kvalifikácia skutku ako špeciálneho podplácania nie je správna.
Reaguje v ňom tiež na kritiku svojho vyjadrenia, že má obavy z vzniku novej justičnej mafi. „Vôbec neľutujem, že som to povedal. Nepovedal som to neuvážene,“ povedal. Vysvetľuje, že tým nemyslel všetkých sudcov.
Na najbližšom zasadnutí sa bude týmto výrokom zaoberať Súdna rada. E. Burda pripúšťa, že na jej závery možno bude reagovať: „Ak by ma vyzvali na ospravedlnenie, tak by som reagoval, že si za tou podstatou síce stojím, ale asi som mohol voliť miernejšie slová.“
V relácii Teraz takto s Ankou Žitnou ste kritizovali sudcu Špecializovaného trestného súdu Milana Cisarika za to, že v trestnom konaní proti guvernérovi NBS zvažuje zmenu právnej kvalifikácie zo všeobecnej skutkovej podstaty podplácania na špeciálnu skutkovú podstatu podplácania, čoho dôsledkom by bolo, že trestné stíhanie proti P. Kažimírovi by nebolo premlčané. Vy tvrdíte, že to nie je možné, pretože táto špeciálna skutková podstata v roku 2016 alebo 2017, kedy sa údajne stal obžalovaný skutok, postihovala korupciu zahraničných verejných činiteľov, čo nemá žiaden súvis s kauzou exministra financií.
Skúsme si to rozobrať podrobnejšie. Ak by naozaj P. Kažimír podplácal v roku 2016 alebo 2017 svojho podriadeného Františka Imreczeho v súvislosti s urýchlením vyplatením vratiek DPH a získaním informácií z daňových kontrol, išlo by o podplácanie – Trestný zákon totiž vtedy postihoval podplácanie „v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu“, čím sa myslí aj riadny priebeh daňových konaní. Zákonodarca však vlani za tento trestný čin znížil trestné sadzby, čím došlo aj k skráteniu premlčacích dôb a stíhanie P. Kažimíra za takto právne kvalifikovaný skutok by bolo premlčané.
Tou istou novelou Trestného zákona však zákonodarca vytvoril novú skutkovú podstatu trestného činu podplácania, ktoré súvisí s poškodzovaním finančných záujmov Európskej únie. To však neznamená, že v roku 2016 alebo 2017 korupcia pri finančných záujmoch Únie nebola trestná, iba spadala medzi „vec všeobecného záujmu“.
Neznamená to však, že sudca M. Cisarik predsa len premýšľa správne? Teda, že v skutočnosti nedošlo k vytvoreniu novej skutkovej podstaty, ale iba k systematizovaniu Trestného zákona – vylúčeniu niečoho, čo už bolo trestné zo všeobecnej skutkovej podstaty do novej špeciálnej skutkovej podstaty?
Nie. Ak sa stal skutok, pre ktorý je pán guvernér trestne stíhaný – a zdôrazňujem to ak, pretože na základe dôkazov, ktoré boli spomenuté v rozhodnutí Generálnej prokuratúry mám pochybnosti, že sa tento skutok vôbec stal – ak sa teda stal, tak nikto nepochybuje, že v tom čase išlo o jeden z korupčných trestných činov. Ale faktom je, že na trestný čin kvalifikovaný ako podplácanie podľa paragrafu 333 Trestného zákona sa v zmysle novely z februára 2024 vzťahuje kratšia premlčacia doba a tá už uplynula.
Máme tu zásady žiaden trestný čin bez zákona, žiaden trest bez zákona, máme tu zásady právneho štátu, ústavné zásady. V ich zmysle platí, že ak skutok nebol trestný v čase jeho spáchania, nemôžeme zaň vyvodzovať trestnú zodpovednosť. Zároveň platí, že pri trestnom stíhaní sa musí použiť najpriaznivejšia právna úprava, ktorá bola účinná od spáchania skutku.
Sudca M. Cisarik oznámil, že zvažuje skutok kvalifikovať podľa paragrafu 334 Trestného zákona. Ale ten v rokoch 2016 a 2017 postihoval korupciu zahraničných verejných činiteľov. Prezident finančnej správy, ktorého údajne podplácal, však nie je zahraničným verejným činiteľom.
V roku 2024 však došlo k podstatnej zmene skutkovej podstaty trestného činu podľa paragrafu 334 a zahŕňa už aj podplácanie tuzemského verejného činiteľa v súvislosti s poškodzovaním finančných záujmov Únie.
Áno, prišlo k tomu, že paragraf 334 sa rozšíril aj na trestné činy nielen vo vzťahu k zahraničným verejným činiteľom. Ale platí, že skutky sa smú podľa tohto rozšírenia ustanovenia posudzovať až od nabodnutia účinnosti novely Trestného zákona, nie spätne. Staršie skutky sa podľa neho posudzovať nemôžu, pretože by to pre páchateľa bolo nepriaznivé. Jednoducho, takéto ustanovenie, takto formulované, v rokoch 2016 a 2017 neexistovalo.
Ako môže premýšľať sudca Cisarik o trestnom stíhaní Petra Kažimíra
V prvých okamihoch po zverejnení informácií o úvahách sudcu M. Cisarika som si pomyslel to isté a stále pripúšťam, že je to správny pohľad, ale skúsme prebrať aj tú opačnú perspektívu.
Predstavme si skutok, kde je vzťah medzi podplácaním a poškodzovaním finančných záujmov Únie evidentnejší – napríklad podplácanie pri prideľovaní dotácií z európskych fondov. V roku 2016 by sme nepochybovali o tom, že tento skutok je trestný ako korupcia pri „obstaraní veci všeobecného záujmu“ podľa paragrafu 333 Trestného zákona. Novelou z minulého roka však zákonodarca nepovedal, že to nie je trestné, iba rozhodol, že špeciálne trestné činy podplácania poškodzujúce finančné záujmy Únie vyčlení do osobitnej skutkovej podstaty.
Z tohto pohľadu teda nikdy nedošlo k premlčaniu trestného stíhania, pretože trestnosť skutku bola daná vždy, zmenilo sa len systematizácia skutkovej podstaty v Trestnom zákone, nie?
Ak zákonodarca mienil, aby sa na trestné činy súvisiace s poškodzovaním finančných záujmov Únie vzťahovali dlhšie premlčacie doby, tak sa na ne vzťahujú dlhšie premlčacie doby. Ale musí ísť o skutkovú podstatu, ktorá takto bola zadefinovaná už v čase páchania takéhoto trestného činu, nie spätne. V roku 2016 a 2017 to takto zadefinované nebolo.
Nie, ale tento typ skutkov spadal do všeobecného pojmu „vec všeobecného záujmu“.
Ale to bola iná skutková podstata.
Nie je to príliš formálny pohľad?
To nie je formálny pohľad. Naopak, je to práve materiálny pohľad. Je to pohľad, ktorý vyplýva z Ústavy, podľa ktorej, ak nadobudne účinnosť priaznivejšia právna úprava, má sa na trestne stíhanú osobu vzťahovať táto právna úprava. Nikdy sa nemôže aplikovať nepriaznivejšia právna úprava, ak prichádza do úvahy aplikácia rôznych úprav.
Nebol som na rokovaniach s Európskou úniou, ale toto je zásada, ktorá je formulovaná aj v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozhoduje o nej Európsky súd pre ľudské práva. Nie je to slovenský výmysel. Musí to mať prednosť bez ohľadu na to, že by niekto mal politickú vôľu niečo posudzovať iným spôsobom.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
