Šéfredaktor českého týždenníka Respekt Erik Tabery pred dvomi týždňami informoval o rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu tamojšieho politického hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) českého podnikateľa Tomia Okamuru.
Súvisela s komentárom Respektu z decembra 2021, v ktorom bolo SPD charakterizované ako „parlamentné fašistické hnutie“. Niektoré ďalšie podrobnosti z právoplatného rozhodnutia zmienil E. Tabery v tomto podcaste, ale celý rozsudok som dosiaľ nezachytil.
Nájdete ho na tomto odkaze. Nie je dlhý. Dá sa preletieť za pätnásť až tridsať minút. Rýchlejšie, ak preskočíte rekapituláciu prípadu, dôkazov a vyjadrení účastníkov konania, ale tie sú tiež zaujímavé a súd na ne pri vlastných úvahách viackrát odkazuje. Úvahy súdu sú v bodoch 36 až 44.
Rozsudok nemá jedinú zaujímavú myšlienku. Zaujímavý je postupom, ktorý sudca Mestského súdu v Prahe Petr Košík zvolil pri riešení prípadu. Je prenositeľný do slovenských politických reálií.
Sudca sa najprv pokúsil stručne zadefinovať fašizmus a jeho charakteristiky, hoci pripúšťa, že ustálenie tohto pojmu môže byť problematické. Došiel k tomu, že ide o politickú ideológiu s autoritatívnymi rysmi, vodcovským princípom, vypätým nacionalizmom a silnou úlohou štátu. Potom sa zameral na stručnú analýzu politických postojov hnutia SPD a vnútrostraníckych vzťahov, či sa tam niečo z toho prejavuje.
Dokazovaním podľa neho boli preukázané xenofóbne postoje SPD k rómskej populácii a islamskej migrácii. „V posudzovanej veci tak súd dospel k záveru, že SPD je hnutie s vyhrotenými nacionalistickými prvkami,“ uvádza sudca P. Košík.
Skúmal stanovy hnutia. Zistil, že predseda má podľa nich nezvyčajne silné postavenie pri vedení hnutia. Prešiel si preto aj novinové články, ktoré monitorovali napäté vnútrostranícke vzťahy. „Súd dospel k záveru, že SPD je stranou vykazujúcou dominantnú úlohu predsedu,“ uzavrel P. Košík.
Následne pripomenul viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR a Ústavného súdu ČR o slobode prejavu a práve na informácie vrátane rozhodnutia, ktoré zdôrazňuje, že akceptovateľné medze kritiky politikov sú najširšie, ale ani oni nemusia znášať urážky či iné prejavy „zjavne prekračujúce medze slušnosti“ a tak skúmal, ako je to v tomto prípade.
„Súd podrobil použitie výrazu ‚parlamentné fašistické hnutie‘ kritickému skúmaniu vo všetkých kontextoch. Po vyhodnotení dospel k záveru, že odkazuje práva na jeden zo znakov fašistickej strany – silného vodcu (čo z filozofického hľadiska boli tiež J. V. Stalin, Saddám Husajn alebo Fidel Castro, hoci o znakoch fašizmu sa pri týchto osobách dá diskutovať). Samotný článok sám osebe predstavuje kritické hodnotenie na adresu SPD, keď použitie názvu ‚iba‘ zvýrazňuje časť problematiky. Súd po vyhodnotení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že použitie výrazu ‚parlamentné fašistické hnutie‘ je v súlade s požiadavkou proporcionality,“ dodal sudca P. Košík.
