Na Nový rok nadobudne účinnosť zvyšok novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti v roku 2020 ešte pod vedením vtedajšej ministerky Márie Kolíkovej.
Tento „zvyšok“ je síce nepatrný, ale iba rozsahom, nie významom. Samotný Ústavný súd vo svojich doterajších rozhodnutiach tento moment spomína ako „podstatnú zmenu ústavnej koncepcie“. V nasledujúcich mesiacoch k nej budú musieť ústavní sudcovia vytvoriť celkom novú rozhodovaciu prax.
Vysvetlenie zmeny účinnej za dva týždne môže pôsobiť nudne a technicky, ale jej dôsledky môžu byť veľmi rýchlo hmatateľné v rôznych sférach každodenného života.
Ak sa povie Ústavný súd, väčšine sa vybavia dva najčastejšie typy jeho konaní – posudzovanie súladu zákonov s Ústavou a posudzovanie individuálnych sťažností na konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov alebo vlečúce sa konania.
Doteraz platilo, že posúdenie súladu zákona s Ústavou nemôže iniciovať hocikto. Toto oprávnenie momentálne má skupina aspoň 30 poslancov, prezident a generálny prokurátor. V niektorých prípadoch aj verejný ochranca práv a predseda Súdnej rady. Na Ústavný súd sa smú obracať aj všeobecné súdy, ak sa domnievajú, že konkrétny zákon je neústavný a museli by ho aplikovať.
Nemôže to však urobiť nespokojný alebo nešťastný účastník súdneho konania, ktorý sa obráti na Ústavný súd so sťažnosťou, že v konkrétnej kauze nižšie súdy porušili jeho práva. Ústavný súd nesmie iniciovať kontrolu ústavnosti zákona, hoci by sami ústavní sudcovia na základe individuálnej sťažnosti vnímali, že nespravodlivosť v konkrétnom prípade nespôsobili súdy, ale tvrdý zákon.
Práve táto koncepcia sa od 1. januára 2025 zmení. Trojčlenný senát Ústavného súdu bude môcť na základe individuálnej sťažnosti podať návrh na posúdenie konkrétneho zákona s Ústavou. O takomto návrhu by následne rozhodovalo plénum trinástich ústavných sudcov (momentálne je ich dvanásť, pozn.).
Ministerstvo spravodlivosti v roku 2020 predpokladalo, že táto nová právomoc zvýši počet ústavných sťažností a celkové zaťaženie súdu, pretože plénum bude pravdepodobne častejšie než doteraz rozhodovať o súlade právnych predpisov, keďže tieto návrhy môžu začať tvoriť samotní ústavní sudcovia na základe individuálnych sťažností a nemusia čakať na podnet z vonka.
Odkedy bola v roku 2020 schválená novela Ústavy s touto kompetenciou, Ústavný súd čelil nižším desiatkam sťažností, pri ktorých ústavní sudcovia otvorene priznali, že ak by takúto právomoc už mali, jej využitie by zvážili.
Išlo napríklad o povinnosť všeobecných súdov zastaviť súdne konanie pre neskoro zaplatený súdny poplatok (rozhodnutie je dostupné na webstránke Ústavného súdu pod spisovou značkou III. ÚS 365/2022), lehotu na zapretie otcovstva (III. ÚS 616/2023) alebo niektoré aspekty takzvanej exekučnej amnestie z roku 2020 (II. ÚS 439/2021).
