Rozštvrtené telo v kufri, motorová píla, útek trajektom do Anglicka. Za príbehom ako z Netflixu je otázka pre každú slovenskú kauzu s kajúcnikom. Čo dokazuje výpoveď, ktorá sedí s dôkazmi, ktoré svedok poznal vopred?
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v utorok vyhlásil rozsudok, v ktorom potvrdil svoj zdržanlivý postoj ku kauzám, v ktorých je rozhodujúcim dôkazom svedectvo spolupracujúcej osoby, takzvaného kajúcnika.
V prípade Brunell a McArdle proti Holandsku konštatoval porušenie práva na spravodlivé súdne konanie, hoci vnútroštátny odvolací súd urobil takmer všetko, čo od neho dovtedajšia judikatúra ľudskoprávneho súdu očakávala. Pristupoval k výpovedi kajúcnika výslovne opatrne, zohľadnil, kedy a za akých okolností vznikla, a systematicky ju porovnával s objektívnymi dôkazmi. Zistil, že s nimi sedí. Ale ani to neznamená, že sa dopracoval k férovému výsledku.
Vo februári 2009 sa na brehu hrádze v Amsterdame našlo telo muža K. E. Hlava a dolné končatiny boli oddelené od trupu, časti tela boli uložené v kufri a plastových vreciach. Bol dobodaný a neskôr bolo jeho telo rozdelené motorovou pílou. K. E. patril k podsvetiu a pátrali po ňom írske orgány presadzujúce právo.
Vyšetrovanie ukázalo, že bol zabitý vo svojom rotterdamskom byte týždeň pred objavením ostatkov. Telekomunikačné údaje ukázali, že v rozhodujúcom čase sa v byte zdržiaval X. Preto sa stal hlavným podozrivým prípadu. Bol zadržaný v Írsku a vydaný na trestné stíhanie do Holandska.
Po zadržaní opakovane využil právo nevypovedať. Vypovedal až potom, čo mu bol sprístupnený vyšetrovací spis. Ako vrahov označil dvoch Írov, Kennetha Brunella a Barryho McArdla.
X. vypovedal, že sa všetci stretli v byte K. E., on však odišiel kúpiť alkohol a keď sa asi o dvadsať minút vrátil, našiel B. McArdla plakať. Vraj mu povedal, že sa s K. E. pohádali, ten schmatol nôž a zaútočil. K. Brunell v snahe chrániť kamaráta bodol K. E. do chrbta, B. McArdle potom do krku.
Nasledovalo rozrezanie tela motorovou pílou, prevoz a vyhodenie ostatkov do vody. X. svoju účasť na skutku obmedzil na to, že dával pozor, aby ich pritom nik nevidel.
K. Brunell a B. McArdle boli v roku 2011 zadržaní. X. bol vypočutý vyšetrovacím sudcom za prítomnosti ich obhajcov a tí mu vtedy mohli klásť otázky a aj ich kládli.
Pred súdom však už X. nikdy nevypovedal. Na prvom stupni, ani v odvolacom konaní.
Prvostupňový súd bol ku kajúcnikovi kritický
Amsterdamský okresný súd oboch obvinených odsúdil, ale vinných ich uznal iba z nedovoleného nakladania s ostatkami. Spod obžaloby z vraždy alebo zabitia ich oslobodil. Odôvodnenie stojí za to citovať celé, pretože presne pomenúva to, čo býva v slovenskej verejnej aj justičnej debate pri hodnotení vierohodnosti svedectiev kajúcnikovnajčastejšie prehliadané: „Hoci je výpoveď X. v určitých dôležitých ohľadoch potvrdená inými dôkazmi, automaticky to neznamená, že je jeho výpoveď správna aj pokiaľ ide o úlohu, ktorú pri smrti K. E. zohrali obžalovaní“.
Amsterdamský prvostupňový súd si všimol, že X. sám seba opisuje mimo miesta činu a mimo najpodstatnejšieho protiprávneho deja. Scenár, podľa ktorého by bol K. E. počas dvadsaťminútovej neprítomnosti X. brutálne zabitý viacerými bodnými ranami po hádke, sa však podľa súdu „nevyhnutne nejaví ako najpravdepodobnejší“.
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.