- Dva roky / Ak by sa opýtali, najneskôr teraz by mali odpoveď
- Jedenásť rokov / Ministerstvo stále tvrdí, že štátny majetok nie je verejná vec
- Tridsať rokov / Nie je v poriadku, že SIS má vplyv na senát, ktorý rozhodne o jej skutkoch
- Vo vlastnej veci
- Druhý známy pokus vyvodiť zodpovednosť za ITP
- Sú dôvody na zmenu senátu v prípade Kuciak naozaj výnimočné?
- Prípad Bouša opäť otvorí debatu o sudcoch v skupinových kauzách
* * * *
🔥 Po niekoľkomesačnej prestávke súvisiacej so spustením Magazínu Kontext sa vraciam k pravidelnému týždennému newslettru, ktorý naposledy vyšiel ešte na webe adamvalcek.sk.
✉️ Prepošlite tento newsletter komukoľvek, kto by ho mal čítať.
🖥️ Newsletter si môžete zobraziť aj vo webovom prehliadači.
🔴 Pripomienky mi môžete poslať odpovedaním na tento e-mail alebo na adresu valcek@magazinkontext.sk. Ďakujem.
* * * *
Rozhovory Miroslava Frindta za zvýhodnenú cenu
Odberatelia tohto newslettra majú k dispozícii možnosť zvýhodneného predplatného projektu PubliQ novinára Miroslava Frindta. Na webe PubliQ nájdete už desiatky jeho video rozhovor so známymi osobnosťami. Zvýhodnená cena je 4,92 eura/mesačne, resp. 49 eur/ročne.
Zvýhodnené predplatné platí trvalo, bez ohľadu na prípadné budúce zvýšenia ceny pre nových používateľov. Ponuku môžete využiť po zaregistrovaní sa na webe PubliQ.sk.
V časti Zakúpiť predplatné si vyberiete možnosť Uplatniť voucher. Pre zvýhodnené ročné predplatné je kód VYHODA365, pre zvýhodnené mesačné predplatné je kód VYHODA30.
* * * *
Dva roky / Ak by sa opýtali, najneskôr teraz by mali odpoveď
Špecializovaný trestný súd sa stále nevrátil k hlavnému pojednávaniu v kauze Mýtnik o údajne predražených nákupoch informačných systémov finančnou správou v ére predchádzajúcich vlád Smeru.
Najvyšší súd totiž ani po siedmich mesiacoch nerozhodol o námietkach zaujatosti proti sudcom Jánovi Hrubalovi a Jánovi Giertlimu.
Námietky súvisia aj s nahrávkami z odpočúvania kancelárií vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu, pre ktoré boli títo istí sudcovia už vylúčení z kauzy Očistec. Na tých istých záznamoch sa však policajti rozprávajú aj o príprave kľúčového svedka na výpoveď v kauze Mýtnik.
Najvyšší súd o námietkach nerozhodol, pretože musel najprv rozhodnúť o námietkach a oznámeniach zaujatosti sudcov samotného Najvyššieho súdu.
No Mýtnik spomínam, pretože pred časom uplynuli dva roky, odkedy senát Špecializovaného trestného súdu najprv odmietol čítať výpisy zo zahraničných účtov. Ale po niekoľkých dňoch svoje stanovisko prehodnotil a predsa len ich pripustil ako dôkaz.
Výpisy vypovedajú asi o štyridsiatich jednotlivých prevodoch v rôznych sumách medzi účtami v Českej republike, na Cypre a Malte. Ide o výplatu dividend firmy, ktorá dodávala finančnej správe informačné systémy. Prokurátor v nich vidí legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.
Zdá sa to ako nudný príbeh, ale nie je.
Práve dvojročné výročie od čítania všedných výpisov z bankových účtov je pripomienkou, že súdy občas uprednostnia rýchle riešenie, hoci s rizikom, že tak pred sebou začínajú tlačiť neviditeľný problém – a ak sa niekedy zviditeľní, bude to o mnoho rokov neskôr a nájsť riešenie už bude pravdepodobne zodpovednosťou niekoho iného.
Prokuratúra bankové výpisy v kauze Mýtnik vyžiadala z Českej republiky na základe európskeho vyšetrovacieho príkazu. Pravidlá jeho používania upravuje celoeurópska smernica.
No slovenský zákon o vyšetrovacom príkaze je pravdepodobne v rozpore s ňou. Vyslovene vylučuje, aby sa napríklad obvinený proti takémuto príkazu bránil odvolaním, sťažnosťou alebo iným opravným prostriedkom.
Súdny dvor Európskej únie však ešte v novembri 2021 rozhodol, že treba, aby vnútroštátne predpisy umožnili prieskum vyšetrovacieho príkazu na základe opravného prostriedku. Nielen od obvineného, ale tiež od inej osoby, ktorá má so získanými dôkazmi súvis.
Predseda senátu Špecializovaného trestného súdu sudca Ján Hrubala ešte 5. mája 2023 povedal, že výpisy sa čítať nebudú. O vyše tri týždne neskôr ich však senát pripustil. J. Hrubala vysvetlil, že si len vzali čas na podrobné preštudovanie dôsledkov rozhodnutia Súdneho dvora Únie.
„Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ ponecháva veľa otázok nezodpovedaných […]. Nečítam vlastné slová, ale čítam slová profesorky Anne Weyembergh z Université libre de Bruxelles. Jej slová potvrdzujú aj ďalšie pramene práva. […] Následná kontrola tak jednoduchej veci ako sú výpisy z účtov je zabezpečená [týmto] súdom. Ak by súd nepriamo konštatoval, že neverí zisteniam českých orgánov v súvislosti s bankovými výpismi, išlo by doslova o absurdnú situáciu. Vieme to vysvetliť aj zložitejším a odbornejším jazykom, ale nateraz to postačuje takto,“ vysvetlil zmenu postoja J. Hrubala. Prisľúbil, že sa k tomu ešte vráti v rozsudku.
Senát Špecializovaný trestného súdu môže mať pravdu, ale aj nemusí – a práve v tom tkvie problém.
Pred vyše dvomi rokmi obhajoba obžalovaného podnikateľa Jozefa Brhela st. navrhla, aby sa senát obrátil na Súdny dvor Únie s otázkou, či je tunajšia úprava vyšetrovacích príkazov v súlade s európskym právom, či je to naozaj tak, ako to vysvetlil J. Hrubala – že stačí následná kontrola vyšetrovacích príkazov súdom na hlavnom pojednávaní, čo potom iné osoby dotknuté vyšetrovacím príkazom a či sa dôkazy delia na jednoduché a zložité, a od toho závisí, nakoľko dôsledný má byť súd pri kontrole.
Napriek tomu, že samotný senát pripustil, že rozhodnutie Súdneho dvora Únie z roku 2021 „ponechalo veľa otázok nezodpovedaných“, odpovede na ne nežiadal.
Práve vtedy v inom prípade Súdny dvor rozhodol, že Špecializovaný trestný súd by ani nemusel prerušiť hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik, nevznikli by preto prieťahy, stačilo iba odsunúť čítanie výpisov z účtov.
Uplynuli vyše dva roky a hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik neskončilo.
Po dvoch rokoch je isté, že dnes by sme vedeli, či má pri výpisoch z účtov pravdu senát alebo obžalovaní. Ak by sa totiž Špecializovaný trestný súd v máji 2023 obrátil na Súdny dvor Únie, tak pri priemernej dĺžke konania 18 mesiacov by sme odpovede poznali už vlani v novembri. Teda ešte pred nečakanou prestávkou, ktorú spôsobilo rozhodovanie o námietkach.
Ak by tento prípad patril na európskom súde so sídlom v Luxemburgu k tým zdĺhavejším, odpovede by sme sa dozvedeli práve niekedy teraz.
Medzičasom Ústavný súd opakovane v iných kauzách potvrdil, že Špecializovaný trestný súd môže návrh na položenie otázok Súdnemu dvoru Európskej únie odmietnuť iba v troch prípadoch: ak je otázka irelevantná, ak už bola v inom konaní zodpovedaná alebo je nastolená téma natoľko jasná, že „neponecháva priestor pre žiadne primerané pochybnosti“.
Otázky z kauzy Mýtnik nepatria ani do jednej kategórie.
A tak sa dá vysloviť predpoklad, že niekedy, o mnoho rokov neskôr, ak budú obžalovaní sčasti alebo úplne odsúdení, sa obzrieme späť a budeme sa pýtať, prečo odvolací, dovolací alebo Ústavný súd rozhodnutie zrušili? Debatu určite ovplyvnia fanúšikovské preferencie – naozaj tí dobrí sudcovia, ktorí si trúfli odsúdiť zlých oligarchov pochybili? Nie je to len komplot? A prečo to celé trvá tak dlho? Toto je tá spravodlivosť?
Málokto si spomenie na túto epizódu. Vtedy to bude už dávna minulosť. Iba „procesné pochybenie“, ako by povedali niektorí justiční stakeholderi a novinári.
Ak sa tento predpoklad naplní, nebude to prvýkrát.
Jedenásť rokov / Ministerstvo stále tvrdí, že štátny majetok nie je verejná vec
Pred pár dňami uplynulo jedenásť rokov, odkedy som požiadal ministerstvo hospodárstva o sprístupnenie privatizačnej zmluvy k 66-percentnému podielu v Slovenských elektrárňach. Akcie v roku 2004 kúpila talianska spoločnosť Enel za 839 miliónov eur.
Ministerstvo ani po takom dlhom čase a niekoľkých rozhodnutiach administratívnych súdov neposkytlo celú privatizačnú zmluvu.
Začiernená je v nej napríklad časť, ktorá definuje deadlock put option a spôsob určenia ceny takejto opcie. Deadlock put option je dohoda medzi akcionármi pre prípad patovej situácie v riadení spoločností alebo pre inú špecifickú situáciu. Jednému akcionárovi umožňuje prinútiť druhého akcionára, aby kúpil jeho podiel za cenu dohodnutú vopred alebo určenú treťou stranou – znalcom či audítorom.
Po vyše dvadsiatich rokoch od privatizácie Slovenských elektrární je neverejná aj príloha k zmluve, ktorá je nazvaná Podmienky prevodu elektrárne Gabčíkovo (VEG).
O všetkých nesprístupnených informáciách ministerstvo hospodárstva roky tvrdí, že sa netýkajú nakladania s majetkom štátu a preto sa na ne nevzťahuje výnimka z ochrany obchodného tajomstva. Administratívne súdy už povedali, že táto argumentácia je zmätočná.
Prípadom sa medzičasom zaoberali štyri súdy, dokopy dvanásť sudcov.
Krajský súd v Bratislave (5S/109/2016) ešte v roku 2016 zrušil rozhodnutie vtedajšieho ministra Pavla Pavlisa. Ministerstvo s rozsudkom nesúhlasilo, no Najvyšší súd kasačnú sťažnosť v roku 2018 zamietol (3Sžik/1/2017).
Tento článok je dostupný po registrácii.
Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.