Prejsť na obsah
7. jún 2026 22:10 9 min čítania

Ochrana novinárskych zdrojov má v antitruste rovnaké záruky ako advokátske tajomstvo, uznal súd Únie

Týždenný newsletter Adama Valčeka zo 7. júna 2026.

Európska komisia vyšetruje, či francúzsky koncern Vivendi obišiel pravidlá hospodárskej súťaže pri prevzatí Lagardère. Keď si vyžiadala komunikáciu pätnástich pracovníkov, Vivendi namietala, že príkaz porušuje ochranu novinárskych zdrojov. Všeobecný súd EÚ síce žalobu zamietol, no prvýkrát uznal, že zdroje požívajú v antitruste rovnaké záruky ako dôvernosť medzi advokátom a klientom: Komisia sa s dokumentmi nesmie oboznámiť skôr než dostane podnik šancu obrátiť sa na súd.

V roku 2023 francúzsky mediálny koncern Vivendi dokončil prevzatie vydavateľskej skupiny Lagardère, vtedy jednu z najväčších transakcií svojho druhu v Európe. 

Európska komisia s ňou súhlasila pod podmienkou, že Vivendi predá svoju vydavateľskú divíziu Editis a magazín GalaEditis kúpila spoločnosť českého podnikateľa Daniela Křetínského, Gala vydavateľská skupina Figaro

Komisia však už 46 dní po schválení transakcie začala vyšetrovanie podozrenia, že Vivendi v skutočnosti uplatňovala vplyv v Lagardère ešte pred jej odsúhlasením, čo by predstavovalo obídenie pravidiel Únie o férovej hospodárskej súťaži. 

Vlani v lete Komisia adresovala spoločnosti formálne obvinenie.

Vyšetrovanie podľa nej odhalilo, že Vivendi bez odsúhlasenia transakcie zasahovala do redakčných rozhodnutí periodík Lagardère. Spomenula ovplyvňovanie titulných stránok a samotného obsahu časopisu Paris Match a nedeľníka Journal du Dimanche.

„Vivendi tiež zasahovala do rozhodnutí o prijímaní a prepúšťaní zamestnancov oboch periodík,“ uviedla Komisia. 

Tie isté výhrady adresovala Vivendi aj v súvislosti s rádiom Europe 1.

Všeobecný súd Európskej únie v stredu 3. júna vyhlásil rozsudok, ktorý sa zaoberá okolnosťami vyšetrovania tohto prípadu. 

Vivendi na súde napadla rozhodnutie, ktorým jej Komisia uložila povinnosť zhromaždiť a odovzdať súbor dokumentov a komunikácie pätnástich pracovníkov za štyri roky predchádzajúce kúpe spoločnosti Lagardère.

Argumentácia Vivendi bola rozsiahla – žalobných bodov bolo sedem, čomu zodpovedá aj rozsah rozsudku: 477 bodov a 236-tisíc znakov vrátane medzier. Komora zložená z piatich sudcov žalobu spoločnosti zamietla.

Jeden zo žalobných bodov je však obzvlášť zaujímavý. Vivendi tvrdila, že príkaz Komisie je protiprávny, pretože „porušuje ochranu novinárskych zdrojov tým, že ukladá odovzdanie veľkého počtu dokumentov odhaľujúcich zdroje, ktoré využívajú [uvedení] novinári“.

Zároveň poukazovala na to, že európske súťažné právo podľa nej „nestanovuje žiaden účinný prostriedok nápravy, ktorý by predchádzal sprístupneniu dokumentov a umožňoval zabezpečiť účinnú ochranu novinárskych zdrojov“.

Tento článok je dostupný po registrácii.

Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.