Prejsť na obsah
11. nov 2025 23:35 9 min čítania

Súdny aktivizimus podnecuje britský odklon od ESĽP

Generálny tajomník Rady Európy je „pripravený diskutovať o reformách po tlaku zo strany Spojeného kráľovstva“, no pripomenul, že odstúpenie od ľudskoprávneho dohovoru by Britov „izolovalo“.

Rozširujúce sa pole ľudských práv, ich výklad a aplikačná prax európskych štátov sú v súčasnosti predmetom odbornej debaty najmä pre vývoj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Ten podľa niektorých odborníkov neraz prekračuje hranice a tvorí právo aj v oblastiach, v ktorých neprípustne zasahuje do citlivých vnútroštátnych otázok.

Podobná diskusia prebieha aj vo Veľkej Británii. Najodvážnejšie politické hlasy britskej strany Reform UK dokonca volajú po vystúpení z medzinárodných dohovorov garantujúcich ľudské práva, ktoré podľa ich názoru ohrozujú suverénne určovanie právnych pravidiel zo strany demokraticky zvolených zástupcov v krajine.

Na poli odbornej polemiky v tomto smere vznikol dokument s názvom The Future of Human Rights Law Reform, ktorý predstavuje jeden z najkomplexnejších príspevkov k britskej diskusii o potrebe zásadnej revízie systému ochrany ľudských práv.

Magazín Kontext prináša stručný pohľad na rozsiahlu argumentáciu (80 strán odborného textu) autorov tohto dokumentu, významných britských právnikov Richarda Edvina Ekinsa a sira Stephena Charlesa Lawsa, ktorí vyjadrili svoje kritické postoje k súčasne nastavenému systému. 

Richard Ekins je profesor práva na Oxfordskej univerzite, a sir Laws je právnik, ktorý pôsobil ako šéf Office of the Parliamentary Counsel (úrad zodpovedný za prípravu legislatívnych návrhov).

Keď súdy stoja nad parlamentom

Autori správy vychádzajú z presvedčenia, že Zákon o ľudských právach z roku 1998 (Human Rights Act – HRA), ktorý implementoval práva garantované európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv do vnútroštátnej úpravy, sa postupom času stal nielen nástrojom ochrany práv, ale aj mechanizmom presunu ústavnej moci zo zákonodarnej a výkonnej zložky na súdy – a to na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni.

Obaja právnici uznávajú význam Dohovoru a historickú úlohu ESĽP pri ochrane práv, no tvrdia, že v posledných desaťročiach sa súd odklonil od pôvodného textu Dohovoru prostredníctvom tzv. „živého výkladu“ (living instrument doctrine). Podľa nich tento prístup rozširuje rozsah práv nad rámec demokraticky schváleného textu a vytvára tlak na vnútroštátne orgány, aby prispôsobovali svoju politiku výkladu, ktorý nemá priamy demokratický mandát.

Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.

Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.

Zdieľať článok