Špecializovaný trestný súd v piatok schválil dvojročný trest odňatia slobody s trojročným podmienečným odkladom pre niekdajšiu sudkyňu Okresného súdu Bratislava I Miriam Repákovú. Je vinná, že v roku 2017 na pokyn Mariana Kočnera protiprávne rozhodla v kauze Technopol Servis v prospech jeho ľudí.
Ide o prvý trest v kauze Búrka z roku 2020, kedy špeciálna prokuratúra v spolupráci s Národnou kriminálnou agentúrou obvinila a zadržala vyše tucet sudcov.
Ukončenie Repákovej trestného stíhania prináša dôležité poznanie o trestnom čine ohýbania práva. Práve podľa tohto paragrafu bola nakoniec bývalá sudkyňa odsúdená. Prokuratúra však na začiatku stíhania v roku 2020 jej skutok právne kvalifikovala ešte ako prísnejšie zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Takto Repákovú dva roky stíhala, na ohýbanie práva sa právna kvalifikácia zmenila až v závere vyšetrovania.
Ohýbanie práva je nový trestný čin, ktorý sa do Trestného zákona dostal štyri roky po tom, čo Repáková vyhlásila nezákonný rozsudok v prospech Kočnerovej partie. Účinný je od 1. januára 2021. V trestnom práve však platí, že ak sa počas akéhokoľvek trestného stíhania opakovane mení zákon, tak výška trestu a trestnosť samotného stíhaného skutku sa posudzuje podľa zákona, ktorý je pre obvineného najpriaznivejší.
Ibaže doteraz nikto nehovoril, že trestný čin ohýbania práva je ten istý ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa a rozdiel je len v tom, že ohýbanie práva je špeciálne napísané proti sudcom a sú tam miernejšie tresty.
Toto asi nebol cieľ
Keď niekdajšia ministerka spravodlivosti Mária Kolíková ohýbanie práva presadzovala, tvrdila, že ide o úplne novú skutkovú podstatu, pretože dovtedajší trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa nej nepostihoval všetky situácie zneužívania práva sudcami.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.
