Hospodárenie krajiny upravuje predovšetkým ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý v prípade príliš vysokého dlhu Slovenskej republiky zavádza sankcie voči vláde.
Najtvrdšou sankciou je povinnosť vlády požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. Problém však spočíva v tom, že zákon na tento krok nestanovuje žiadnu lehotu.
Výška verejného dlhu sa podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nachádza v kritickom piatom sankčnom pásme, v ktorom má vláda okrem iného povinnosť požiadať parlament o dôveru.
Popri sankcii v podobe hlasovania o dôvere pozná zákon ďalšie opatrenia odstupňované podľa výšky dlhu: od povinnosti predložiť návrh opatrení na jeho zníženie, cez zmrazenie platov členov vlády, zmrazenie či pokles výdavkov štátneho rozpočtu až po povinnosť predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
Sankcia v podobe hlasovania o dôvere je zároveň spôsobilá zásadne zmeniť politické smerovanie krajiny v prípade, že by vláda dôveru nezískala.
Podľa RRZ má vláda k tomuto kroku pristúpiť po 21. novembri 2025, keďže do tohto dátumu trvala zákonná výnimka v lehote 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády, počas ktorej sa neuplatňovali niektoré sankčné mechanizmy dlhovej brzdy.
Po uplynutí tejto výnimky musia byť uplatnené všetky sankcie bez obmedzenia.
Zákon bez lehoty a potreba bezodkladného konania
Zásadnou otázkou však je, kedy presne musí vláda požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery.
Tento článok je dostupný iba predplatiteľom.
Kúpou predplatného získate prístup k celému archívu Magazínu Kontext, pravidelnému newslettru a podporíte vznik ďalších kvalitných článkov.
