Slovenská republika prijala novú právnu úpravu, ktorou do trestného práva transponovala európsku smernicu (EÚ) 2024/1226 o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie a o zmene smernice (EÚ) 2018/1673.
Smernica zaväzuje členské štáty Európskej únie kriminalizovať porušovanie reštriktívnych opatrení zavádzaných na úrovni Únie. Tieto opatrenia predstavujú základný nástroj zahraničnej a bezpečnostnej politiky Únie – sú prostriedkom nátlaku, ale aj obrany hodnôt akými sú mier, právny štát a ľudské práva.
Daná právna úprava sa v slovenskom právnom poriadku prejavila v podobe novely Trestného zákona, a to zákonom č. 157/2025 Z. z., účinným od 1. augusta 2025. Slovensko doposiaľ nepoznalo trestnoprávnu úpravu postihu za obchádzanie sankcií a novela zavádza niekoľko nových pojmov v oblasti trestnoprávnej zodpovednosti pri ich obchádzaní, no zároveň otvára otázky o ich interpretácii v praxi.
Porušenie reštriktívneho opatrenia ako trestný čin, ale iba niekedy
Novela Trestného zákona zavádza pojem „reštriktívne opatrenie“, pod ktorým sa rozumie príkaz, zákaz alebo obmedzenie vyplývajúce z medzinárodnej sankcie podľa predpisu o vykonávaní medzinárodných sankcií, prijaté právne záväzným aktom Európskej únie vydaným na základe čl. 29 Zmluvy o Európskej únii alebo čl. 215 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Trestnoprávny postih pri nedodržiavaní týchto opatrení však sprevádzajú právne nejasnosti, najmä vo výklade pojmov, ktoré dostatočne neozrejmuje ani samotná smernica, ani novela Trestného zákona.
Podľa novely bude trestné len porušovanie alebo obchádzanie reštriktívnych opatrení EÚ, nie však reštriktívnych opatrení a sankcií OSN, iných medzinárodných organizácií či nariadení vlády SR.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
