Oligarcha Juraj Široký už tretím rokom postupne upratuje svoje podnikanie,nedávno predal svoje posledné významné aktívum. Ide o rozľahlé pozemky pri bratislavskom letisku s priamym napojením na diaľnicu D1.
V Bratislave je táto zóna známa ako Pharos a nachádza sa oproti nákupnému centru Avion Shopping Park.
Ešte pred pätnástimi rokmi tam iný developer plánoval postaviť rozľahlú polyfunkčnú štvrť s obchodmi a kanceláriami, plány ale stopla recesia v rokoch 2007 a 2008.
Nakoniec sa v oblasti usadil len hobbymarket Bauhaus, obchodný dom s nábytkom Sconto, Decathlon pre športovcov a predajňa slovenského výrobcu matracov a postelí Segum. Okolo nich ostala nevyužitá planina.
Povaha lokality sa teraz zmení. Pozemky totiž kúpila nadnárodná developerská skupina GLP, ktorá sa špecializuje na výstavbu a prevádzku logistických centier, datacentier či solárnych elektrární.
Od Širokého firmy Pharos Development síce prevzala aj projekt polyfunkčnej štvrte, ale urobila to iba pre zjednodušenie povoľovacích procesov. Neplánuje v ňom naplno pokračovať a požiada úrady o jeho zmenu. Na mieste chce postaviť veľký logistický park.
Dve až päť hál
Firmy uzatvorili transakciu ešte začiatkom tohto roka. V týchto dňoch GLP podľa údajov v katastri nehnuteľností realizuje už vlastnú konsolidáciu pozemkov a prevádza ich do niekoľkých spoločností pod názvom GLP Bratislava Airport.
Dokopy si developer založil päť takýchto spoločností. Naznačuje to, že v lokalite Pharos by mohlo vzniknúť dve až päť samostatných skladových hál. Tento odhad vychádza z toho, že GLP už má veľký logistický park pri diaľnici D1 v Senci. Tvorí ho päť hál a každú z nich vlastní cez jednu až dve samostatné firmy.
- Pozrite si predané pozemky a lokalitu Pharos na dronových fotografiách v galérii.
GLP zatiaľ neposkytla žiadne podrobnosti o charakteristike logistického parku pri letisku ako je rozloha či počet parkovacích miest. Ponúknuť by mohol až 100-tisíc metrov štvorcových prenajímateľnej plochy.
Pre ilustráciu, závod Jaguar Land Rover má rozlohu 300-tisíc metrov, Avion Shopping Park má prenajímateľnú plochu málo cez 100-tisíc metrov štvorcových.
Hovorca GLP pre Česko a Slovensko Jan Hlaváč potvrdil, že pri bratislavskom letisku plánujú postaviť „moderný multifunkčný biznis park, ktorý bude možné využiť rôznymi spôsobmi v závislosti od potrieb nájomcov.“
Developer už s projektom obchádza bratislavské mestské časti Ružinov a Vrakuňa, ktoré ním budú najviac dotknuté a na rovinu komunikuje, že ide o logistický park. J. Hlaváč však zdôrazňuje, že park pri letisku bude okrem logistiky vhodný aj pre ľahkú priemyselnú výrobu, kancelárie alebo produktové showroomy či priestory pre technologický výskum.
„Takýchto nájomníkov už v našich parkoch máme,“ uviedol a dodal: „V tejto chvíli nevieme povedať, kto budú nájomníci v novom bratislavskom developmente.“
DHL aj DPD, výzvou bude retail
Pre GLP bude výzvou logistický park začleniť do prostredia tak, aby jeho funkcionality neprekážali retailovým prevádzkam v lokalite Pharos – Bauhausu, Scontu, Decathlonu a Segumu. Zo stanoviska spoločnosti vyplýva, že si to uvedomuje.
J. Hlaváč totiž uviedol, že „zástavbu chcú citlivo začleniť do okolitého prostredia, ponúknuť viac zelene a v prípade potreby investovať aj do okolitej infraštruktúry“. Za príklad dal logistické centrum GLP Chrášťany pri Prahe, ktorého vonkajší park je prístupný verejnosti, nachádzajú sa tam stánky s občerstvením či oddychová zóna.
Aj keď v lokalite Pharos dominujú retailové prevádzky, už teraz sú tam prítomné aj zasielateľské haly. Bezprostredne pri Pharose má menšie logistické centrum s napojením na letisko konkurenčný developer P3. Dlhodobým nájomníkom je tam spoločnosť DHL.
Priamo v Pharose pri predajni Decathlon vlani otvorila svoje depo zasielateľská firma DPD. Ide o nepomerne menšie haly v porovnaní s plánmi GLP. Napríklad budovy depa DPD zaberajú sedemtisíc metrov štvorcových a vyrástli na ploche 28-tisíc metrov štvorcových.
Investícia GLP pri letisku je významná aj z celomestského pohľadu. Pôjde iba o druhý veľký logistický park priamo v Bratislave. Prvý s dvomi halami a rozlohou 90-tisíc metrov štvorcových sa nachádza na začiatku hlavného mesta od Ivanky pri Dunaji s napojením na diaľnice D1 a D4. Patrí developerovi a prevádzkovateľovi logistických centier P3.
Takéto veľké centrá Bratislava síce má, ale spravidla sa nenachádzajú bezprostredne v hlavnom meste, ale už v katastroch iných obcí, napríklad v Lozorne, Bernolákove či Senci.
Starostovia žiadajú nadjazd
Nateraz to vyzerá tak, že investícia GLP pri letisku môže byť začiatkom riešenia pre viaceré dopravné problémy, ktorým čelia obyvatelia vo východnej a severovýchodnej časti Bratislavy.
Starosta Ružinova Martin Chren a starosta Vrakune Martin Kuruc zhodne uviedli, že požiadajú magistrát, aby povolenie výstavby logistického parku podmienil záväzkom investora dobudovať dopravnú infraštruktúru, ktorú mal v pláne už J. Široký. Z rôznych dôvodov však projekty nezrealizoval.
Ide o prepojenie s diaľnicou D1 priamo z lokality Pharos v smere na Žilinu a Nitru, ako aj nadjazd, ktorý mal túto lokalitu prepojiť s Ružinovom a predĺženou Galvaniho ulicou a Vrakunskou cestou, ktorá pokračuje Hradskou ďalej do Vrakune.
Pôvodný developer nakoniec predĺžil Galvaniho ulicu iba tak, aby uľahčil prístup áut do nákupnej zóny Pharos. Tam, kde mal byť sľubovaný nadjazd s okamžitým prepojením do Ružinova a Vrakune, sa v súčasnosti síce cesta dvíha a naznačuje jeho prvotné kontúry, no vyvýšená končí v poli a na konci cesty je bezpečnostné zábradlie.
Nedokončené prepojenie s D1 pripomínajú iba široké pruhy a betónové zátarasy.
Ak by sa nadjazd postavil, vodiči by sa mohli vyhnúť napríklad nebezpečnej križovatke Ivanská a Trnavská, kde cesta križuje aj železnicu a často tam vznikajú zápchy.
Dôvod, prečo sa nadjazd a napojenie na D1 doteraz nepostavili, súvisí s vývojom pôvodného projektu Pharos.
Ešte v roku 2008 mal developer plán postaviť naraz celú polyfunkčnú štvrť s obchodmi a kanceláriami. Mesto ho vtedy zaviazalo, aby nadjazd aj napojenie na D1 postavil. Po kríze však plány prekreslil a projekt rozdelil na etapy. Rovnako rozdelil na päť častí aj výstavbu dopravnej infraštruktúry a tak sa stalo, že štyri z nich už postavil a tú piatu nie. Práve v nej je nadjazd a napojenie na D1.
Obchvat Vrakune
V nepostavení nadjazdu bol aj kúsok vypočítavosti predchádzajúceho developera.
Pôvodný projekt z roku 2008 totiž počítal s tým, že štát a samospráva vybudujú takzvaný obchvat Vrakune, čo je vlastne pokračovanie Galvaniho ulice z Ružinova smerom na Vrakuňu až k Mostu pri Bratislave, kde by sa tento obchvat prepojil na diaľnicu D4. Táto cesta by tesne obchádzala areál letiska. Objavovala sa aj na prvotných vizualizáciách projektu Pharos.
Letisko pred rokmi s výstavbou súhlasilo, neskôr si to za éry Smeru rozmyslelo. Ani pre štát vtedy obchvat Vrakune nebol prioritou.
Pôvodný developer lokality Pharos sa obával, že ak by naplno vybudoval dopravnú infraštruktúru – nadjazd a prepojenie s D1, ale bez obchvatu Vrakune, zintenzívnil by sa tranzit cez Pharos, z ktorého by nájomníci a prevádzkovateľ lokality nemali žiaden ekonomický úžitok.
Starosta Vrakune Martin Kuruc hovorí, že obchvat je naďalej v riešení, ale aktuálna investícia GLP s ním veľa neurobí. Obchvat by mohla nakopnúť iná výstavba. Pri letisku, ale zo strany Vrakune, firma Stronci Invest ohlásila zámer postaviť logistické centrum 4. kvadrant. Miestni obyvatelia to neprijali s nadšením, pretože nákladné doprava mala ísť cez obytné oblasti.
M. Kuruc vraví, že investor projekt prehodnotil a bol by ochotný postaviť aspoň časť z malého obchvatu Vrakune – cestu popri letisku od svojho logistického centra až do lokality Pharos.
Ak by sa postavil 4. kvadrant aj s týmto kúskom obchvatu, dopĺňalo by sa to s napojením lokality Pharos na D1, ktorú starostovia teraz žiadajú od GLP. Nákladiaky zo 4. kvadrantu by totiž nešli cez obývané oblasti, ale po obchvat Vrakune by sa vedeli priamo napojiť na D1 cez Pharos.
Letisko M. R. Štefánika neodpovedalo na otázku, aký je aktuálny postoj spoločnosti k malému obchvatu Vrakune. V stanovisku firma uviedla iba toľko, že ju zatiaľ k tomuto projektu neoslovil žiaden developer.
Juraj Široký predal už všetko cenné
Predajom pozemkov v lokalite Pharos pri bratislavskom letisku sa Juraj Široký zbavil v podstate posledného zo svojich hodnotných aktív. Hodnota transakcie síce nie je známa, ale bude sa dať vyčítať z účtovných výkazov, ktoré firmy zverejnia o rok.
Môže ísť o nižšie desiatky miliónov eur. Celková rozloha predaných pozemkov je 30,5 hektára, čo je 305-tisíc metrov štvorcových. Koncom minulého roka bola podľa portálu Nehnutelnosti.sk priemerná cena pozemku v Bratislave od 143 eur (priemer za akékoľvek pozemky) až po 187 eur za meter štvorcový (priemer za stavebné pozemky), čo ohodnocuje Pharos na 43 až 57 miliónov eur.
Cena však bola pravdepodobne nižšia, keďže J. Široký nevedel pozemky dlhodobo predať a do celkovej rozlohy sú započítané aj pozemky, ktoré síce GLP kúpila, ale bude na nich musieť povinne postaviť dopravnú infraštruktúru.
Váhostav predal vlani
Do portfólia Širokého holdingu Druhá strategická naďalej patrí napríklad Plastika Nitra, ktorá vyrába najmä plastové potrubia. Jej tržby každoročne klesajú. Vlani dosiahla celkové výnosy 3,9 milióna eur. No ani Plastiku už holding nevlastní na 100 percent, ešte v roku 2019 v nej predal podiel českému konkurentovi.
Pravdepodobne práve po rozvode v roku 2018 začal J. Široký intenzívnejšie upratovať svoje majetky. Naďalej spoluvlastní bratislavský hotel DoubleTree by Hilton.
V roku 2020 predal hokejový klub Slovan Bratislava spolumajiteľovi softvérovej spoločnosti Eset Rudolfovi Hrubému.
Vlani sa zasa vzdal svojho najväčšieho podniku – stavebnej firmy Váhostav. Predal ju skupine Geosan, ktorá patrí k dvadsiatke najväčších stavebných spoločností v Českej republike.
Aj samotný projekt Pharos prešiel majetkovou konsolidáciou. Kedysi ho vlastnili anonymné schránkové firmy. Neskôr sa k nemu priznali J. Široký a oligarcha Štefan Czucz, ktorému Slovenská informačná služba v minulosti pripisovala vplyv na politikov SMK a neskôr aj strany Most-Híd. Š. Czucz neskôr z projektu vypadol, ale z obchodného registra sa nedá vyčítať, či to bolo v roku 2019 alebo skôr.
Čo bude s holdingom
Nie je jasné, čo sa po tomto rozpredaji majetkov stane so Širokého holdingom Druhá strategická. Jeho akcie sú na bratislavskej burze ako pozostatok kupónovej privatizácie a Harvardských investičných fondov, ktoré boli v 90. rokoch vytunelované Viktorom Koženým a Borisom Vostrým.
Drobní akcionári Druhej strategickej už roky hovoria, že by ich mal J. Široký férovo vyplatiť cez takzvanú povinnú ponuku.
Juraj Široký od roku 2014 otvorene priznáva, že vo firme vlastní niečo cez 25 percent akcií. Je to dostatočný objem na to, aby sa v protischránkovom registri objavoval ako skutočný vlastník akcií, ale zároveň málo na to, aby na neho doľahla povinnosť vyhlásiť povinnú ponuku podľa zákona o cenných papieroch.
Povinnú ponuku je totiž povinný vyhlásiť len akcionár, ktorý nadobudne viac než 33 percent akcií spoločnosti, ktorá je na burze. Drobní akcionári J. Širokého dlhodobo podozrievajú, že to spĺňa, ale zvyšné podiely v holdingu vlastní cez nastrčené osoby.
Výstavba obchvatu Vrakune je v záujme autora tohto článku. Býva v lokalite, ktorú by ovplyvnil vznik v článku spomínaného logistického centra 4. kvadrant. V rámci povoľovacích procesov preto namietal, aby bola doprava vedená cez obytné oblasti a žiadal, aby jeho výstavba bola podmienená vybudovaním obchvatu Vrakune.
Autor článku vlastní päť kusov akcií Širokého holdingu Druhá strategická, do ktorého patril aj Pharos. Kúpil ich v roku 2019 na Bratislavskej burze cenných papierov, aby sa mohol zúčastňovať na valných zhromaždeniach spoločnosti. Dovedna nebol ani na jednom. Z ich vlastníctva mu neplynú žiadne finančné výhody.
