Zastavenie trestného stíhania v kauze Rozuzlenie ukončilo jednu etapu v takzvanej vojne v polícii. Ukončenie celej kauzy ale neponúka žiadne vysvetlenie, ani právnu argumentáciu. Verejnosť totiž zistila, že uznesenie o zastavení trestného stíhania v celej veci je v utajenom režime.
Kauza Rozuzlenie sa týkala podozrení z vytvorenia skupiny okolo bývalých predstaviteľov SIS a polície, ktorá údajne zasahovala do vyšetrovaní citlivých káuz a diskreditovala policajtov okolo Jána Čurillu, mediálne známych ako čurillovci.
V pozícii obvinených sa v danej veci ocitli bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský, jeho nástupca Michal Aláč, riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Roman Konečný či podnikateľ Peter Košč.
Prokuratúra postupne na základe sťažností či využitia mimoriadnych opravných prostriedkov (§ 363 Trestného poriadku) obvinených rušila obvinenia konkrétnym osobám pre nezákonnosť. Polícia viedla trestné stíhanie už iba vo veci a vyšetrovateľ následne zastavil aj to.
Spôsob, akým vyšetrovateľ Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Ladislav Greguš pristúpil k vydaniu uznesenia však vyvoláva otázky.
Utajené uznesenie je v policajnej praxi prítomné
Samotné uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo označené stupňom utajenia „Vyhradené“, čo naznačuje, že vzhľadom na povahu a aktérov celej kauzy môže obsahovať utajené informácie o informačno-technických prostriedkoch, operatívnych postupoch, SIS alebo výsluchoch osôb z bezpečnostného prostredia.
Vladimír Pčolinský ako bývalý riaditeľ SIS na vydanie rozhodnutia v utajenom režime reagoval tým, že „vyšetrovateľ tu vychádza z listinných dôkazov z utajovanej prílohy, z výpovedí svedkov v utajovanom režime po zákonnom zbavení mlčanlivosti, ale aj z ďalšieho spisového materiálu. Zákon hovorí jasne, že utajované skutočnosti musia byť chránené pred nepovolanými osobami a vyšetrovateľ nemohol postupovať inak, ak chcel svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Oznamovatelia sa k nemu bez problémov dostanú.“
Podľa V. Pčolinského bolo podobné uznesenie vydané aj v prípade, keď bol sám oznamovateľom trestného činu.
Poškodenému uznesenie nedoručili, má sa s ním oboznámiť osobne
Bývalý vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Štefan Mašín, spájaný so skupinou čurillovcov, vystupoval v trestnom konaní v pozícii poškodeného. Š. Mašín ozrejmil, že sa nemohol oboznámiť s obsahom uznesenia a vyšetrovateľ mu „iba zaslal upovedomenie o vydaní uznesenia o zastavení trestného stíhania“.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
