Nečakané odvolanie predsedu Okresného súdu Bratislava III nepôsobí presvedčivo

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková v piatok – prekvapujúco – odvolala predsedu Okresného súdu Bratislava III sudcu Romana Fitta v súvislosti s incidentom z 25. a 26. apríla tohto roka, pri ktorom sa Národná kriminálna agentúra, odbor Východ (NAKA) snažila zmocniť vyšetrovacieho spisu a jeho utajovanej prílohy; dokumentov, ktoré súvisia s podozrením, že spolupracujúci obvinení Ľudovít Makó a Boris Beňa svedčia krivo. Ich obvinenie medzičasom zrušila ako nezákonné Krajská prokuratúra v Košiciach.

Prekvapujúce je samotné odvolanie i jeho zdôvodnenie, ktoré nepôsobí presvedčivo.

Dve kľúčové pasáže z odvolania:

„Nemôžem akceptovať, že ste sa ako predseda súdu nedostavili na súd aj napriek skutočnosti, že ste mali vedomosť o tom, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku budovy súdu. Tým, že ste sa odmietli dostaviť do budovy súdu, ktorého ste predsedom, hoci ste boli informovaný, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku Okresného súdu Bratislava III, ste porušili povinnosť predsedu súdu vykonávať svoju funkciu svedomito a riadne a včas plniť povinnosti,“ uvádza Kolíková v rozhodnutí o odvolaní.

„Pre posúdenie plnenia povinností predsedu súdu nie je právne relevantné, či boli alebo neboli splnené podmienky pre vydanie spisu, resp. jeho utajovanej prílohy. (…) Je potrebné sa vždy zaoberať otázkou, či štatutár súdu je súčinný pri vyšetrovaní podozrení z trestných činov v medziach zákona a či vystupuje dôveryhodne ako zástupca súdu aj pred širšou a odbornou verejnosťou. V tomto prípade ste však takýmto spôsobom ako predseda súdu nevystupovali. Preto aj v prípade, ak by sa dodatočne preukázalo, že neboli splnené podmienky na vydanie spisu, či jeho utajovanej prílohy, nezbavilo by Vás to povinnosti riadne komunikovať s orgánmi činnými v trestnom konaní, riadne sa im preukazovať a teda byť súčinný, k čomu v danom prípade nedošlo,“ píše ďalej Kolíková Fittovi.

Krátka rekapitulácia udalostí z 25. a 26. apríla 2022:

Príslušníci NAKA v pondelok 25. apríla najprv v pracovnej dobe prišli za sudkyňou Ivetou Halvoňovou, ktorá rozhodla o nevzatí Makóa a Beňu do väzby v prípade údajnej krivej výpovede, a vyžiadali si vyšetrovací spis aj jeho utajovanú prílohu od nej. Sudkyňa ju polícii nevydala.

Podvečer v ten istý deň prišli príslušníci NAKA na súd opäť a podľa vyjadrení pracovníkov súdu požiadali vrátnika, aby privolal „pohotovostného“ službukonajúceho sudcu. Aj od neho chceli vyšetrovací spis k Makóovi a Beňovi s utajovanou prílohou, ale on im povedal, že o dokumentoch nič nevie, pretože prípad Makó-Beňa neriešil. Službukonajúci sudca vtedy kontaktoval predsedu súdu a ten telefonicky uviedol, že situácia sa vyrieši v pracovnej dobe nasledujúci deň.

Ráno nasledujúci deň prišli príslušníci NAKA na súd opäť. Pracovníci súdu opisujú komunikáciu s nimi ako napätú. Až v to ráno príslušníci NAKA vykonali na súde prehliadku, pri ktorej zaistili vyšetrovací spis. Utajovanú prílohu nezaistili, pretože medzičasom si ju vyzdvihol pracovník Krajskej prokuratúry v Bratislave.

Vedenie súdu vyhodnocuje incident ako neprimeraný zásah do nezávislosti súdu. Vedenie polície, naopak, vyčíta súdu, že utajovanú prílohu nezdržali a vrátili ju Krajskej prokuratúre v Bratislave napriek tomu, že v rovnakom čase boli na súde prítomní príslušníci NAKA.

Odvolanie Fitta pôsobí nepresvedčivo najmä pre tieto dva dôvody:

1. Ministerka spravodlivosti predsedovi súdu vyčíta, že večer 25. apríla sa nedostavil na súd „napriek skutočnosti, že ste mali vedomosť o tom, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku budovy súdu“ a „odmietli ste sa dostaviť do budovy súdu, hoci ste boli informovaný, že príslušníci NAKA disponujú príkazom na prehliadku“.

V skutočnosti tak ministerka kladie predsedovi súdu na vinu postup NAKA, ktorý, sám o sebe, vzbudzuje otázky.

Podľa vyjadrení službukonajúceho sudcu, ktorý sa v pondelok 25. apríla dostavil na súd, mu príslušníci NAKA naozaj „uviedli, že disponujú príkazom na prehliadku budovy súdu“.

„Uviedli, že daný príkaz je podpísaný príslušným prokurátorom a majú ho pri sebe, ale zatiaľ mi chcú doručiť iba výzvu na vydanie veci – vyšetrovacieho spisu,“ uvádza službukonajúci sudca.

V tom čase objektívne nebolo overiteľné, či to je pravda, pretože išlo iba o verbálne tvrdenie, príkaz na prehliadku budovy súdu nebol službukonajúcemu sudcovi ani vrátnikovi predložený a k vykonaniu prehliadky ani nedošlo.

Príkaz na domovú prehliadku a príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov sú utajovanými skutočnosťami. Podľa pravidiel administratívnej bezpečnosti, ktoré upravujú pravidlá nakladania s utajovanými skutočnosťami, platí, že tieto príkazy sa utajujú do začiatku vykonávania prehliadky.

Má to dve základné vysvetlenia.

Prvé, najdôležitejšie – vďaka utajeniu má polícia priestor na prehliadku sa pripraviť bez toho, aby riskovala, že sa o jej príprave dozvie ten, koho sa prehliadka týka a pripraví sa na ňu dopredu, napríklad tak, že zničí stopy, ktoré sa polícia usiluje nájsť.

Druhé, menej významné vysvetlenie – príkaz sa bezprostredne pred prehliadkou doručuje užívateľovi alebo vlastníkovi nehnuteľnosti, čo sú ľudia, ktorí spravidla nemajú bezpečnostnú previerku na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a preto ďalšie utajovanie príkazu by narážalo na ich právo na súdnu a inú právnu ochranu (potreba oboznámiť sa s príkazom, pochopiť ho, prípadne dobrovoľne vydať hľadané veci, neskôr namietať opodstatnenosť príkazu a tak ďalej).

Príkaz na prehliadku budovy Okresného súdu Bratislava III bol vydaný 25. apríla najneskôr o 13.41 hod. K realizácii príkazu NAKA pristúpila 26. apríla najneskôr o 9.05 hod. Svedčí o tom aj záznam o zrušení stupňa utajenia na samotnom príkaze, ktorý tam bol zaznačený 26. apríla.

Ak teda ministerka spravodlivosti dáva predsedovi súdu za vinu, že sa 25. apríla večer nedostavil na súd a rozhodol, že incident sa dorieši nasledujúci deň v pracovnej dobe, napriek tomu, že sa od službukonajúceho dozvedel, že prítomní príslušníci NAKA mali už 25. apríla večer pri sebe príkaz na prehliadku súdu, ale nechceli ho realizovať, tak mu dáva za vinu postoj, ktorý zvolil po tom, čo sa oboznámil s informáciou, ktorú v tom čase príslušníci NAKA ani nemali pracovníkom súdu uvádzať.

Ak by NAKA už večer 25. apríla pristúpila k realizácii príkazu na prehliadku súdu a predseda súdu by sa na súd nedostavil, to by vzbudilo oprávnené pochybnosti o plnení jeho služobných povinností.

V skutočnosti sa stalo to, že NAKA príkaz na prehliadku vtedy večer nedoručila (hoci tvrdila, že ho má pri sebe), prehliadku nerealizovala a preto o príkaze ani nemala hovoriť. Potom je otázne, akú inú súčinnosť by predseda súdu večer, mimo pracovnej doby, mohol poskytnúť.

2. Práve otázka v predchádzajúcej vete privádza k druhému okruhu pochybností o odvolaní predsedu Okresného súdu Bratislava III.

Podľa Trestného poriadku sudca ani súd nie sú povinní vydať polícii súdny spis či iné dokumenty súvisiace so súdnymi konaniami. Vedenie polície ale správne upozorňuje, že to neznamená, že polícia sa tieto dokumenty nemôže pokúsiť zaistiť prostredníctvom prehliadky.

Ministerka spravodlivosti odvolaním hodnotí postoj predsedu súdu pri incidente 25. a 26. apríla tak, že nebol polícii dostatočne súčinný. Potom vyvstáva otázka, čo by hodnotila ako dostatočnú súčinnosť predsedu súdu v kontexte jeho legitímneho postoja, že vyšetrovací spis a utajovanú prílohu dobrovoľne vydať nemusí (o čom hovorí aj zákon).

Preto sa nezdá presvedčivý argument ministerky, že „ak by sa dodatočne preukázalo, že neboli splnené podmienky na vydanie spisu, či jeho utajovanej prílohy, nezbavilo by Vás to (Fitta, pozn. autora) povinnosti byť súčinný orgánom činným v trestnom konaní“.

Práve naopak.

Ak sudcovia nie sú povinní polícii dobrovoľne vydávať spisy, akú inú súčinnosť môže predseda súdu vyšetrovateľom pri výzve na ich vydanie poskytnúť?

Ak dostatočnou súčinnosťou v tomto prípade malo byť to, že predseda súdu sa mal dostaviť v pondelok 25. apríla večer na súd, aby bol prítomný pri prípadnej realizácii prehliadky, potom platí pochybnosť zhrnutá v 1. bode – príslušníci NAKA neoznámili vrátnikovi ani službukonajúcemu sudcovi, že idú vykonať prehliadku súdu, iba ich informovali o existencii vtedy ešte utajovaného príkazu na prehliadku súdu.

Predseda súdu to vtedy mohol logicky vyhodnotiť tak, že jeho prítomnosť na súde nie je nevyhnutná a to bez toho, aby mu boli pripisované akékoľvek nekalé postranné úmysly.

Odvolanie predsedu súdu je možné napadnúť na súde. Či tak predseda súdu Fitt účiní, nie je nateraz známe.

Bez ohľadu na to, ktorá zo strán tohto príbehu si nakoniec získa viac fanúšikov, ide o prípad, ktorý by si zaslúžil súdne rozhodnutie, aby sa určili hranice toho, čo je dostatočná súčinnosť vedenia súdov pri úkonoch orgánov činných v trestnom konaní.

Bez tohto vyjasnenia totiž môže ísť o nástroj ako zbaviť funkcie akéhokoľvek predsedu súdu, ktorý „nebude súčinný“ podľa predstáv ministerstva spravodlivosti.