Skip to content
15. Nov 2026 14:26 27 min čítania

Oslobodenie nie je nevinnosť druhej kategórie a otvára sa cesta k premlčaným kauzám?

Týždenný newsletter Adama Valčeka z 15. novembra 2026.

  • Systémové riziko beztrestnosti je argumentom práva Únie, rozsudok o Bulharsku však premlčané slovenské kauzy neoživí.
  • Správny súd v Bratislave v utorok rozhodne, či ministerstvo musí sprístupniť návod k systému náhodného prideľovania vecí na súdoch, ktorý tají pre „kybernetické riziko“.
  • Bývalý špeciálny prokurátor spochybňuje význam právoplatného oslobodenia spod obžaloby. Judikatúra ESĽP však nevinnosť druhej kategórie nepozná.
  • Generálny advokát vo štvrtok v Luxemburgu prednesie návrh, či sa nižšie trestné sadzby z roku 2024 uplatnia aj v dovolacom konaní na právoplatné tresty.
  • Úrad na ochranu osobných údajov zastavil konanie v kauze zverejnenia citlivých dát na novom webovom obchodnom registri.
  • Šestnásť rokov po vražde Ernesta Valka začne hlavné pojednávanie odznova. Ústavný súd SR už dvakrát kritizoval prieťahy v kauze.

Rozsudok o Bulharsku nie je cestou k premlčaným slovenským kauzám

Súdny dvor EÚ ešte 15. októbra rozhodol vo veci C-321/25 Gidžinov (názov je podľa súčasných pravidiel súdu fiktívny, pozn. autora). 

Rozhodovala tretia komora pod vedením Constantinosa Lycourgosa (Cyprus), teda tá istá zostava, ktorá prejednáva aj slovenskú vec C-853/25 Najvyšší súd o revidovaní právoplatných trestov.

Otázku položil krajský súd v Sofii. V dotknutej kauze je päť obžalovaných trestne stíhaných za vedenie alebo účasť organizovanej skupine, ktorá podľa obžaloby v rokoch 2011 a 2012 páchala podvody s DPH za viac ako štyri milióny eur. 

Obžaloba bola podaná v roku 2015. V konaní však došlo k viacerým zmenám v senáte. Po vymenovaní prvého sudcu za európskeho delegovaného prokurátora sa konanie muselo vrátiť na začiatok, ďalší sudca odišiel do dôchodku (bod 22 rozsudku). 

Absolútna premlčacia doba uplynie v rokoch 2026 a 2027 a podľa súdu v Sofii „nie je objektívne možné ukončiť trestné konanie na troch stupňoch súdov pred uplynutím týchto dôb“ (bod 23).

Súdny dvor Únie odpovedal dlho a zložito, že článok 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev „nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej je trestné stíhanie závažných podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie nevyhnutne premlčané, ak v dobe pätnásť rokov od spáchania týchto trestných činov nedošlo k právoplatnému odsúdeniu, bez ohľadu na to, či nastal akýkoľvek dôvod prerušenia alebo spočívania premlčania, ako aj akákoľvek nepredvídateľná okolnosť, pokiaľ takáto doba nevedie v dotknutom členskom štáte k systémovému riziku beztrestnosti takýchto podvodov“ (bod 52).

Čo je na rozsudku podstatné

Rozsudok nehovorí nič prevratné o dĺžke premlčania, obsahuje však niekoľko myšlienok, ktoré presahujú bulharskú kauzu a pravdepodobne sa objavia aj v slovenskej diskusii.

Tou najdôležitejšou je, že systémové dôsledky premlčania sú samy osebe argumentom práva Únie. Členské štáty musia „dbať na to, aby pravidlá premlčania stanovené vnútroštátnym právom umožňovali účinné potrestanie trestných činov závažného podvodu poškodzujúceho finančné záujmy Únie, pričom existencia systémového rizika, že takéto trestné činy zostanú trestne nepotrestané, predstavuje prípad nezlučiteľnosti s požiadavkami článku 325 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a článku 2 ods. 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov ES“ (bod 45).

Nezlučiteľnosť teda nemusí vyplývať z výsledku jednej konkrétnej kauzy, ale z toho, ako pravidlá fungujú ako celok.

Súdny dvor zároveň uznal hodnotu absolútneho premlčania.

Takáto doba „prispieva k posilneniu právnej istoty tým, že bráni tomu, aby premlčanie stíhaní mohlo byť donekonečna odďaľované opakovanými aktmi prerušujúcimi toto premlčanie“ (bod 46).

Musí však byť „dostatočne dlhá, aby v praxi neznemožnila alebo nadmerne nesťažila ochranu finančných záujmov Únie,“ pričom „treba zohľadniť všetky prvky dotknutého systému premlčania, ako aj stupeň zložitosti konania nevyhnutného na preukázanie dotknutých trestných činov“ (bod 47).

Podstatné je aj to, čo podľa Súdneho dvora Únie stačí na preukázanie systémového rizika. Predkladajúci súd v Sofii neposkytol „dostatočné informácie“ o tom, že by bolo v Bulharsku v praxi nadmerne ťažké vydať právoplatné rozhodnutie do pätnástich rokov a „zmeny ovplyvňujúce zloženie rozhodovacích komôr v samostatných veciach nepostačujú na preukázanie existencie systémového rizika beztrestnosti“ (bod 51). 

Systémové riziko treba teda doložiť komplexnými údaji o praxi, nie príbehom jednej trestnej kauzy.

V odpovedi na druhú otázku Súdny dvor Únie však potvrdil, že rámcové rozhodnutie o boji proti organizovanému zločinu nebráni trestať vedenie zločineckej skupiny prísnejšie než trestný čin, ktorý je jej cieľom a to „vzhľadom na význam, ktorý normotvorca Únie prikladá boju proti organizovanému zločinu, ťažkostiam pri odhaľovaní takýchto zločineckých organizácií a závažnosti dôsledkov, ktoré vyplývajú z ich činnosti“ (bod 73).

Spätnú revíziu premlčaných vecí neumožňuje

V debate o tom, čo s trestnými kódexmi po prípadnej zmene vlády, sa môže objaviť úvaha, že rozsudok otvára cestu k spätnému neuplatneniu premlčacích dôb skrátených novelou z februára 2024 a k obnoveniu stíhania skutkov, ktoré sa medzičasom premlčali.

Takýto záver by však bol predčasný, má to najmenej tri vysvetlenia.

Prvým je odlišná konštrukcia premlčania. Bulharská právna úprava počíta s absolútnou premlčacou dobou, ktorá plynie až do právoplatného odsúdenia a nemôže byť „ani prerušená, ani spočívať“ (bod 32).

Tento článok je dostupný po registrácii.

Bezplatnou registráciou získate prístup k redakciou vybraným článkom a pravidelnému týždennému newsletteru.