Denník E v stredu informoval, že banková skupina Intesa Sanpaolo čelí žalobe o 636 miliónov eur v súvislosti s údajne neprimerane nízkym protiplnením, ktoré dostali drobní akcionári Všeobecnej úverovej banky (VÚB) v rámci vlaňajšieho vytesnenia z akcionárskej štruktúry (zákon o cenných papieroch používa pojem právo výkupu, v angličtine je zaužívaný pojem squeeze out).
Správa ma zaujala z niekoľkých dôvodov.
VÚB síce Denníku E napísala, že sporov s bývalými akcionármi sa neobáva, ale tento prípad vzbudzuje rešpekt, pretože na potencionálny úspech žaloby stavil podnikateľ Roman Murár.
Ide o významného a dlhoročného predstaviteľa vzdorovitosti minoritných akcionárov v slovenských firmách, s ktorých akciami sa obchoduje na tunajšom kapitálovom trhu. Známy je najmä preto, že ani v minulosti jeho aktivity neostávali pri verbálnych nezhodách na valných zhromaždeniach, ale neváhal investovať prostriedky do súdnych sporov o primerané ceny za menšie spoluvlastnícke podiely a dosiahol výsledky.
Murárovi sa napríklad v minulosti podarilo dohodnúť na vyrovnaní s oligarchom Jurajom Širokým, pri ktorom existuje pretrvávajúce podozrenie, že odmieta vyplatiť drobných akcionárov zo svojho holdingu Druhá strategická (nižšie k tomu pár podrobností). Ani Murár s obchodným partnerom v tomto prípade nezískali od Širokého peniaze, ale svoje minoritné podiely vymenili za Grand Hotel Bellevue vo Vysokých Tatrách, ktorý predtým patril Širokému.
V prípade Intesa Sanpaolo Murár podľa správy Denníka E nie je medzi žalobcami, ale s vedomím možného úspechu ešte pred vytesnením predal svoje akcie inému dlhoročnému obchodníkovi s akciami Jánovi Šubákovi, ktorý patrí k skupine šestnástich bývalých akcionárov – žalobcov.
To, že tento prípad sľubuje zaujímavý ďalší priebeh, ukazuje aj obsadenie advokáta Romana Kvasnicu ako právneho zástupcu žalujúcich bývalých minoritných akcionárov.
V prvom rade preto, že Kvasnica už v minulosti riešil spory súvisiace s cennými papiermi.
V druhom rade preto, že počas trestného procesu v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka (kde zastupoval matku zavraždenej Kuciakovej snúbenice Martiny Kušnírovej Zlatu) ukázal, že dokáže relatívne dobre „pracovať“ s médiami. To je v posledných rokoch relatívne dôležitou výbavou právnikov vo významných súdnych konaniach, pretože – zdá sa mi – na výsledky týchto konaní má „dokazovanie v médiách“ podobne zásadný význam ako dianie v pojednávacích miestnostiach.
Ešte v roku 2020 médiami preletela správa, že rovnakú žalobu podali vytesnení drobní akcionári rafinérie Slovnaft, ktorí sa zoskupili do združenia s názvom Ochrana práv malých akcionárov spoločnosti Slovnaft.
Maďarská petrochemická skupina MOL bola prvým dominantným akcionárom, ktorý vo svojej firme (Slovnaft) využil novú – pre dominantných akcionárov efektívnejšiu – právnu úpravu práva výkupu, teda vytesnenia drobných akcionárov. Účinná je od roku 2019.
Denník E uvádza, že v prípade Slovnaft už súd zamietol žalobu akcionárov na neplatnosť rozhodnutia valného zhromaždenia o vytesnení, ale o samostatnom doplatení ceny za vytesnenie ešte súdy podľa novín nerozhodli.
Podľa verejne dostupných údajov však Okresný súd Bratislava II na jeseň minulého roka zastavil konanie o žalobe združenia malých akcionárov Slovnaftu proti rafinérii a jej materskej skupine MOL, ktorou sa združenie domáhalo preskúmania primeranosti protiplnenia za vytesnenie. Konanie bolo podľa rozhodnutia zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku.
Nie je však vylúčené, že okrem tohto konania boli podané ešte aj iné žaloby (možno aj individuálnymi žalobcami – bývalými drobnými akcionármi), o ktorých ešte nebolo rozhodnuté.
Slovnaft reagoval, že vo všeobecnosti nekomentuje a nevyjadruje sa k súdnym konaniam a žalobám. Konkrétne informácie nie sú ani v poznámkach o rezervách na súdne spory v účtovnej závierke za rok 2020.
Od účinnosti nových pravidiel vytesnenia v roku 2019 sa na Slovensku realizovali iba štyri takéto transakcie – okrem spomínaných prípadov VÚB a Slovnaftu išlo o vytesnenie drobných akcionárov z Union poisťovne a z OTP Banky.
